Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/212/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2022, č.k. - 28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 9.11.2022 č. k. -28 rozhodol o žiadosti ods. A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto: Podľa , , sa návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 05.11.2018 zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil osobitným podaním zo dňa 5.12.2022 ako aj prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 8.12.2022. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený v odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene): Na verejnom zasadnutí pri dokazovaní bolo konštatované hodnotením riaditeľa ÚVTOS moje polepšenie, ako aj splnenie si všetkých povinností počas pobytu v ÚVTOS. Zároveň aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava uviedla, že navrhuje rozhodnúť o prepustení a určiť dlhšiu skúšobnú dobu. Z uvedeného vyplýva, že kto, ak nie pracovníci ÚVTOS a prokurátor by vedel lepšie posúdiť moje polepšenie a moje ďalšie zaradenie sa do života bez ďalších prehreškov proti zákonom tohto štátu.

SR zaručuje svojmu občanovi jednostrannosť, teda za čo bol už raz potrestaný v danej veci, nemôže byť trestaný naďalej. Myslím si, že sudkyňa na základe týchto stanovísk zle vyhodnotila dané skutočnosti, lebo v iných prípadoch zaujala iné, opačné stanovisko, hoci okolnosti boli jasne záporne pre toho, koho hodnotila. Preto si myslím, že jej stanovisko je subjektívne so zaujatosťou na moju osobu. Žiadam krajský súd, aby zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trnava a mojej žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovel. Obhajca odsúdeného v odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene): V tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentmi Okresného súdu Trnava, a to predovšetkým z dôvodu, že žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody môjho klienta je v jeho celosti dôvodná, keďže sú splnené formálne ako aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. K formálnym podmienkam je potrebné dodať, že môj klient má v súčasnej dobe vykonanú požadovanú dĺžku nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorý

je posudzovaný z trestnoprávneho hľadiska ako zločin. Ďalej k formálnym podmienkam dodávam, že odsúdený od 14.5.2018 (kedy bol zadržaný) ku dnešnému dňu 8.12.2022 vykonal trest vo výške 4 roky a skoro 7 mesiacov, t. j. už viac ako dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podotýkam, že dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody odsúdený vykonal dňa 14.1.2022. K materiálnym podmienkam uvádzam, že je viac než opodstatnené, že môj klient v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v budúcnosti bude viesť riadny život. Môj klient oľutoval svoje konania, vzal si z nich ponaučenie, chcel by sa vrátiť domov k rodine a riadne pracovať. Prácu ma zabezpečenú u svojho syna A. B., kde bude pracovať ako pomocná sila v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Je pravdou, že odsúdený A. B. už bol viackrát súdne trestaný, avšak podľa môjho názoru z tohto faktu nevyplýva automatický záver, že v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by neviedol riadny život. Práve naopak mám za to, že z jeho minulosti si vzal ponaučenie, a hlavne vzhľadom na jeho vek (v súčasnosti má 59 rokov) je možné očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v budúcnosti bude viesť riadny život. Podotýkam, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený pochvalou, za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný nebol. Na margo podotýkam, že na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2022 na Okresnom súdu Trnava aj prokurátorka okresnej prokuratúry navrhovala rozhodnúť o prepustení odsúdeného a určiť mu dlhšiu skúšobnú dobu. Okresný súd Trnava pri vydávaní uznesenia zo dňa 09.11.2022, sp. zn. , ktorým zamietol žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie, sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentmi obhajoby, keďže v posudzovanej trestnej veci boli splnené jednak formálne, ako i materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Navrhujem, aby Krajský súd v Trnave postupom podľa v plnom rozsahu zrušil napádané uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 09.11.2022, sp. zn. , a vo veci sám rozhodol, že odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a určí mu dlhšiu skúšobnú dobu eventuálne, aby Krajský súd v Trnave postupom podľa v plnom rozsahu zrušil napádané uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 09.11.2022, sp. zn. , a vo veci sám rozhodol, že odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a s dohľadom.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, ale prvú materiálu podmienku splnil iba čiastočne a druhú materiálnu podmienku nesplnil úplne. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že v prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že počas výkonu trestu bolo správanie odsúdeného na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval, plnil si svoje povinnosti a dodržiaval interné predpisy. Odsúdený chodil riadne upravený, hygienické návyky má osvojené. Do konfliktných situácii sa

nedostával. Počas výkonu trestu bol doposiaľ päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny ,,B“. Odsúdený počas výkonu trestu nebol pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov. Vykonáva činnosti zamerané na všeobecný rozvoj osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Svoje povinnosti si svedomito a zodpovedne plní. Resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní a čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie s dohľadom. Pri hodnotení druhej materiálnej podmienky, súd prvého stupňa konštatoval, že táto nie je splnená a to vzhľadom na resocializačnú prognózu a obsah registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ 13 záznamov, preto je vysoká miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Odsúdenému boli za trestné činy ukladané predovšetkým nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v jednom prípade došlo aj k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou. Okrem toho bol odsúdený trikrát potrestaný podmienečnými trestami odňatia slobody so skúšobnou dobou, ktoré takisto preukazujú, že odsúdenému bola v minulosti niekoľkokrát daná šanca viesť riadny život nielen v skúšobnej dobe, ale aj po jej uplynutí. Trestná minulosť odsúdeného a doposiaľ uložené tresty neboli pre odsúdeného dostatočným poučením na to, aby zmenil svoje správanie v súlade so zákonom, nakoľko sa dopustil opätovného zločinu podvodu, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 5.11.2018, sp. zn. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS neposkytuje dostatočnú záruku, že odsúdený povedie riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj fakt vyplývajúci z hodnotenia, že po prípadnom prepustení odsúdeného nie je možné zaručiť, že vzhľadom na kriminálnu minulosť bude viesť riadny život. Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie mal súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. (preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu), prvostupňový súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku úplne nesplnil. K jeho odôvodneniu ešte sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Z hodnotenia odsúdeného nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by preukazovali polepšenie odsúdeného vo výkone trestu. Aj napriek tomu, že súčasné správanie odsúdeného je na veľmi dobrej úrovni a bezproblémové a bolo mu uložených päť disciplinárnych odmien, nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. U odsúdeného teda možno konštatovať, že sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepšil a na slobode povedie riadny život. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu, na ktorý bez potreby jeho opakovania odkazuje.

Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že opakované páchanie rôznorodej trestnej činnosti (13-krát súdne trestaný), svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený už opakovane vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, opakovane sa voči nemu uplatnil aj inštitút podmienečného odsúdenia, čím mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa potom domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní už svoj zákonom sledovaný účel, nakoľko je nanajvýš zrejmé, že odsúdeného doposiaľ nič nedokázalo motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Vzhľadom na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu s výraznými kriminálnymi sklonmi je možné v jeho prípade vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu, neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Sťažnostné námietky vyhodnotil sťažnostný súd za nedôvodné, nakoľko považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za správne a logické, vychádzajúce z celkového komplexného hodnotenia osoby odsúdeného, ako aj jeho resocializačnej prognózy. Krajský súd dodáva, že zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Odsúdeného od páchania trestnej činnosti neodradila ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach. Možno konštatovať, že odsúdený sa svojím správaním len adaptuje na podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň ani odlišný pohľad na význam správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody na prognózu jeho ďalšieho života, nespôsobuje nesprávnosť záveru o potrebe vykonávať aj naďalej trest odňatia slobody. Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom, ako aj podľa konečného návrhu prokurátorky, ktorá navrhovala rozhodnúť o jeho prepustení a určiť dlhšiu skúšobnú dobu, avšak vzhľadom na uvedené považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným návrhom prokurátorky a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Snahu rodiny pomôcť odsúdenému s jeho zaradením do civilného života, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do rozporu s právnymi normami, súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných odsúdení za páchanie trestnej činnosti. Jeho ochota viesť Riadny život je len deklarovaná a je v rozpore s jeho správaním sa v minulosti, keď po výkone trestu odňatia slobody sa dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti. Rovnako sľúbené zamestnanie nie je relevantným dôvodom na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.