Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-136-2020.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/136/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: X.) M. D., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/XX, W., X.) C. D., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/XX, W., zastúpená zákonným zástupcom žalobcom v 1) rade, 3.) J. D., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/XX, W., všetci zastúpení Advokátska kancelária Stoklasa & Stoklasová s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: Smartwings Slovakia, s.r.o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47880627, zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, o zaplatenie 600,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2020 domáhali zaplatenia istiny s príslušenstvom, titulom meškania letu
2. Žalobu odôvodnili tým, že "dňa 13. 6. 2019 mali žalobcovia potvrdenú rezerváciu na let žalovaného č. XD XXXX D. A. F. Y., ako vyplýva z priloženej rezervácie. Tento let bol zrušený, ako vyplýva z potvrdenie o zrušení letu. Vzdialenosť z A. F. Y. činí 2.171 km, ako vyplýva z výpisu vzdialenosti. Žalobcovia sú presvedčení, že z dôvodu zrušenia letu na vzdialenosti dlhšie ako 1.500 km a kratšej ako 3.500 km majú voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 1.200 EUR (400 EUR každý zo žalobcov) a to podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004. Žalobcovia nárok uplatnili výzvou u žalovaného. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil nič".
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že "namítá v souladu s § 763 odst. 3 zákona č. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, promlčení nároku uplatněného žalobou, neboť tento nebyl vůči žalované uplatněn ve lhůtě 6 měsíců. Žalobci totiž žalovanou vyzvali výzvou ze dne 24. 8. 2020, tato výzva byla tedy odeslána žalované více jak 1 rok po datu, kdy se měl let uskutečnit. Funkci přepravního řádu, který upravuje rozsah náhrady, plní v daném případě Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 ze dne 11. února 2004, kterým se stanoví společná pravidla náhrad a pomoci cestujícím v letecké dopravě v případě odepření nástupu na palubu (dále jen 1} Nařízení"). Vzhledem ktomu, že Nařízení neobsahuje vlastní úpravu promlčení, použije se dle judikatury Soudního dvora EU (srov. rozsudek ve věci E.-XXX/XX) vnitrostátní právní úprava promlčení, v daném případě vyjádřená v § 763 Občianského zákonníka. Žalovaná k věci dále sděluje, že nerozporuje, že let XDXXXX F. XX. X. XXXX byl zrušen. Tento let byl však zrušen na základě požadavku objednatele letu, společnost K. C., a to
méně, než 14 dní před datem plánovaného letu. Požadavek byl na obchodní oddělení předán ze strany zástupce K. C. F. XX. X. XXXX, přičemž tento měl být na základě žádosti objednatele nahrazen letem I. z Prahy přes A. F. Y.. V tomto případě se jednalo o charterový let, který je operován výlučně na základě objednávky a pokynů objednatele, v tomto případě společnost K. C.. V tomto případě šlo dle dostupných informací zřejmě o nenaplnění kapacity letu a z toho důvodu vyžádal objednatel zrušení a spojení letů. Žalovaná v příloze zasílá žádost cestovní kanceláře o zrušení letu. Žalovaná je přesvědčena, že cestovní kancelář jakožto zprostředkovatel letu a zároveň jako zmocněnec cestujícího pro určité úkony obstarává pro cestujícího určité služby a cestující mu za to zaplatí dohodnutou cenu (§16 zákon č. 170/2018 Zz., o zájazdoch,) z dikce zákona č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník, konkrétně pak §724 a násl. pak vyplývá, že na smlouva o zájezdu je vlastně zvláštní typ příkazní smlouvy. Na změny provedené cestovní kanceláří je tak třeba nahlížet jako na změny provedené přímo cestujícím. Jedná se zároveň o okolnost zcela mimo účinnou kontrolu leteckého dopravce - zejména pak to, zda a v jaké míře ovlivní taková změna cestující."
4. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
5. Žalobcovia mali dňa 13.06.2019 potvrdenú rezerváciu na let žalovaného č. XD XXXX D. A. F. Y.. Let však bol zrušený. (č. l. 15 - 18)
6. Žalobcovia vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 24.08.2020 na úhradu sumy vo výške 1.200,- Eur z dôvodu zrušenia predmetného letu. (č. l. 16)
7. Podľa § 763 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.
8. Podľa § 763 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.
9. Podľa § 763 ods. 3 Občianskeho zákonníka, práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
10. Predmetom žaloby bol nárok žalobcovu z dôvodu zrušenia letu. V konaní nebolo sporné, že predmetný let bol zrušený.
11. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje.
12. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia disponujú aktívnou vecnou legitimáciou. Avšak nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného má za následok zamietnutie žaloby. Súd týmto smerom odkazuje na argumentáciu žalovaného, a síce "tento let byl však zrušen na základě požadavku objednatele letu, společnost K. C., a to méně, než 14 dní před datem plánovaného letu. Požadavek byl na obchodní oddělení předán ze strany zástupce K. C. dne XX. X. XXXX, přičemž tento měl být na základě žádosti objednatele nahrazen letem I. z Prahy přes Bratislavu do Oujdy. V tomto případě se jednalo o charterový let, který je operován výlučně na základě objednávky a pokynů objednatele, v tomto případě společnost K. C.". Žalovaný nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Túto skutočnosť žalobcovia nijakým spôsobom nevyvrátili a iba odkázali na žalobu.
14. Okrem uvedeného súd uvádza, že žalobcovia nesplnili ani podmienku podľa § 763 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobcovia podali žalobu na súd až dňa XX.XX.XXXX, pričom u dopravcu (žalovaného) si tento nárok uplatnili až predžalobnou výzvou zo dňa 24.08.2020 (č. l. 16), je zrejmé, že daný nárok zanikol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.