Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-62-2014.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/62/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. E., V.. X.X.XXXX, t.č. Detský domov Žakarovce, zast. kol. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, dieťa matky: K. E., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., R. Č.. X, t.č. T. Č.. XX, otec neuvedený, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e u mal. Q. E.,V.. X.X.XXXX ústavnú výchovu v Detskom domove Žakarovce č. 340, 055 71 Žakarovce.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. Q. E. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa, na účet Detského domova v Žakarovciach č. 340, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice podal dňa 14.4.2014 návrh na vydanie predbežného opatrenia na umiestnenie maloletého Q. E. V.. X.X.XXXX do Detského domova Žakarovce č. 340. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice sa dňa 9.4.2014 narodilo dieťa mužského pohlavia Q. E.. Matka maloletého dňa 11.4.2014 vykonala v zdravotníckom zariadení pred pracovníkmi nemocnice vyhlásenie, ktorým dala privolenie na osvojenie maloletého dieťaťa.
Dieťa sa ocitlo bez náležitej starostlivosti dospelej osoby a preto bolo potrebné okamžite zabezpečiť náhradnú starostlivosť.
Z rodného listu maloletého súd zistil, že otec dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený.
Z oznámenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 11.4.2014 súd zistil, že matka maloletého po pôrode oznámila, že sa chce zrieknuť svojho novonarodeného dieťaťa, a preto dňa 11.4.2014 podpísala súhlas s osvojením maloletého vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Súd nariadil uznesením zo dňa 16.4.2014 č.k. 18 P 62/2014-7 predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletého do ústavnej starostlivosti detského domova. Toto predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2014. Odvtedy sa maloletý Q. nachádza v ústavnej starostlivosti Detského domova v Žakarovciach.
Uznesením zo dňa 29.5.2014, č.k. 18 P 62/2014-12 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu.
Po začatí konania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2014 č.k. 18 P 69/2014- 19 súd rozhodol o tom, že maloletý Q. E. je osvojiteľný a pozbavil matku výkonom rodičovských práv. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2014.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.6.2014 vyplýva, že matka žije s druhom K. E. a dvomi deťmi, I. E. V.. X.X.XXXX a K. E., V.. XX.X.XXXX L. T. Č..XX u starej matky E.. Matka je zrejme na rodičovskej dovolenke s mal. K.. Od doby, kedy sa maloletého Q. zriekla, neprejavila o neho žiaden záujem. Maloletý bol dňa 28.4.2014 hlásený do prehľadu detí vhodných do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletý prospieva, ale potrebuje všestrannú stimuláciu, ktorú mu môže zabezpečiť individuálna starostlivosť vo forme adopcie alebo pestúnskej starostlivosti. Maloletý je umiestnený v profesionálnej rodine detského domova.
Na pojednávaní súdu kolízna opatrovníčka žiadala, aby súd nariadil u maloletého ústavnú starostlivosť a zaviazal matku platením minimálneho výživného.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,
b) pestúnska starostlivosť,
c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ust. §39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa maloletého Q. vzdala po jeho narodení, v prospech budúcich, neznámych osvojiteľov. Od toho času o maloletého neprejavila žiaden záujem a preto bol maloletý predbežným opatrením súdu umiestnený v ústavnom zariadení.
Matka bola v konaní o osvojiteľnosti pozbavená právoplatným rozhodnutím súdu rodičovských práv, ale jej vyživovacia povinnosť voči mal. Q. zostala zachovaná v súlade s cit. § 39 ods. 4 Zákona o rodine.
Na základe uvedeného skutkového stavu súd nariadil u maloletého Q. ústavnú starostlivosť, pretože otec maloletého známy nie je, matka sa maloletého vzdala a u maloletého doposiaľ neprichádza do úvahy zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, ani do pestúnskej starostlivosti. Bez nariadenia ústavnej starostlivosti, by výchova maloletého bola vážne ohrozená, preto súd návrhu vyhovel a maloletého umiestnil do ústavného zariadenia Detského domova v Žakarovciach.
Súd zároveň s nariadením ústavnej starostlivosti rozhodol aj o výživnom pre maloletého, ktoré určil v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet ústavu, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že toto konanie sa začalo bez návrhu, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.