Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/2527/2012

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného DEXTRADE Žilina, s. r. o., so sídlom Kamenná 9, 010 01 Žilina, IČO: 30 224 802, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom Hollého 31/371, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti povinnému E. G., X.. XX. XX. XXXX, L. J. XXX Z. XXX/X, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky vo výške 936,54 €, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 179/2012, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 129,05 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 21. 03. 2013 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 02. 2013 z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ""), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd exekúciu zastaví ak zastavenie navrhne ten, kto navrhol jej vykonanie (oprávnený). v danom prípade neuvádza dôvod, pre ktorý môže oprávnený zastavenie exekúcie navrhnúť. Súd má teda za to, že takým dôvodom môže byť dôvod, ktorý zodpovedá inému písmenu citovaného paragrafu alebo iný dôvod, ktorý v zákone výslovne uvedený nie je, prípadne môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie aj bez udania dôvodu. Návrh oprávneného je však vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v tomto prípade neskúma, aké dôvody viedli oprávneného k návrhu na zastavenie, ani neskúma iné dôvody, pre ktoré by mohla byť exekúcia zastavená, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného. Preto súd exekúciu na základe návrhu oprávneného ako jeho dispozičného úkonu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa MS SR č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0, eura.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa ,

(1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 402,58 €.

Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle určenú paušálnou sumou vo výške 3, € (200,- Sk) za 18 úkonov, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom katastra nehnuteľností, prostredníctvom Obchodného a Živnostenského registra, prostredníctvom Sociálnej poisťovne, prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu, prostredníctvom výzvy povinnému, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Rimavská Sobota a v rámci osobnej návštevy povinného; zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom Živnostenského registra, prostredníctvom registra obyvateľov, prostredníctvom obce Zborov a prostredníctvom ZVJS; zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; zisťovanie účtov povinného prostredníctvom Daňového úradu, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, dourčenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu (prikázaním pohľadávky z účtu v banke), dohromady vo výške 59,76 €.

Súd ďalej uvádza, že súdny exekútor si vyúčtoval odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dohromady 2-krát, za doručenie príkazu na začatie exekúcie dohromady 15-krát a za doručenie exekučného príkazu dohromady 17-krát podľa počtu subjektov, ktorým uvedené písomnosti doručoval. Podľa názoru súdu citované ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) (teda aj odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu) odmenou vo výške 3,32 € len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, naproti tomu pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu za každý jeden vykonaný úkon,

čo vyplýva z dikcie zákona za použitia slova "každý" len pri úkonoch podľa písm. g) až j) na rozdiel od úkonov podľa písm. a) až f). Tým pádom za doručenie totožného príkazu patrí odmena len jedenkrát bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, (napr. uznesenia č. k. -61 zo dňa 05. 03. 2013 a č. k. -65 zo dňa 30. 03. 2012). Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené úkony len jedenkrát, ako je uvedené vyššie. Tým nie je dotknutá náhrada hotových výdavkov.

Súdny exekútor si vyúčtoval aj odmenu za úkony: doručenie príkazu na začatie exekúcie blokovaním motorového vozidla, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí a príkazu na začatie exekúcie predajom hnuteľných vecí. V uvedených príkazoch a upovedomení však absentuje uvedenie konkrétneho motorového vozidla a hnuteľných vecí, ktorých sa má vydaný príkaz týkať. Z obsahu exekútorského spisu nevyplýva, že by súdny exekútor akokoľvek zisťoval existenciu hnuteľného majetku vo vlastníctve povinného a zo spisu dokonca vyplýva (na základe správy dopravného inšpektorátu), že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Súdny exekútor nemôže vydať exekučný príkaz na neurčité, prípadne neexistujúce veci; vydanie exekučného príkazu na konkrétny spôsob vykonania exekúcie je možné, až keď je zrejmé, že povinný predmetné veci vlastní. Súd teda považoval vydanie exekučných príkazov za nesúladné so zákonom (Exekučným poriadkom), a preto súd súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené úkony nepriznal.

Súdny exekútor si taktiež vyúčtoval odmenu za zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne a dopravného inšpektorátu po dva razy, pričom tieto úkony mal vykonať dňa 23. 10. 2012. Exekútorský spis obsahuje dvakrát po dve totožné žiadosti o poskytnutie súčinnosti z uvedeného dátumu a takýto duplicitný úkon súd nepovažoval za účelný. Preto súdnemu exekútorovi druhú vyúčtovanú odmenu za uvedené úkony nepriznal.

Súdny exekútor si ďalej uplatnil odmenu podľa za vydanie potvrdenia zo spisu - správu o stave exekúcie, za dve strany vo výške 1,32 €. Podľa názoru súdu súdny exekútor nepostupoval správne, nakoľko správu o stave exekúcie nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného , nakoľko súdny exekútor správu o stave konania musí vypracovať, to znamená, že nejde o potvrdenie alebo overenie existujúcej písomnosti v spise. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu , do ktorého citované ustanovenie nepatrí. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu nejakému subjektu, bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu tomuto subjektu a nie oprávnenému, prípadne povinnému ako účastníkom konania, a to aj v prípade ak je zhodou okolností tento subjekt totožný s povinným alebo oprávneným. Toto vyúčtovanie musí byť osobitné od vyúčtovania trov exekúcie pri zastavení exekúcie.

Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov vynaložených na exekúcie. Konkrétne si súdny exekútor uplatnil náhradu za tlač a kopírovanie vo výške 22,60 €, poštovné vo výške 37,15 €, poplatok za súčinnosť 2,50 €, cestovné náhrady vo výške 49,49 €, telekomunikačné poplatky vo výške 1,80 € a režijné náklady vo výške 10,- €.

Pokiaľ ide o náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie a režijné výdavky súd uvádza, že súdny exekútor ich nijakým spôsobom nepreukázal a ani ich výška nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Podľa uvedeného výpočtu režijných výdavkov (obálky, obaly, kancelársky materiál) má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak výslovne v osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác ( ) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici -21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 zo dňa 26. 05. 2010, -49 zo dňa 21. 12. 2011, -21 zo dňa 12. 02. 2013, -40 zo dňa 13. 07. 2011, -74 zo dňa 30. 03. 2012. Preto mu súd túto vyúčtovanú náhradu nepriznal.

V prípade vyúčtovaného poštovného súd uvádza, že súdny exekútor si uplatnil aj poštovné, ktoré doposiaľ nevynaložil, a to konkrétne poštovné po dátume 20. 02. 2013 (dátum postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie na súd) vo výške 17,70 €. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, no pokiaľ súdny exekútor do rozhodnutia súdu vyúčtované výdavky nevynaložil, nie je mu čo nahrádzať. V súčasnosti ani nie je zrejmé, že súdny exekútor tieto výdavky vo vyúčtovanej výške vynaloží, nakoľko môže z jeho strany dôjsť aj k osobnému doručovaniu písomností, čím by mu nijaké poštovné výdavky nevznikli, prípadne k doručeniu viacerých písomností jednou zásielkou, ako to robil v prípade iných písomností v predmetnej exekúcii, čo by výšku náhrad znížilo, prípadne k doručeniu týchto písomností nemusí dôjsť vôbec.

Rovnako súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a podnetu na zastavenie exekúcie súdu vo výške 2 x 0,40 €, nakoľko z podacích pečiatkach na týchto podaniach vyplýva, že tieto boli tunajšiemu súdu doručené osobne, a teda bez vynaloženia poštových výdavkov.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručenie príkazu na začatie exekúcie blokovaním motorového vozidla (1,30 €) a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí (1,30 €), nakoľko súd už vyššie konštatoval, že tieto príkazy neboli vydané v súlade so zákonom, a preto ich súdny exekútor nemal vydať ani doručovať. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné 2 x 0,40 € za doručenie žiadosti o súčinnosť prostredníctvom Sociálnej poisťovne a dopravného inšpektorátu dňa 23. 10. 2012, nakoľko ako už súd konštatoval vyššie, išlo o neúčelné duplicitné úkony súdneho exekútora. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemôže ísť o výdavky účelne vynaložené na exekúciu.

Po odrátaní vyššie uvedených výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 15,25 € za doručenie žiadosti o súčinnosť Živnostenskému úradu (0,40 €), Sociálnej poisťovni, Dopravnému inšpektorátu, Daňovému úradu a ÚPSVaR (4 x 0,40 €); upovedomenia o začatí exekúcie 4-krát povinnému a oprávnenému (4 x 1,30 € a 0,15 €); príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (15 x 0,10 €); výzvy na úhradu pohľadávky (0,40 €), zaslanie zmluvy o vykonaní exekúcie oprávnenému (0,40 €), žiadosť o súčinnosť registru obyvateľov (0,40 €), žiadosti o súčinnosť Okresnému súdu Banská Bystrica, Okresnému súdu Rimavská Sobota a obci Zborov (3 x 0,40 €), zaslanie faktúry na preddavok oprávnenému (0,40 €), žiadosti o súčinnosť ZVJS (0,40 €) exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke 15 x bankám a povinnému (15 x 0,10 € a 1,30 €); zaslanie správy o stave konania (0,40 €).

Pokiaľ ide o náhradu telekomunikačných výdavkov, súdny exekútor má síce v zmysle ustanovenia nárok na ich náhradu, avšak nijakým spôsobom výšku uplatnenej sumy nepreukázal pri svojom vyúčtovaní a táto ani nevyplýva z priloženého exekútorského spisu. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu týchto trov nepriznal.

Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu poplatku za súčinnosť zaplatený na účet Okresného súdu Rimavská Sobota vo výške 2,50 €.

Pokiaľ ide o uplatnené cestovné náhrady za cestu zo sídla exekútorského úradu v Banskej Bystrici do bydliska povinného v B. a naspäť vykonanú dňa 22. 11. 2012, patrí súdnemu exekútorovi náhrada vo výške 49,49 € (vzdialenosť 176 km, spotreba 6,60 l/100 km, cena pohonnej látky 1,488 €, základná náhrada 0,183 € za 1 km podľa opatrenia MPSVaR ). Túto cestu považoval súd za účelnú nakoľko sa súdny exekútor pokúšal vykonať súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného v mieste jeho bydliska. Súd však zistil, že náhradu za rovnakú cestu za účelom návštevy rovnakého povinného si súdny exekútor uplatnil aj v konaní sp. zn. , a preto mu súd v tomto konaní priznal len alikvotnú časť uvedenej náhrady vo výške jednej polovice, teda v sume 24,75 €. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, pričom ak by súd súdnemu exekútorovi priznal plnú náhradu cestovného v obidvoch konaniach nešlo by o náhradu vynaložených výdavkov, ale o bezdôvodné obohatenie súdneho exekútora.

Súdny exekútor si vyúčtoval aj náhradu za stratu času za vykonanú cestu vo výške 21,12 € po 8 hodín za 2 osoby. K uvedenému súd uvádza, že z dikcie ustanovenia vyplýva, že náhrada za stratu času patrí iba súdnemu exekútorovi v prípade, že vykonáva úkony osobne. To znamená, že mu patrí odmena len za jednu osobu - za osobu súdneho exekútora, a preto mu patrí len náhrada za stratu času vo výške 10,56 €, za 16 polhodín po 0,66 €. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si túto náhradu uplatnil duplicitne v konaní , súd mu priznal v tomto konaní len alikvotnú časť tejto náhrady vo výške jednej polovice v sume 5,28 €.

Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 21,51 €.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, došlo k jej zastaveniu z procesného hľadiska jeho zavinením. Preto ho súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zaviazal na náhradu trov exekúcie. Rovnako súd poukazuje aj na pohnútku, ktorá oprávneného viedla k zastaveniu exekúcie - nemajetnosť povinného, pričom aj v prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu znáša trovy exekúcie oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.