Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/739/2007

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. Augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému U. T., A.. XX. XX. XXXX, W. F. XXX D. XXX/X, XXX XX N., Š. E. X., o vymoženie pohľadávky vo výške 13.647,81 €, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 1993/2007, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 145,57 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Súdny exekútor podal na tunajší súd dňa 21. 03. 2013 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že povinný podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografia a katastra Slovenskej republiky nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území SR, podľa správy príslušného dopravného inšpektorátu nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, lustráciou vo obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je spoločníkom ani štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti ani družstve, banky napriek vydaným exekučným príkazom neodpísali z účtov povinného žiadne finančné prostriedky a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nepoberá žiadne dávky a je evidovaný ako SZČO. Súdny exekútor taktiež vykonal osobnú návštevu povinného, pričom zistil, že povinný na uvedenej adrese nebýva a dom patrí jeho svokrovcom. Po telefonickom rozhovore povinný oznámil, že zrušil svoje prevádzky v Banskej Bystrici, momentálne nepodniká a z podnikania má množstvo záväzkov a exekúcií.

Z uvedených skutočností vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Preto súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 vyhlášky,

(1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 14. 05. 2007, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 547,19 €.

Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 € (200,- Sk) za 19 úkonov, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného 2-krát prostredníctvom katastra nehnuteľností, prostredníctvom Obchodného a živnostenského registra, 3-krát prostredníctvom Sociálnej poisťovne, 3-krát prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu, zisťovanie účtov povinného 2-krát prostredníctvom Daňového úradu a prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne,

a. s., dourčenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a dourčenie príkazu na začatie exekúcie blokovaním motorového vozidla, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a zisťovanie hnuteľného majetku vo vlastníctve povinného 1-krát telefonickým rozhovorom s povinným a 1-krát v rámci jeho osobnej návštevy, dohromady vo výške 63,08 €.

Súd ďalej uvádza, že súdny exekútor si vyúčtoval odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dohromady 2-krát, za doručenie príkazu na začatie exekúcie dohromady 14-krát a za doručenie exekučného príkazu dohromady 16-krát podľa počtu subjektov, ktorým uvedené písomnosti doručoval. Podľa názoru súdu citované ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) (teda aj odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu) odmenou vo výške 3,32 € len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, naproti tomu pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu za každý jeden vykonaný úkon, čo vyplýva z dikcie zákona za použitia slova "každý" len pri úkonoch podľa písm. g) až j) na rozdiel od úkonov podľa písm. a) až f). Tým pádom za doručenie totožného príkazu patrí odmena len jedenkrát bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, (napr. uznesenia č. k. -61 zo dňa 05. 03. 2013 a č. k. -65 zo dňa 30. 03. 2012). Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené úkony len jedenkrát, ako je uvedené vyššie. Tým nie je dotknutá náhrada hotových výdavkov.

Súdny exekútor si vyúčtoval aj odmenu za úkon - doručenie príkazu na začatie predajom hnuteľných vecí. V uvedenom príkaze však absentuje uvedenie konkrétnych hnuteľných vecí, ktorých sa má vydaný príkaz týkať. Z obsahu exekútorského spisu nevyplýva, že by súdny exekútor zistil existenciu hnuteľného majetku vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor nemôže vydať exekučný príkaz na neurčité, prípadne neexistujúce veci; vydanie exekučného príkazu na konkrétny spôsob vykonania exekúcie je možné, až keď je zrejmé, že povinný predmetné veci vlastní. Súd teda považoval vydanie uvedeného exekučného príkazu za nesúladné so zákonom (Exekučným poriadkom), a preto súd súdnemu exekútorovi odmenu za uvedený úkon nepriznal.

Súdny exekútor si taktiež vyúčtoval odmenu za viaceré úkony zisťovania majetku v počte úkonov 7 vykonané po 13. 08. 2009. Súd však konštatuje, že súdny exekútor už mal k dátumu 17. 10. 2008 dostatočne vylustrovaný majetok povinného lustrácií (2-krát v rokoch 2007 a 2008), pričom vedel, že povinný nevlastní žiadne majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Dňa 17. 10. 2008 súdny exekútor spísal úradný záznam z telefonického rozhovoru s povinným, v rámci ktorého povinný uviedol, že sa stretol s riaditeľom pobočky oprávneného a mal by začať svoju pohľadávku splácať od januára 2009. Na základe uvedeného sa súdny exekútor mohol domnievať, že povinný má k dispozícii nejaký majetok, a preto vykonal dňa 13. 08. 2009 opätovné lustrácie v Sociálnej poisťovni a na dopravnom inšpektoráte, za ktoré mu súd odmenu priznal vyššie. V zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie. V danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Napriek tomu súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom a pokračoval v zisťovaní majetku povinného a dňa 29. 10. 2009 opätovne dopytoval Sociálnu poisťovňu a dopravný inšpektorát, napriek negatívnym lustráciám z dátumu 13. 08. 2009 a následne vykonal ešte ďalšie úkony zisťovania majetku. Vzhľadom na nezákonnosť postupu súdneho exekútora, mu súd nemôže za predmetné úkony vykonané po 13. 08. 2009 v počte 7 odmenu priznať.

Súdny exekútor si taktiež uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 106,24 € za 15 a 1/2 hodiny účelne vynaložených na exekúciu. Po preskúmaní tejto časti vyúčtovania súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu za prevzatie návrhu a založenie spisu (15 min.), štúdium návrhu, exekučného titulu a príloh (15 min.) a žiadosť o udelenie poverenia (15 min.). Tieto úkony sú však zahrnuté pod úkon odmenené paušálnou sumou, a to konkrétne pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko získaniu poverenia musí nevyhnutne predchádzať prijatie návrhu od oprávneného a založenie spisu. Tieto úkony sú spolu nevyhnutne prepojené, pričom nemožno vykonať jeden bez druhého. Rovnako si súdny exekútor uplatnil aj odmenu za spísanie úradného záznamu o prehlásení majetku povinného dňa 17. 10. 2008 (30 min.), za tento úkon mu však už súdu priznal paušálnu odmenu v rámci zisťovania majetku povinného prostredníctvom telefonického rozhovoru s povinným. Taktiež si súdny exekútor uplatnil aj odmenu za správu z osobného výkonu exekúcie (1 hod.),

za tento úkon mu však už súd priznal paušálnu odmenu za osobnú návštevu povinného za účelom zisťovania jeho majetku. Za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou už súdnemu exekútorovi nepatrí aj časová (hodinová) odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 03. 2014). Rovnako súd uvádza, že spisovanie správ a úradných úkonov z vykonaných úkonov predstavuje len administratívnu prácu súdneho exekútora, za ktorú je v zmysle § 25 vyhlášky náhrada už zahrnutá v odmene. V danom prípade by išlo o duplicitné priznanie odmeny, a preto súd súdnemu exekútorovi vyššie uvedenú časť časovej odmeny nepriznal.

Súdny exekútor si uplatnil odmenu za úkon: vyúčtovanie trov exekúcie (1 hod.). Pokiaľ ide o tento úkon, nie je ho možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu, nakoľko exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech, nakoľko má v časti rozhodovania o trovách v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie účastníka konania. V tomto smere súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 23. 11. 2011 a č. k. .

Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viaceré doposiaľ nevykonané vyúčtované úkony, ktoré mali byť vykonané až po zastavení exekúcie, dohromady v trvaní 2 hodiny a 45 minút. Súdnemu exekútorovi nie je možné priznať odmenu za úkony, ktoré nevykonal, pričom v súčasnosti ani nie je zrejmé, či k vykonaniu týchto úkonov. Súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 2 písm. a) vyhlášky odmena za výkon exekučnej činnosti, pričom exekúcia sa rozhodnutím súdu o jej zastavení končí, a preto súdny exekútor po zastavení exekúcie už nemôže vykonávať exekučnú činnosť, za ktorú by mu patrila odmena. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne práce, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v jeho odmene.

Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v trvaní 8 hodín za čas strávený cestou pri návšteve povinného, nakoľko za tento čas mu nepatrí odmena, ale náhrada za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky, o čom súd pojednáva nižšie.

Preto súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu len za výzvu povinnému na úhradu (15 min.), správu o stave konania (1 hod.) a postúpenie podnetu na zastavenie exekúcie (15 min.) dohromady za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 13,28 €.

Súdny exekútor si vyúčtoval aj odmenu podľa § 12 vyhlášky za vypracovanie potvrdenia zo spisu - správu o stave exekúcie dňa 11. 01. 2013 vo výške 1,32 €. Za tento úkon už však súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu ako je uvedené vyššie, a preto mu ďalšiu duplicitnú odmenu nepriznal. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého citované ustanovenie nepatrí. Pokiaľ súdny exekútor aj vyhotoví potvrdenie zo spisu nejakému subjektu, bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu tomuto subjektu a nie oprávnenému, prípadne povinnému ako účastníkom konania, a to aj v prípade ak je zhodou okolností tento subjekt totožný s povinným alebo oprávneným. Toto vyúčtovanie musí byť osobitné od vyúčtovania trov exekúcie pri zastavení exekúcie.

Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov vynaložených na exekúciu. Konkrétne si súdny exekútor uplatnil náhradu za tlač a kopírovanie vo výške 24,80 €, poštovné vo výške 52,72 €, poplatok za súčinnosť Úradu geodézie, kartografia a katastra vo výške 6,64 €, cestovné náhrady vo výške 49,49 €, telekomunikačné poplatky vo výške 4,40 €.

Pokiaľ ide o náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie súd uvádza, že súdny exekútor ich nijakým spôsobom nepreukázal a ani ich výška nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Podľa uvedeného výpočtu týchto výdavkov má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady

vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici -21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 zo dňa 26. 05. 2010, -49 zo dňa 21. 12. 2011, -21 zo dňa 12. 02. 2013, -40 zo dňa 13. 07. 2011, -74 zo dňa 30. 03. 2012. Preto mu súd túto vyúčtovanú náhradu nepriznal.

V prípade vyúčtovaného poštovného súd uvádza, že súdny exekútor si uplatnil aj poštovné, ktoré doposiaľ nevynaložil, a to konkrétne poštovné po dátume 11. 02. 2013 (dátum postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie na súd) vo výške 32,60 €. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, no pokiaľ súdny exekútor do rozhodnutia súdu vyúčtované výdavky nevynaložil, nie je mu čo nahrádzať. V súčasnosti ani nie je zrejmé, že súdny exekútor tieto výdavky vo vyúčtovanej výške vynaloží, nakoľko môže z jeho strany dôjsť aj k osobnému doručovaniu písomností, čím by mu nijaké poštovné výdavky nevznikli, prípadne k doručeniu viacerých písomností jednou zásielkou, ako to robil v prípade iných písomností v predmetnej exekúcii, čo by výšku náhrad znížilo, prípadne k doručeniu týchto písomností nemusí dôjsť vôbec.

Rovnako súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a podnetu na zastavenie exekúcie súdu vo výške 2 x 0,40 €, nakoľko z podacích pečiatkach na týchto podaniach vyplýva, že tieto boli tunajšiemu súdu doručené osobne, a teda bez vynaloženia poštových výdavkov.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí (2 x 1,20 €), nakoľko súd už vyššie konštatoval, že tieto príkazy neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich súdny exekútor nemal vydať ani doručovať. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné 5 x 0,40 € za doručenie žiadosti o súčinnosť 4-krát prostredníctvom Sociálnej poisťovne a dopravného inšpektorátu vykonané po dni 13. 08. 2009, nakoľko ako už súd konštatoval vyššie, išlo o úkony nevykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemôže ísť o výdavky účelne vynaložené na exekúciu.

Po odrátaní vyššie uvedených výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 14,92 € za doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni, Dopravnému inšpektorátu a Daňovému úradu a Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. (4 x 0,40 €); upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a 4-krát povinnému (1,46 € a 4 x 1,20 €); príkazu na začatie exekúcie blokovaním motorového vozidla (1,46 €); výzvy na úhradu pohľadávky (0,40 €), exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (14 x 0,10 €); žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni, Dopravnému inšpektorátu a Daňovému úradu (3 x 0,40 €); žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni (0,40 €), žiadosti o súčinnosť dopravnému inšpektorátu (0,40 €) a postúpenia spisu na zastavenie tunajšiemu súdu (0,40 €).

Pokiaľ ide o náhradu telekomunikačných výdavkov, súdny exekútor má síce v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky nárok na ich náhradu, avšak nijakým spôsobom výšku uplatnenej sumy nepreukázal pri svojom vyúčtovaní a táto ani nevyplýva z priloženého exekútorského spisu. V zmysle ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu týchto trov nepriznal.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poplatku za súčinnosť Úradu geodézie, kartografia a katastra vo výške 6,64 €, nakoľko súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal, že takýto výdavok a v takejto výške vynaložil, ani táto skutočnosť nevyplýva z predloženého spisu.

Pokiaľ ide o uplatnené cestovné náhrady za cestu zo sídla exekútorského úradu v Banskej Bystrici do bydliska povinného v N. a naspäť vykonanú dňa 22. 11. 2012, patrí súdnemu exekútorovi náhrada vo výške 49,49 € (vzdialenosť 176 km, spotreba 6,60 l/100 km, cena pohonnej látky 1,488 €, základná náhrada 0,183 € za 1 km podľa opatrenia MPSVaR ). Túto cestu považoval súd za účelnú nakoľko sa súdny exekútor pokúšal vykonať súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného v mieste jeho bydliska. Súd však zistil, že náhradu za rovnakú cestu za účelom návštevy rovnakého povinného

si súdny exekútor uplatnil aj v konaní sp. zn. , a preto mu súd v tomto konaní priznal len alikvotnú časť uvedenej náhrady vo výške jednej polovice, teda v sume 24,75 €. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, pričom ak by súd súdnemu exekútorovi priznal plnú náhradu cestovného v obidvoch konaniach nešlo by o náhradu vynaložených výdavkov, ale o bezdôvodné obohatenie súdneho exekútora.

Súdny exekútor si vyúčtoval aj náhradu za stratu času za vykonanú cestu vo výške 21,12 € po 8 hodín za 2 osoby. K uvedenému súd uvádza, že z dikcie ustanovenia § 23 vyhlášky vyplýva, že náhrada za stratu času patrí iba súdnemu exekútorovi v prípade, že vykonáva úkony osobne. To znamená, že mu patrí odmena len za jednu osobu - za osobu súdneho exekútora, a preto mu patrí len náhrada za stratu času vo výške 10,56 €, za 16 polhodín po 0,66 €. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si túto náhradu uplatnil duplicitne v konaní , súd mu priznal v tomto konaní len alikvotnú časť tejto náhrady vo výške jednej polovice v sume 5,28 €.

Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 24,26 €.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.