Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-63-2022.pdf
PDF · 83.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. N., R.. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - I. J., R.. X.X.XXXX, D. R. I., C. XXX/XXc, V. - T. N., R.. XX.X.XXXX, D. R. I., C. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Komárno dňa 2.5.2022 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/22/2021 - 83 zo dňa 7.9.2021 vo výške 70,- €. V návrhu uviedol, že nedávno sa vrátil z výkonu trestu, zaevidoval sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Z toho dôvodu prišlo od poslednej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov na jeho strane, preto požiadal o zníženie výživného na minimálnu výšku.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v zmysle § 180 CSP vykonal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, nakoľko sa na pojednávanie, napriek riadnemu doručeniu predvolania, bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Na pojednávaní dňa 4.11.2022 matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Uviedla, že žije so svojím otcom, ktorý je dôchodca, poberá vdovský dôchodok približne 100,- Eur a starobný dôchodok 490,- Eur. Náklady na domácnosť hradí ona a vo väčšej miere otec. Na maloletú má mesačné výdavky na stravu v škole 5,50 Eur mesačne, tanečná 35,40 Eur polročne, cestovné do školy 80,- Eur, životné poistenie 26,20 Eur, vitamíny na maloletú 36,50 Eur na dva mesiace. Okrem toho má na ňu výdavky bežné, primerané k jej veku. Uviedla, že otec určené výživné neplatí riadne, ak aj zaplatí, nie v určenej výške, preto poberá náhradné výživné. Naposledy si otec vzal dcéru na Mikuláša 2021, niekedy aj zavolá, že si ju chce zobrať cez týždeň, na čo mu povie, aby sa ozval cez víkend, ale cez víkend sa už neozýva. Styk maloletej s otcom sa vôbec nerealizuje. S otcom v kontakte nie je, aj keď sa ozve, nikdy sa nepýta na dcéru, ale či nechce nejakú kabelku alebo elektroniku. Vie, že býva niekde v Komárne. Jeho brat a sestra bývajú neďaleko od nich, ale v kontakte nie sú. Od vyšetrovateľky na polícii vie, že otec má dve zamestnania, ale na čierno. Podľa jej informácii naposledy bol prepustený z výkonu trestu v roku 2020, odvtedy vo výkone trestu nebol. Aj v čase poslednej úpravy výživného bol otec po výkone trestu a mal vtedy nastúpiť niekde do zamestnania.
3. Kolízna opatrovníčka maloletého uviedla, že návrh odporúča zamietnuť ako nedôvodný.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o návšteve školy maloletou, odpis registra trestov otca maloletého dieťaťa, správa Okresného riaditeľstva PZ Komárno zo dňa 16.11.2022, správa Sociálnej poisťovne zo dňa 16.11.2022, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 12P/22/2021, z neho najmä rozsudok zo dňa 7.9.2021 na čl. 83 a ostatné ku spisu pripojené doklady, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Výživné na mal. Lianu bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/22/2021-83 zo dňa 7.9.2021, a to vo výške 70,- Eur počnúc od 7.9.2021. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičia v konaní pred súdom uzatvorili rodičovskú dohodu. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá vo veku sedem rokov, žiačka 1. ročníka ZŠ. Navštevovala umeleckú školu, jej zdravotný stav bol dobrý. Žila v spoločnej domácnosti s matkou a starým otcom z matkinej strany, ktorý poberal dôchodok vo výške 554,- Eur. Matka bola v tom čase zamestnaná s príjmom 91,- Eur, okrem toho poberala dávky v hmotnej núdzi 127,- Eur a PND na jedno dieťa vo výške 25,50 Eur. Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný s príjmom 124,71 Eur, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispieval na stravu a elektrinu 70,- Eur. Za tejto finančnej situácie uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu vo veci zvýšenia výživného na sumu 70,- Eur mesačne.
6. Toho času má K. Q. osem rokov, naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starým otcom. Príjmy na strane starého otca sa nezvýšili, rovnako sa nezvýšil celkový mesačný príjem matky, toho času predstavuje príjem 103,- Eur, dávka v hmotnej núdzi v priemere 100,- Eur a PND na jedno dieťa vo výške 30,- Eur. Výdavky na maloletú sú primerané jej veku, a to: strava v škole 5,50 Eur, tanečná 35,40 Eur polročne, cestovné do školy 80,- Eur, životné poistenie 26,20 Eur a vitamíny 36,50 Eur na dva mesiace. Otec určené výživné neplatí riadne, styk otca s maloletou sa nerealizuje pravidelne.
7. Otec maloletej sa na pojednávanie nedostavil, súdu nepredložil napriek výzve potvrdenie o svojich majetkových pomeroch. Z odpisu registra trestov otca maloletej vyplynulo, že otec bol naposledy vo výkone trestu v roku 2020, podmienečne prepustený bol 30.9.2020. Z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne na otca maloletej súd zistil, že po prepustení z výkonu trestu bol otec zamestnaný v období od 30.11.2020 - 30.4.2021, následne od 18.5.2021 - 6.9.2021, od 28.3.2022 - 2.5.2022, 28.4.2022 - 2.5.2022 a naposledy od 2.11.2022 v spoločnosti Minutes s.r.o. Bratislava.
8. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 z. z. (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine)“, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1,2, 3 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. detí sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nebol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, resp. môže aj znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča, ak nastane zmena pomerov či už na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné, v tomto prípade otca maloletej. Otec podal návrh na zníženie výživného z dôvodu, že je nezamestnaný, po výkone trestu odňatia. Napriek tomu, že sám svojím návrhom inicioval konanie o zníženie výživného, zostal v konaní nečinný, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené, bez ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavil. Súd preto dokazovanie zameral na zistenie, či od poslednej úpravy výživného prišlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie výživného. Otec svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že po výkone trestu odňatia slobody sa nevie zamestnať. Súd však zo spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 12P/22/2021 zistil, že aj v čase poslednej úpravy výživného bol otec po výkone trestu, pričom v tom čase bol zamestnaný. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj lustrácia v systéme Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že od prepustenia z výkonu trestu bol otec viackrát zamestnaný, naposledy od 2.11.2022. Otec maloletej k svojmu návrhu nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním podaného návrhu. Z výpovede matky ďalej vyplynulo, že otec maloletej si žiadnym spôsobom neplní svoje rodičovské povinnosti, neudržuje kontakt s maloletou, styk sa nerealizuje. Avšak jeho nezáujem ho nezbavuje povinnosť vyživovať svoje dieťa, je to je zákonná povinnosť, ktorú je povinný plniť. Keďže otec v koní nespolupracoval, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy preukazujúce zníženie jeho schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem, nepreukázal zmenu pomerov na svojej strane od času poslednej úpravy výživného, súd dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a teda jeho návrhu nie je možné vyhovieť. Po komplexnom posúdení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti možno konštatovať, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre takýto zásah do práva dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).