Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-165-2014.pdf
PDF · 60.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/165/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného
X. I.
nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom C. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 2Pp/70/2014-12 zo dňa 15.10.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného X. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
X. I. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/16/2009 zo dňa 20.02.2009, právoplatným dňa 11.03.2009, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/16/2009 zo dňa 21.01.2013, právoplatným dňa 13.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/35/2013 zo dňa 13.06.2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. návrh odsúdeného X. I. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil hneď do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú bližšie nezdôvodnil.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a oprávnenou osobou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona skúmal splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. vyplýva jednak formálna podmienka, ktorú odsúdený splnil a to vykonanie polovice uloženého trestu odňatia slobody. Podmienka plnenia povinností a správania sa počas výkonu trestu odňatia slobody sa súdu javila ako splnená.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí ale súd dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhodnutie o tejto skutočnosti
robí súd na základe viacerých dôkazov a nielen z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Podľa posudku ústavu resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu a možného abuzu alkoholu. V závere hodnotenia riaditeľ konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a toto mu neodporúča. Bol už 6-krát súdne trestaný pre trestnú činnosť rôzneho charakteru. Podľa názoru krajského súdu, osoba odsúdeného s prihliadnutím aj na predchádzajúce odsúdenia, uvedené rizikové faktory a neodporúčajúce hodnotenie ústavu nedáva dostatočnú záruku, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu by sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, resp., že by viedol riadny život.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobody odsúdený trest vykonáva.
Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.