Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-123-2014.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Ro/217/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., sídlo: Južné nábrežie č. 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: E. K., narodený: XX.X.XXXX, bytom: C. Č.. XX, C., v konaní o zaplatenie 1.744,35 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.744,35 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% z dlžnej sumy ročne od 24.9.2014 do zaplatenia.
II. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 104,50 eur.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.6.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.744,35 eur s príslušenstvom, z dôvodu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie bytu žalobcu č. 18 nachádzajúceho sa na C. F. Č.. XX Z. C.. Predmetný nárok konkrétne predstavoval bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil s ohľadom na stanovené bežné nájomné v obdobných bytoch v rovnakom období. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci nedoplatku na službách spojených s užívaním tohto bytu za obdobie roka 2011. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne od 28.7.2012 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.
Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, hoci bol naň predvolaný riadne a včas. Z uvedeného dôvodu súd vo veci rozhodol aj bez zistenia stanoviska žalovaného účastníka konania.
Dňa 19.1.2007 uzavreli právny predchodca žalobcu a stará mama žalovaného M. K. Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol prenájom trojizbového bytu č. 18 v bytovom dome na C. F. Č.. XX Z. C.. Tento nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu uplynutím dňa 18.10.2008. Žalovaný predmetný byt užíval so svojou starou mamou ako člen jej domácnosti až do roku 2009 od kedy M.
K. žije u svojej dcéry. Žalovaný užíval citovaný byt v priebehu roka 2011. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej nájomnej zmluvy, z Evidenčného listu bytu, zo Zápisu z preventívnej prehliadky bytu zo dňa 22.5.2013, zo Záznamu zo dňa 22.5.2013 a tiež z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.2014.
Žalobca ako správca predmetného bytu v období roka 2011 poskytol žalovanému služby spojené s užívaním predmetného bytu v celkovej hodnote 1.162,71 eur, pričom z hodnoty tohto plnenia žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil nič. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla voči žalovanému titulom nedoplatku za poskytnutie služieb spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2011 pohľadávka vo výške 1.162,71 eur. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie tejto svojej pohľadávky Vyúčtovaním zo dňa 28.5.2012 a to v lehote 30 dní. Doručenie tohto vyúčtovania žalovanému nevedel preukázať. Tieto skutočnosti boli preukázané Vyúčtovaním nedoplatku zo dňa 28.5.2012, žalobným návrhom a výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.2014.
Žalovaný za užívanie predmetného bytu v období roka 2011 neuhradil žalobcovi nič. V príslušnom období zodpovedala hodnota nájomného za užívanie obdobného bytu čiastku vo výške 48,47 eur mesačne, čo celkovo za rok 2011 predstavuje čiastku vo výške 581,64 eur (12 x 8,74 eur). Žalobca na uhradenie odplaty za užívanie predmetného bytu v tomto období vyzval svojim Vyúčtovaním zo dňa 28.5.2012, ktorého doručenie nevedel súdu preukázať. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, zo Zálohového predpisu mesačných platieb platného od 1.9.2011, Vyúčtovania nákladov za rok 2011 zo dňa 28.5.2012 a z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.2014.
Žalobca na pojednávaní dňa 18.11.2014 uviedol, že sa k nim dňa 22.5.2013 dostavil žalobca, ktorý potvrdil, že v predmetnom byte býva od svojho narodenia, pričom mu v tento deň žalobca doručil vyúčtovania za rok 2009 a 2010, ale za rok 2011 nie.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Na základe vyššie uvedených zistených skutočností súd zistil, že žalovaný sa na úkor žalobcu za užívanie predmetného bytu bez právneho titulu ako aj za poberanie plnení spojených s užívaním tohto bytu v období roka 2011 bezdôvodne obohatil a to v celkovej sume 1.744,35 eur. Táto sumy predstavuje: 1. hodnotu zodpovedajúcu sume, ktorú by žalovaný musel za prenajatie bytu platiť titulom nájomného v celkovej výške 581,64 eur a 2. sumu 1.162,71 eur, ktorá predstavuje nedoplatok za služby poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného v súvislosti s užívaním tohto bytu. Keďže žalovaný z tejto pohľadávky žalobcu doposiaľ neuhradil nič, žalobca má voči žalovanému podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia vo výške 1.744,35 eur.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Čas vydania predmetného bezdôvodného obohatenia nebol účastníkmi konania nijako dohodnutý a nie je ani špeciálne ustanovený právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s vydaním svojho bezdôvodného obohatenia podľa § 563 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v nasledujúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku.
Omeškanie ohľadom nároku na vydanie vyššie uvedeného bezdôvodného obohatenia v sume 1.744,35 eur preukázateľne vzniklo až okamihom uplynutia jedného dňa od doručenia žaloby a jej príloh žalobcovi v rámci tohto súdneho konania, k čomu došlo až dňa 22.9.2014. Prvým dňom po výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda bol deň 23.9.2014 a až po márnom uplynutí tohto dňa sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. omeškanie vzniklo až dňa 24.9.2014.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Dňa 24.9.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 0,15% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% z dlžnej sumy ročne a to od 24.9.2014 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania nad zákonom stanovený rámec (čo do dĺžky trvania omeškania a aj do výšky uplatneného úroku), preto súd žalobu čiastočne nad oprávnený nárok žalobcu čiastočne zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (ohľadom úroku z omeškania). Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 104,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.