Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-172-2014.pdf
PDF · 112.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/172/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky W. D., T.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej D. Y. T. O. M. Č.. X, zastúpenej JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Ondavskej č. 17 v Košiciach proti odporcovi M. D., T.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu D. Y. D. I. Č. G., t.č. sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom N.. C. S., zamestnancom Okresného súdu Košice okolie a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. D., T.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa W. D., T.. XX.X.XXXX, a M. D., T.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov M. D., T.. XX.X.XXXX, a W. D., M. U.B., T.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. Č. Y. - G. I. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú D. D., T.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške po 170 eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila Okresnému súdu Košice I dňa 13.5.2014 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie manželstva s odporcom a zároveň o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči ich maloletej dcére D., ktorú navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, zo strany odporcu určiť výživné vo výške 170 eur mesačne a zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX.XX.XXXX, u nej ide o manželstvo prvé, u odporcu o manželstvo druhé, obaja sú štátnymi občanmi SR, z manželstva sa im narodilo jedno dieťa, maloletá D., T.. XX.X.XXXX. S odporcom sa zoznámili cez internet, manželstvo uzavreli po krátkej 5 mesačnej známosti z dôvodu očakávania narodenia spoločného dieťaťa, mesiac pred svadbou začali žiť v spoločnej domácnosti, v ktorej v tom čase odporca býval so svojou matkou v 3-izbovom byte, v roku 2007 sa odsťahovali zo Slovenska do Čiech spolu s matkou odporcu, kde žili všetci traja v spoločnej domácnosti, pred odchodom do Čiech manželské spolužitie účastníkov hodnotila ako harmonické, pred začiatkom roka 2008 sa ich spolužitie začalo postupne zhoršovať, pričom navrhovateľka mala za to, že značnú zásluhu na tom
mala matka odporcu, ktorá mala dominantné postavenie v domácnosti a odporca riešil aj ich manželské záležitosti so svojou matkou, situácia sa vyhrotila, spolužitie účastníkov sa z pohľadu navrhovateľky stalo neznesiteľným a viedlo ju k odchodu zo spoločnej domácnosti v auguste 2008, kedy sa vrátila späť na Slovensko. Následne 22.9.2008 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej D. a tunajší súd rozsudkom sp. zn. 27P 224/2008 zo dňa 1.12.2009 rozhodol o zverení maloletej D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške 170 eur mesačne, odporca sa pojednávaní nezúčastňoval, výživné určené rozsudkom dobrovoľne neplatil. Navrhovateľka nepoznala miesto terajšieho pobytu navrhovateľa, ktorého pobyt nie je známy ani polícii.
Okresný súd Košice I z dôvodu nepríslušnosti postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 20.6.2014.
Miesto pobytu odporcu sa nepodarilo zistiť, preto súd v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníka N.. C. S., zamestnanca Okresného súdu Košice okolie.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe zo dňa 31.7.2014, v prípade ak by súd manželstvo účastníkov rozviedol, navrhoval zveriť maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, keďže takéto rozhodnutie bolo v záujme maloletej a výživné zo strany otca navrhoval určiť primerane veku, odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Ako vyplýva zo sobášneho listu účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev I. Ú. I. Č. Y. - G. I. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Z manželstva účastníkov pochádza maloletá D., T.. XX.X.XXXX, ako to vyplýva aj z rodného listu maloletej.
Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej D. bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 224/2008 zo dňa 1.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2009, ktorým bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 170 eur mesačne, pričom pri úprave výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa B. K. Z..G.., C., kde pracoval od 1.3.2009 a kde dosahoval priemernú čistú mzdu 42.811,33 Kč, otec okrem maloletej D. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, v tom čase býval v podnájme, za ktorý uhrádzal 17.520 Kč, zároveň hradil inkasné platby 2.000 Kč a splácal pôžičku v splátkach po 1.794 Kč. Matka maloletej, t.j. navrhovateľka v tomto konaní, bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 3.800 Kč, spolu s maloletou bývala u svojich rodičov v 3 izbovom byte, kde býval aj jej plnoletý brat, ktorý bol zamestnaný, matka s maloletou mali k dispozícii vlastnú izbu. Ani matka okrem tohto dieťaťa nemala ďalšie vyživovacie povinnosti.
Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že otec dieťaťa je prihlásený k trvalému pobytu v okrese Košice I, obec Košice - Sever.
Zo správy OR PZ Košice zo dňa 8.4.2014 vyplýva, že po odporcovi bolo dňa 8.3.2010 vyhlásené celoštátne pátranie, ktoré bolo doposiaľ neúspešné a dňa 13.3.2013 bol vyšetrovateľom PZ podaný podnet na podanie návrhu na vydanie príkazu na zatknutie odporcu, ktorý do uvedeného dňa nebol Okresnou prokuratúrou Košice II spracovaný.
Zo správy OR PZ v Košiciach zo dňa 4.7.2014 vyplýva, že po odporcovi naďalej bolo vedené pátranie, ktoré bolo vyhlásené 8.3.2010 a to neúspešne, v trestnej veci vedenej na OKP OR PZ Košice pod ČVS: B.-XXX/X-B.-Y.-XXXX, pričom príkaz na zatknutie obvineného odporcu nebol zo strany OS Košice II vydaný.
Zo správy Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 31.7.2014 vyplýva, že proti obvinenému, t.j. odporcovi, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/b/ Tr. zák. doposiaľ nebol Okresným súdom Košice II vydaný príkaz na zatknutie obvineného, t.j. odporcu, a dňa 31.7.2014 bol Okresnou prokuratúrou Košice II podaný návrh na vydanie tohto príkazu a to na základe podnetu vyšetrovateľa z 2.7.2014. Pobyt obvineného nebol zistený ani cez NÚ Sirene ani cez Interpol.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rovnako ani odporca, navrhovateľke je vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 23,52 € od 1.8.2011 a je jej vyplácané náhradné výživné za neplatené výživné od 1.5.2012 do doby trvania podmienok, aktuálne vo výške 108,50 eur.
Z evidencie Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden zamestnávateľ odporcu.
Odporcovi ustanovený opatrovník sa na pojednávanie na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, preto súd pojednával a rozhodol bez jeho účastí.
Navrhovateľka má slovenskú národnosť, má ukončenú strednú školu s maturitou, toto manželstvo je prvým manželstvom. Ako vyplýva z jej výpovede, predmanželská známosť účastníkov trvala zhruba pol roka a dôvodom uzavretia manželstva účastníkov bolo očakávanie narodenia spoločného dieťaťa. Ako uviedla aj v písomnom návrhu vo veci manželské spolužitie účastníkov spočiatku hodnotila ako harmonické, situácia sa zmenila po tom, čo sa odsťahovali do Prahy, kde odporca získal zamestnanie a kde začali problémy v ich spolužití v dôsledku toho, že do všetkých záležitosti ich rodiny výrazne zasahovala matka odporcu, čo viedlo medzi manželmi k vážnym nedorozumeniam a nezhodám, ktoré vyústili odsťahovaním sa navrhovateľky spolu s dieťaťom späť na Slovensko po 1,5 roku spolužitia v Prahe a to v auguste 2008. Odvtedy navrhovateľka odporcu nevidela, nebola s ním v žiadnom kontakte, odporca neprejavil žiaden záujem o dieťa. T.č. navrhovateľka spolu s maloletou býva v 2 izbovom byte patriacom jej babke, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné výdavky okolo 160 eur, tieto hradí spolu so svojím priateľom, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, ktorý je riadne zamestnaný a dosahuje príjem okolo 700-800 eur mesačne. V domácnosti s nimi býva i babka navrhovateľky a spoločná dcéra navrhovateľky a jej priateľa maloletá D. D., T.. X.X.XXXX, voči ktorej navrhovateľka má taktiež vyživovaciu povinnosť. Ako navrhovateľka uviedla, vzťah s terajším priateľom trvá spätne po dobu 2 rokov, okrem D. a D. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.
Maloletá D. t.č. navštevuje 3. ročník základnej školy, navrhovateľka jej v škole hradí poplatok ZRPŠ 25 eur ročne, príspevok do triedneho fondu 10 eur ročne, v súvislosti s návštevou školského klubu uhrádza mesačne poplatok 11 eur, na začiatku školského roka jej za učebnice doplatila okolo 8 eur. Mimo školy maloletá navštevuje tanečný krúžok, kde jej navrhovateľka hradí mesačný poplatok 8 eur, poplatok ZRPŠ 20 eur ročne a príspevok do triedneho fondu 10 eur ročne, za obedy v školskej jedálni jej matka uhrádza 22 eur mesačne. Taktiež sa venuje výtvarnej výchove, v súvislosti s čím jej matka hradí školné 20 eur ročne. Maloletá je zdravá a ináč má potreby primerané veku dieťaťa.
Keďže navrhovateľka je na materskej dovolenke s maloletou D., jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Pred nástupom na materskú dovolenku vykonávala činnosť osoby samostatne zárobkovo činnej.
Navrhovateľka ako uviedla vo svojej výpovedi nie je a nebola by za žiadnych okolností ochotná obnoviť manželské spolužitie s odporcom.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je iba formálnym zväzkom, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nie je tu reálny predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k náprave a k obnoveniu manželského spolužitia. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že účastníci sa rozišli v roku 2008, v súčasnosti navrhovateľka žije v 2 ročnom zväzku s ďalším mužom, z ktorého zväzku jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, odporca sa s navrhovateľkou nijako nekontaktuje, neprejavuje záujem ani o spoločnú dcéru D. a neplní si voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľkou podaný návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne a v tejto časti návrhu vyhovel.
Zároveň súd rozhodol o zverení maloletej D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže táto dlhodobo od rozchodu účastníkov zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama, túto zabezpečuje po všetkých stránkach riadne, zverenie maloletej do jej starostlivosti odporučil i kolízny opatrovník a maloletá bola do starostlivosti navrhovateľky, ako to už bolo uvedené vyššie, zverená i rozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej rozsudkom z roku 2009.
Keďže pomery na strane odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, tento sa zdržiava na neznámom mieste, súd stanovil z jeho strany výživné vo výške, v akej bolo stanovené pri ostatnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej D..
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Navrhovateľka a kolízny opatrovník toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podania sa účinne vzdali.