Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-198-2014.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/198/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený Advokátska kancelária Korytár s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, Trnava proti žalovanému: P. Q., G. XX, C., o zaplatenie 836,- eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 326,22 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 294,12 eur od 11.4.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumy 326,22 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v § 3 Hlavy 17 „Úverových zmluvných podmienok spoločnosti HomeCredit Slovakia, a.s. - hotovostný úver “ ako súčasti úverovej zmluvy č. 41050781285 z 25.5.2011 v znení: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade, ak klient neuhradí na základe požiadavky spoločnosti v súlade s ustanovením Hlavy 7 § 3 celý čerpaný úver, je povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z celkovej dlžnej čiastky. “ je z dôvodu neprijateľnosti n e p l a t n á .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 836,- eur s 0,024% úrokom z omeškania denne zo sumy 627,95 eur od 11.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 20.5.2011uzavrel úverovú zmluvu č. 4105078128, na základe ktorej poskytol žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami. Žalobca listom z 27.12.2012 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 656,12 eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 836,- eur, ktorá pozostáva zo sumy istiny vo výške 106,51 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 11,94 eur, úroku vo výške 78,77 eur, zosplatnenej istiny vo výške 438,95 eur, poistenia Bill protection vo výške 3,72 eur, upomienky II vo výške 12,- eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 64,71 eur, upomienky I vo výške 4,- eur, úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 eur, zmluvnej pokuty od zosplatnenia vo výške 110,80 eur a dopočítaného úroku vo výške 4,37 eur.
Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.10.2014 doplnil chýbajúce skutkové tvrdenia a uviedol, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 700,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť
36 mesačnými splátkami po 33,49 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, a tak sa stal splatným celý úver, ktorého splatnosť nastala dňa 27.12.2012, kedy žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že to už bolo dávno, keď uzavrel zmluvu so žalobcom. Nevie uviesť koľko na čerpaný úver úhrnom zaplatili. Manželka dostala mozgovú porážku a on som telefonicky žiadal zníženie splátok, na čo žiadnu odpoveď nedostal.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 25.5.2011 uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 700,-, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 36 splátkami po 33,49 eur, pri 32,80 % ročnej úrokovej sadzbe, s RPMN od 43,7% do 47,2%, s priemernou hodnotou RPMN vo výške 46,56%, poplatkom za vedenie účtu vo výške 1,99 eur, lehotou splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Žalobca prípisom z 27.12.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, pričom dlžnú sumu vyčíslil vo výške 656,12 eur. Žalovanému uložil uhradiť uvedenú sumu do 15 dní od odoslania výzvy, ktorá podľa poštového podacieho hárku bola podaná na poštovú prepravu 28.12.2012.
V danom prípade žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od Úverovej zmluvy č. 4105078128 z 20.5.2011, ktorej predmetom je s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010Z.z., spotrebiteľský úver. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa§ 52 a nasl. OZ, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 2.4.2010 je aj údaj: f/o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j/ o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy podpísanej žalovaným dňa 25.5.2011 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške a počte splátok, ani údaj o termíne splátok a ani údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pri predtlačenom texte formulára zmluvy lehota splatnosti, nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru, najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť splatnosť uvedených 36 splátok. Zo zmluvy nie je zrejmý dátum poskytnutia úveru a splatnosť mesačných splátok nie je v zmluve vôbec riešená. Podľa citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia nielen konečnej splatnosti úveru, ale aj splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi. Obdobne musí byť konkretizovaný termín splatnosti dohodnutých splátok. Navyše, údaj o RPMN uvedený v rozpätí od 43,7% do 47,2% je údajom neurčitým a nekonkrétnym. Pre absenciu podstatných údajov (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 2.4.2010) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 25.5.2011 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 700,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť 36 splátkami po 33,49 eur mesačne. Podľa splátkového kalendára predloženého žalobcom, ktorý je v skutočnosti prehľadom splátok a úhrad, žalovaný uhradil žalobcovi od 11.7.2011 do 16.5.2012 úhrnom sumu 405,88 eur. Keďže úver čerpaný žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 294,12 eur, predstavujúcej rozdiel medzi istinou bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného žalovaným vo výške 700,- eur a úhradami žalovaného vo výške 405,88 eur, najmä keď žalobcovi vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru nevznikol ani nárok na úrok z úveru vo výške 78,77 eur, ani na poplatok za vedenie účtu vo výške 11,94 eur, ani na poplatok za upomienky a ani na poistné Bill protection vo výške 3,72 eur, keď žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik poistného vzťahu Bill protection účastníkov konania a nepreukázal ani práva a povinnosti oboch účastníkov konania vyplývajúce z uvedeného poistenia.
Žalobca si v žalovanej sume 836,- eur uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 64,71 eur + 0,23 eur, ktorý úrok žalobca v prípise z 8.10.2014 špecifikoval ako úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žalobného návrhu vo výške 0,024% denne, teda od 12.1.2013 do 10.4.2014. Podľa žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania dňa 12.1.2013, ktorý deň je podľa žalobcu 15. dňom odo dňa zosplatnenia úveru, keď žalobca prípisom z 28.12.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého úver, pričom žalovanému uložil uhradiť dlžnú sumu do 15 dní od odoslania výzvy. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva podaná na poštovú prepravu až dňa 28.12.2012. Potom deň splatnosti predčasne zosplatneného úveru pripadol na 12.1.2013 a žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 294,12 eur až od 13.1.2013. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 294,12 eur od 13.1.2013 až do 10.4.2014, čo predstavuje sumu 31,87 eur, keď žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a § 517 ods. 1, 2 OZ vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 13.1.2013 bola 0,75 %, a tak žalobcovi vznikol nárok len na 8,75 % úrok z omeškania ročne, keď žalobcom uplatnený 0,024% úrok z omeškania denne predstavuje 8,76% úrok z omeškania ročne. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že žalovaný mohol ovplyvniť text žalobcom vopred pripravených, pre žalovaného spotrebiteľa nevýhodných dojednaní o zmluvnej pokute v štandardnom formulárovom tlačive Úverových zmluvných podmienok žalobcu, súd zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného, ako účastníka úverovej zmluvy - zaplatiť zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. „Dojednenia“ o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 citovaného zákona vo formulári úverových podmienok žalobcu, typického tým, že sa používa vo viacerých zmluvných vzťahoch žalobcu, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač žalobcu, je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu. Takéto zmluvné podmienky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 110,80 eur zahrnutej v žalovanej sume 836,- eur a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 326,22 eur (294,12 eur titulom istiny úveru + 31,87 eur titulom úroku z omeškania po zosplatnení úveru + 0,23 eur do zosplatenenia úveru).
Z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobných spotrebiteľských úverových zmluvách už bola predmetom súdnej kontroly a súdy ju (právoplatne) považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/301/2011 z 19.6.2012, sp. zn. 13C/146/2012 z 19.2.2013).
S poukazom na § 53a ods. 1 OZ a citované právoplatné rozsudky je žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Súd v súlade s § 153 ods. 3, ods. 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia ďalšieho 0,024% úroku z omeškania denne zo sumy 627,95 eur od 11.4.2014 do zaplatenia. Žalovaný bol v danom prípade nepochybne v omeškaní s úhradou čistej istiny úveru vo výške 294,12 eur (700 - 405,88) aj od 11.4.2014, a tak žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na ďalší úrok z omeškania vo výške, ako k prvému dňu omeškania, avšak len zo sumy dlžnej istiny vo výške 294,12 eur. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny ako aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.