Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8C/134/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, sídlom K Červenému dvoru č. 3269/25a, Nagano Office Center, Praha, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4 proti odporkyni: F. C., R.. Č.. C. R., S. Č.. XXX o zaplatenie 1.440,84 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.04.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.440,84 Eur spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a zákonným úrokom z titulu zmenky, pričom návrh na začatie konania bol podaný formou vzorového tlačiva A podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie).

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 15.04.2009 na zmenkovú sumu 1.456,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.08.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou “na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená na sumu 1.456,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.08.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 15,16 Eur, ktorá bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Predmetná vec patrí v zmysle citovaných ustanovení nariadenia do pôsobnosti nariadenia vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky (menej ako 2.000,- Eur) a cezhraničný charakter sporu (navrhovateľ má sídlo v inom členskom štáte - Česká republika). Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, postupoval súd v konaní podľa nariadenia.

Súd v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia doručil odporkyni za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Odporkyňa súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, celkovo ostala v konaní nečinná.

Podľa čl. 5, ods. 1, prvá a druhá veta nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

Podľa v platnom znení (ďalej len ) ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

V súlade s a článkom 5 ods. 2 nariadenia súd v predmetnej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko to nepovažoval za potrebné, žiaden z účastníkov o to nepožiadal, pričom v konaniach podľa nariadenia nevyžaduje nariadenie pojednávania na prejednanie veci samej.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporkyňa vyplnila a podpísala v Revúcej listinu nazvanú ako zmenka, obsahom ktorej bol záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.456,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.08.2009. V uvedenom tlačive nie je vôbec uvedený dátum vystavenia.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len zmenkový zákon) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 76 zmenkového zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti záväzkov zo zmenky spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia.

Keďže si navrhovateľ uplatnil zaplatenie dlžnej sumy titulom zmenky, ktorú súdu i predložil, súd skúmal, či zmenka spĺňa zákonné náležitosti podľa článku I, § 75 zmenkového zákona.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporkyňa vystavila zmenku dňa 15.04.2009, táto skutočnosť však z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Súd zistil, že v predloženej listine nazvanej ako zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje náhradu žalovanej sumy, chýba dátum vystavenia zmenky. Podľa citovaného § 76 ods. 1 zmenkového zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v § 75, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. V nasledovných odsekoch tohto paragrafu zmenkového zákona nie je uvedená absencia dátumu vystavenia v zmenke, preto ak vystaviteľ neuvedie v listine dátum vystavenia, nemožno takúto listinu považovať za vlastnú zmenku, a to ani v prípade, ak ostatné zákonné náležitosti zmenky v listine uvedené sú.

Na základe uvedeného má súd za to, že odporkyňa nevystavila zmenku, ako to uvádza navrhovateľ. Bol totiž zistený nedostatok zákonných náležitostí zmenky, a to dátumu vystavenia zmenky, pričom v zmysle citovaného § 76 zmenkového zákona v takomto prípade listina nie je platná ako vlastná zmenka. Navrhovateľ sa zaplatenia dlžnej sumy domáha z titulu zmenky, nárok navrhovateľa však nebol preukázaný, nakoľko súdu nebola predložená zmenka, na základe ktorej by bola odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Listinu predloženú navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania, ktorá je nazvaná ako zmenka a z titulu ktorej sa navrhovateľ domáha náhrady dlžnej sumy, nemožno považovať za vlastnú zmenku pre nedostatok zákonných náležitostí a nemožno na základe nej priznať navrhovateľovi plnenie.

Vzhľadom na uvedené považuje súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a čl. 16 nariadenia tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.