Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-105-2022.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/105/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: mBank S.A., Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, IČ : 001254524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava- Ružinov, IČO: 50 239 406, proti žalovanému: T. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. E. XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 5.368,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.368,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.368,71 eur od 11.03.2021 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 28.03.2022 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 10.08.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.368,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.368,71 eur od 11.03.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. B. zo dňa 12.12.2019 poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- eur, ktorý sa žalovaný podľa zmluvy zaviazal vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 90,26 eur v dohodnutých termínoch po dobu 84 mesiacov spolu s úrokmi z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 6,9 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank. Tvrdil, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a to ani napriek výzve k úhrade splátok, preto v súlade s čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus vyhlásil všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 10.03.2021. Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 17.02.2021 bola žalovanému doručená dňa 22.02.2021. Podľa priloženej histórie úveru žalovaný zaplatil celkom sumu 1.021,54 eur, z čoho suma 2,35 eur bola použitá na úroky z predĺženia, suma 367,90 eur na úhradu úrokov, suma 631,29 eur na úhradu istiny a suma 20,- eur na úhradu poplatkov spojených s úverom. Rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 6.000,- eur a úhradami žalovaného započítaných na istinu vo výške 631,29 eur predstavuje žalobcom požadovanú sumu vo výške 5.368,71 eur. V konaní si uplatňuje len úhradu istiny a zákonného úroku z omeškania bez akýchkoľvek ďalších poplatkov a zmluvných úrokov, kapitalizovaných zmluvných úrokov, zmluvných pokút či poplatkov za poistenie. Uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť
nesplnil ani na základe výzvy zo dňa 10.03.2022 v záujme mimosúdneho riešenia sporu, a preto žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 5.368,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.03.2021 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil žiadosť o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus zo dňa 12.12.2019, formulár zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere „mPÔŽIČKA plus“ podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. B. zo dňa 12.12.2019, poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 17.02.2021, Obchodné podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus, Všeobecné obchodné podmienky mBank, históriu úveru, predžalobnú upomienku zo dňa 10.03.2022 a výpis z obchodného registra žalobcu.
4. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 12Up/304/2022 zo dňa 13.05.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy XXX XX E. XX a z adresy P. N. X, XXX XX V. s označením adresát zásielky je neznámy. Spis bol preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručovaná oznámením o podanej žalobe podľa § 116 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 20.01.2023, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia, ktoré sa vrátilo z adresy jeho trvalého pobytu s označením adresát zásielky je neznámy dňa 12.01.2023 a ktoré sa podľa § 116 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku považuje týmto dňom za doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovaným namietané ani spochybnené a ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. B. zo dňa 12.12.2019 predloženej žalobcom súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.12.2019 písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 6.000,- eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 84 mesačnými splátkami vo výške 90,26 eur splatnými vždy k 17. dňu v mesiaci, pričom v zmluve je uvedené, že celková čiastka je 7.588,49 eur. Termín konečnej splatnosti bol 17.12.2026. Úrok z poskytnutého úveru bolo úročený fixnou úrokovou sadzbou podľa úrokového lístka, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy o úvere 6,9 % ročne. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola v zmluve 7,13 % a výška priemernej hodnoty RPMN na spotrebiteľský úver bola v zmluve uvedená vo výške 11,23 %. V žiadosti o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus žalovaný uviedol, že je slobodný, bezdetný a jeho čistý mesačný príjem je 500,- eur. Ako korešpondenčnú adresu uviedol Pekná cesta 3, 831 52 Bratislava.
9. Z histórie úveru predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil do predčasného zosplatnenia sumu 1.021,54 eur, po zosplatnení neuhradil žiadnu sumu. Poslednú splátku pred zosplatnením vo výške 90,38 eur uhradil dňa 23.11.2020. Žiadne ďalšie splátky neuhradil.
10. Listinou označenou ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 17.02.2021 žalobca upozornil žalovaného, že napriek predošlým urgenciám stále nedošlo k zaplateniu jeho dlhu v celkovej výške 186,28 eur a vyzval ho na jeho úhradu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet s tým, že ho upozornil aj na to, že ak nedôjde k úhrade dlžnej pohľadávky je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti predmetnej
pohľadávky, a to s ohľadom na skutočnosť, že je v súvislosti s bodom 3.1.5. Všeobecných obchodných podmienok a aj bodom 2.4.3. písm. a) č. (i) Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia na vznik okamžitej splatností úveru. K vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty 15 dňovej lehoty na uhradenie dlhu. Výzva sa podľa predloženej doručenky z korešpondenčnej adresy označenej žalovaným vrátila žalobcovi dňa 22.02.2021 s uvedením adresát je neznámy.
11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 10.03.2022 vyzval žalobca žalovaného v záujme mimosúdneho riešenia sporu na úhradu sumy 5.637,15 eur na tam uvedený účet najneskôr do 17.03.2022 s tým, že pokiaľ dlžná suma nebude v stanovenej lehote uhradená, je oprávnený domáhať sa svojho nároku prostredníctvom súdneho konania. Predžalobnú výzvu podľa výpisu na čl. 47 doručoval žalovanému na adresu E. XX, XXX XX U..
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 12.12.2019 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 12.12.2019 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
16. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
19. V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, s tým, že ak by zmluva neobsahovala tie z náležitosti, ktoré sú uvedené v § 11 ods.1 uvedeného zákona, išlo by o úver bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa bodu 2.4.3. písm. a) č. (i) Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus v prípade porušenia podľa čl. 2.4.1. a 2.4.2. je mBank oprávnená odstúpiť od zmluvy o úvere s účinkami podľa VOP a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s príslušenstvom, ak je dlžník v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia mBank na vznik okamžitej splatnosti úveru.
21. Podľa bodu 3.5.2. Všeobecných obchodných podmienok mBank doručuje písomnosti osobne, kuriérskou službou alebo elektronickými komunikačnými médiami na dohodnutú adresu alebo na mBank poslednú známu adresu. Podľa bodu 3.5.5 druhá veta ak písomnosť nebola zo strany pošty doručená, považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi ako nedourčená vrátená, i keď sa adresát o písomnosti nedozvedel.
22. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola medzi stranami uzavretá a že sporný vzťah sa má posúdiť podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Z označenia zmluvy a jej náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, pri ktorého právnom posúdení a uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojej piatej hlave upravuje spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 12.12.2019.
23. Podľa bodu 3.1.5 Všeobecných obchodných podmienok je banka v prípade neplnenia povinnosti klienta oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky a vyzvať klienta na zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od vzniku omeškania so zaplatením splátky, ak upozornila klienta na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní.
24. V tomto spore ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalovaný meškal so splátkami a žalobca predložil súdu poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 17.02.2022, v ktorej upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého dlhu a tiež predložil vyhlásenie okamžitej splatnosti, v ktorom oznámil žalovanému, že jeho celý dlh sa stal splatný naraz, t. j. že došlo k zosplatneniu úveru. Žalovaný podmienky predčasného zosplatnenia úveru ani zosplatnenie nerozporoval.
25. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola dňa 12.12.2019 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko sa jednalo o zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej uzatváraní žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ. Na predmetný zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti určené
v § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve je riadne označený veriteľ aj spotrebiteľ, je tam uvedený druh aj celková výška úveru, úroková sadzba, RPMN aj výška odplaty, rovnako ako doba trvania zmluvy spôsobom daným typom úveru. Zmluva v názve obsahuje aj slová spotrebiteľský úver. Z uvedeného je zrejmé, že táto zmluva obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. stanovené obsahové náležitosti pre tento typ úveru, a preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a veriteľovi tak vznikol nárok na úhradu ním požadovanej sumy od žalovaného, pričom žalobca od žalovaného požadoval len sumu nevrátenej istiny.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu vo výške istiny 5.368,71 eur, na ktorú žaloval žalobca žalovaného. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v splátkach vo výške 90,26 eur mesačne počas 84 mesiacov a spolu mal zaplatiť 7.588,49 eur. Žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatil celkovo sumu 1.021,54 eur, z toho na istinu sumu 631,29 eur, pričom žalobca tvrdí, že po predčasnom zosplatnení úveru mu ostali neuspokojené nároky špecifikované v žalobe, konkrétne nim požadovaná suma 5.368,71 eur, ktorá zodpovedá rozdielu čerpanej sumy vo výške 6.000,- eur a uhradenej istiny vo výške 631,29 eur. Žalovaný, ktorému bola žaloba so všetkými prílohami riadne doručená a zároveň bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a doposiaľ nezaplatil žalovanú sumu, preto súd v súlade s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval tvrdenia žalobcu za nesporné. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.368,71 eur žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku neuspokojil. Keďže nárok žalobcu na sumu 5.368,71 eur nesporne vznikol, súd žalobe v tejto časti vyhovel a I. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.368,71 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Na podporu správnosti rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17CoCsp/52/2020 zo dňa 25.02.2021, cit.: „18. Žalovaná v priebehu konania nijako nespochybňovala žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do základu, ani čo do výšky. 19. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 20. V civilnom sporovom konaní platí, že vykonávaniu dôkazov predchádza identifikácia skutkových tvrdení strán sporu na sporné a nesporné. Dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu a, naopak, nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Citované ustanovenie § 151 CSP kladie na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany kvalitatívne nároky pod podmienkou ich neúčinnosti. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť podporené uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. 21. Keďže v priebehu konania žalovaná nijakým spôsobom nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvorila úverovú zmluvu, titulom ktorej nevrátila istinu vo výške žalovanej sumy 1.002,05 eur, boli tieto skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Takéto nesporné skutkové tvrdenia musia tvoriť základ zisteného skutkového stavu veci, z ktorého súd vychádza aj pri meritórnom rozhodnutí. 22. Vzhľadom na tieto závery je potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie. Žalovaná titulom úveru nevrátila žalobcovi čerpanú istinu vo výške 1.002,05 eur, a preto je povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť.“
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.368,71 eur od 11.03.2021 do zaplatenia, nakoľko v tom čase sa dostal do omeškania s úhradou svojho dlhu a jeho omeškanie trvá.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.