Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-104-2014.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o mal. O. J., P.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov O.J. J., P.. XX.X.XXXX, Y. E., O..H. XXXX/XX N. O. Y., P.. X.X.XXXX, Y. O., U. XXX, Č., v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/184/2010-23 zo dňa 17.9.2010, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. O. tak, že toto výživné sa zo strany otca O. Y. zvyšuje zo sumy 60 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 1.4.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.4.2014 do 31.10.2014 v sume 280 eur je otec povinný uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý podala na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov. Matka v predmetnom návrhu ako aj vo svojej výpovedi uviedla, že o výživnom na maloletého bolo rozhodnuté naposledy v r.2010, kedy otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 60 eur mesačne a to od 1.10.2010. Dieťa toho času navštevuje materskú škôlku, kde stravné činí 25 eur mesačne a školné matka hradí v sume 15 eur mesačne. Dieťa je astmatikom, matka dopláca na lieky okolo 15 eur mesačne. Býva spolu s maloletým dieťaťom u rodičov, ktorým prispieva sumou 200 eur mesačne. V čase podania návrhu pracovala prostredníctvom pracovnej agentúry Man Power a to približne do polovice júla 2014, kde dosahovala mzdu vo výške 270 eur. Od 1.8.2014 je zamestnaná v spoločnosti LIDL. Z dôvodu starostlivosti o dieťa má skrátený úväzok a jej príjem v súčasnosti predstavuje 322 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Na poslednom pojednávaní matka upravila svoj návrh s tým, že žiada zvýšiť výživné na sumu 100 eur a v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť.
Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Jeho súčasný priemerný mesačný zárobok predstavuje 15.000,- Kč v čistom. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je riadne zamestnaná a ktorá sa podieľa na nákladoch na domácnosť. Táto má v svojej starostlivosti maloletého syna. Otec má z prvého manželstva 3 deti, pričom jedno
je už plnoleté a na dve maloleté deti prispieva sumou 150 eur. Od júna 2013 je otec zamestnaný vo firme OTASS v Liberci. Zároveň je vlastníkom 3-izbového bytu v obci Podhorany. Žiaden iný nehnuteľný majetok nevlastní.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že návrh matky je dôvodný, maloletý má aj zdravotné problémy, s čím má matka zvýšené výdaje a preto žiada zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/184/2010-23 zo dňa 17.9.2010 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. O.Š. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 60 eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka poberala rodičovský príspevok vo výške 164 eur, iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec dosahoval príjem 350 eur a mal ešte tri vyživovacie povinnosti.
V súčasnosti je maloletý vo veku takmer 5 rokov. Navštevuje MŠ, za ktorú matka hradí mesačne 40 eur, z toho 25 eur činí stravné, 15 eur školné. Dieťa je astmatikom, matka dopláca na spreje a lieky okolo 15 eur mesačne. Zo strany matky iné vyživovacie povinnosti nie sú. Matka pracovala v čase podania návrhu prostredníctvom pracovnej agentúry Man Power, kde dosahovala priemerný mesačný zárobok 268,10 eur. V tejto spoločnosti pracovala do 15.7.2014. Od 1.8.2014 je zamestnaná v spoločnosti LIDL, podľa predloženého opisu mzdového listu priemerný mesačný zárobok v čistom predstavuje 330 eur. Matka býva spolu s maloletým dieťaťom u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 200 eur.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento žije v ČR, pracuje vo firme OTASS Liberec. Podľa opisu mzdového listu z predmetnej firmy priemerný mesačný zárobok na strane otca predstavuje cca 15.000,- Kč, čo v prepočte predstavuje 542 eur. Otec má ešte dve vyživovacie povinnosti a to k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z prvého manželstva, na ktoré prispieva sumou 150 eur mesačne spolu na obe deti. Odpadla mu vyživovacia povinnosť k dcére O., ktorá už je plnoletá a ukončila prípravu na budúce povolanie. Otec je zároveň vlastníkom 3-izbového bytu v obci Podhorany. Na spoločnú domácnosť prispieva cca sumou 6.000,- Kč.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletý začal jednak navštevovať materskú škôlku, kde výdaje predstavujú okolo 40 eur a zároveň matka dopláca na lieky z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa sumu 15 eur mesačne. Na strane oboch rodičov nastala taktiež zmena pomerov, keďže matka po ukončení rodičovskej dovolenky je riadne zamestnaná a jej príjem predstavuje v čistom 322 eur mesačne. Zvýšil sa teda príjem na strane matky. Taktiež oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci sa zvýšil príjem na strane otca, ktorý v čase predchádzajúceho konania predstavoval sumu 350 eur a v súčasnosti tento príjem činí 542 eur. Na strane otca navyše odpadla vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére a v súčasnosti hradí výživné na dve deti z predchádzajúceho manželstva celkovo vo výške 150 eur. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd zvýšil výživné v zmysle návrhu matky na sumu 100 eur mesačne a to od 1.4.2014, t.j. od doby, kedy matka žiadala výživné zvýšiť. Zaostalé výživné od 1.4.2014 do 31.10.2014 predstavuje sumu 280 eur (mesačné zaostalé výživné činí 40 eur x 7 mesiacov = 280 eur) a túto sumu súd otcovi povolil splácať v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.