Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-131-2014.pdf
PDF · 79.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa Y. C., G. XX.XX.XXXX, E. K. Y., P. XXX/X, štátny občan SR proti odporkyni N. C., G. XX.XX.XXXX, E. K. Y., P. XXX/X, štátna občianka SR, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh odporkyne na určenie výživného rozvedenej manželke.
Súd manželstvo navrhovateľa Y. C., P. C. a odporkyne N. C., P. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX Z. Y., J. Z. C. M. M. G. Z. Z. Y., Z. J. T.., P. XXXX, G. A. XXX, O. O. Č. XX r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo dlhoročne neplní svoju funkciu a s odporkyňou sa dohodli na rozvode.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom 11.11.2014 uviedla, že keďže manželstvo neplní už dlhšie svoju spoločenskú funkciu, s návrhom na rozvod súhlasí, pričom z manželstva pochádzajú dve dospelé deti. Zároveň žiadala, aby súd určil povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne po rozvode sumou 100 Eur mesačne.
Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 14.11.2014. Na pojednávaní sa nezúčastnila odporkyňa, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 sa vzdala svojho práva zúčastniť sa pojednávania a súhlasila, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jej neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti odporkyni.
Okresný súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil z vykonaných dôkazov nasledujúce skutočnosti. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Z. Y. (zistené zo sobášneho listu na č. l. 4). Manželia mali posledný spoločný evidovaný trvalý pobyt vo Y., F. P. XXX/ X (zistené z potvrdenia mesta Y. na č. l. 2). Navrhovateľ s odporkyňou intímne spolu nežije 20 rokov, pričom manželia majú oddelené hospodárenie. Manželia vzájomne nerešpektovali svoje povahové vlastnosti, to vyplývalo z rozdielnych povahových vlastností navrhovateľa a odporkyne (zistené z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.11.2014).
Podľa čl. I. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Ako dôvod rozvratu ustálil porušenie manželských povinností stanovených v § 18 zákona o rodine, žiť spolu a vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Navrhovateľ a odporkyňa vzájomne nerešpektovali svoje povahové vlastnosti, čo vyústilo do skutočnosti, že spolu nežijú už okolo 20 rokov intímne ako manželia a vedú oddelené hospodárenie. Súd mal za to, že toto vzájomné nerešpektovanie povahových vlastnosti vyústilo do straty citovej náklonnosti navrhovateľa k odporkyni navzájom a navrhovateľ a odporca stratili záujem o ďalšie pokračovanie alebo prípadné obnovenie manželského spolužitia. S poukazom na § 1 ods. 1 zákona o rodine, keď manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, nemožno manželov nútiť, aby zotrvali v manželstve, pokiaľ obaja z manželov sa chcú rozviesť. Takéto manželstvo nemôže vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, tak ako to vyžaduje § 1 ods. 2 zákona o rodine. Preto mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené s ohľadom na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a v súlade s § 23 zákona o rodine nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia aj s ohľadom na to, že obaja manželia žiadali manželstvo rozviesť.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Súd zamietol návrh odporkyne na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 100 Eur mesačne, ktoré požadovala rozvedená manželka s poukazom na skutočnosť, že podľa § 72 ods. 1 môže uplatniť si takýto nárok len rozvedený manžel. Nakoľko rozhodnutie o rozvode nie je právoplatné, súd nemohol vyhovieť návrhu odporkyne.
Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia. Nezistil dôvody pre použitie druhej vety citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 983 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh a vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.