Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-64-2014.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa: Z. N., T.. XX.X.XXXX, H. Y., T. Č.. X proti odporkyni H.. W. N., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. Č.. X, za účasti mal. I. N., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 30.10.2010 pred Mestskou častou Y. - G. I. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. - G. I. vo zväzku XXX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým č. XXX r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. I. N., T.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. I. N. sumu 200 EUR mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s mal. I. N. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 17.4.2014 domáhal rozvodu svojho manželstva s odporkyňou, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. G. C. I. D. Y.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou sa zoznámil prostredníctvom kresťanskej viery, na ktorú sa obrátil v r. 2005. Po 5-ročnej predmanželskej známosti dospeli do štádia, buď svadba, alebo rozchod a v dôsledku kresťanskej viery si vybral ako riešenie ich vzťahu manželstvo, avšak od začiatku manželstva nastal rozdielny vzťah manželov k intímnemu fungovaniu tohto manželstva. V dôsledku neplánovaného rodičovstva nakoniec odporkyňa otehotnela, čo bolo pre neho nečakané a od toho času začal cítiť tlak potreby finančne zabezpečiť svoju rodinu. Za jednu z vážnych príčin rozvratu manželstva považuje navrhovateľ uvedomenie si vlastných životných priorít a postojov, ktoré získal až s pribúdajúcim vekom a ktoré stále získava, na rozdiel od myšlienok a dogiem, ktoré sa snažil prijímať pre spokojnosť svojej manželky a jej okolia. V lete r.2012 sa v ňom vytratila sila naďalej sa obetovať pre manželstvo a s ňou aj láska k manželke a vôľa bojovať za toto manželstvo. Od toho času sa cítil len ako otec rodiny a nie ako manžel a otec. Domov nosil len peniaze a neprechovával žiadne city ku svojej manželke. Postupom času nadviazal mimomanželskú známosť intímneho charakteru v decembri 2012. Jeho nevera vyšla najavo vo februári 2013, keď sa manželke k tomu priznal. V dôsledku toho sa presťahoval ku svojej matke a od augusta 2013 býva v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a plánujú si spoločnú budúcnosť. Preto nevidí žiadnu nádej na možnosť obnovenia manželského spolužitia. Pre prípad rozvodu manželstva žiadal maloletého I. zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné z jeho strany sumou 155 EUR mesačne. Styk neupravovať na základe dohody rodičov.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré podala dňa 12.6.2014 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože má za to, že vzťahy medzi ňou a manželom nie sú natoľko vážne narušené, aby sa to nedalo napraviť, a preto žiadala, aby súd jeho návrh zamietol. Uviedla, že s odstupom času si uvedomuje, že jej snaha o motiváciu manžela k jej spôsobu života bola prílišná a manžel ju vnímal ako psychický tlak. Preto ju úprimne mrzí, že svojim správaním manželovi ublížila, za čo sa mu viackrát ospravedlnila a vykonala kroky k náprave. Netrvala na žiadnych cirkevných aktivitách, pri ktorých sa cíti navrhovateľ nepríjemne a podporovala jeho výlety s kamarátmi, či športové podujatia a viacerých aktivít sa zúčastňovala aj ona sama. Napriek tomu, že zistila mimomanželskú známosť svojho manžela vo februári 2013, snažila sa manželstvo zachrániť a vylepšiť. Dokonca došlo k obnoveniu intímneho spolužitia. Aj potom, čo sa manžel odsťahoval, zatajoval pred ňou, že by žil so svojou priateľkou a niekoľkokrát pri návšteve syna sa intímne zblížili. Z toho odporkyňa usudzuje, že syn, ani ona nie sú navrhovateľovi ľahostajní. Preto podľa nej navrhovateľom popísané ochladnutie je skôr dôsledkom motivácie zo strany jeho súčasnej priateľky. Maloletý je na svojho otca naviazaný a veľmi plače, keď otec od nich odchádza.
Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podával súdu dňa 10.6.2014 uviedol, že za účelom urovnania manželského nesúladu a zlepšenia vzájomnej komunikácie, bola manželom navrhnutá možnosť psychologického poradenstva, o ktorú však prejavila záujem iba manželka. Pre prípad rozvodu manželstva kolízny opatrovník doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať, ponechať na dohodu rodičov a výživné určiť podľa zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky, potom, čo sa poznali pred uzavretím manželstva 5 rokov. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa, I. N., T.. XX.XX.XXXX. Účastníci konania nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že už v čase, keď uzatváral manželstvo, sa rozhodoval pre toto manželstvo preto, aby nestratil priateľku, ktorú miloval. Predpokladal, že problémy, ktoré sa vyskytli už počas ich predmanželskej známosti, sa v priebehu manželstva vyriešia, avšak nestalo sa tak. Mali rozdielne názory a predstavy o trávení voľného času, o intímnom spolužití, ako aj o výchove dieťaťa a dieťa sa do manželstva narodilo bez akéhokoľvek plánovania, pretože manželka odmietala techniky plánovaného počatia. Ich intímny život neprebiehal podľa jeho predstáv. Zo strany manželky bolo intímne spolužitie limitované a napriek tomu, že o tom vedela, že mu to nevyhovuje, v podstate sa nič nezmenilo. Bolo to v súvislosti s tým, že manželka je hlboko veriaca osoba, je kresťanka a pre ňu najvyššiu autoritu predstavuje cirkev a v jej živote všetko prebieha okolo cirkvi a kostola. Nakoniec jemu to prestalo vyhovovať a keď to dal najavo svojej manželke, bola ochotná sa tomu prispôsobovať iba niekoľko dní, ale potom sa všetko vrátilo do pôvodných koľají. Navrhovateľ uviedol, že je presvedčený o tom, že odporkyňa vedela o tom, čo v ich spolužití mu nevyhovuje, napriek tomu nebola ochotná od ničoho upustiť. Keď sa mu to nepodarilo zmeniť, ustúpil od týchto pokusov a nakoniec odišiel zo spoločnej domácnosti v júli 2013. Medzitým však nadviazal mimomanželskú známosť, ktorá bola zo strany odporkyne zistená vo februári 2013. Od odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľ urobil jeden pokus na obnovenie manželského spolužitia, na jeseň 2013, avšak uvedomil si, že týmto pokusom iba zranil svoju manželku, pretože jej poskytol falošnú nádej. Intímne spolu nežijú od jari 2013. Na základe uvedeného navrhovateľ tvrdil, že dôvodom rozpadu ich manželstva nie je jeho mimomanželská známosť. Obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou vylúčil. Jeho príjem predstavuje 900 - 1.000 EUR mesačne, vrátane nadčasov a nočných prác. Za bývanie v byte so svojou priateľkou platia 399 EUR mesačne, z toho každý svoju polovicu. Na výživu maloletého prispieva sumou 150 EUR mesačne, plus polovičku pobytu maloletého v materskej škôlke, od septembra 2014 sumou 40 - 50 EUR v mesiaci. Maloletému platí sporenie vo výške 27,56 EUR a dostáva rodinné prídavky 23,50 EUR.
Odporkyňa uviedla, že aj po vypočutí navrhovateľa v priebehu konania si uvedomila, že v manželstve urobila veľa chýb, pretože medzi nimi bolo veľa odlišností, ale spočiatku si to neuvedomovala a nerešpektovala to. Uvedomila si, že s cirkevnými vecami na manžela možno robila prílišný nátlak a bolo to pre neho príliš rýchle. Tvrdila však, že správanie sa navrhovateľa zmenilo od decembra 2012, kedy sa priznal k mimomanželskému vzťahu, a preto si myslí, že manžel sa nezmenil na základe vlastného presvedčenia, ale pod vplyvom svojej priateľky. Táto začala ovplyvňovať jeho zmýšľanie a jeho názory. Problémy v manželstve boli aj v tom, že nedokázali spolu riadne komunikovať a počúvať poriadne jeden druhého, snažiť sa pochopiť jeden druhého a dostatočne si vysvetliť postoje toho druhého. Odkedy však manžel má mimomanželskú známosť, odmietol s ňou preberať problémy a v dôsledku toho aj odišiel zo spoločnej domácnosti. Pred jeho odchodom však ona sa snažila pár mesiacov zmeniť svoje správanie, redukovať svoje obmedzenia, ktoré dodatočne pochopila, že boli nezmyselné. Jej ústupky však už zrejme nepomohli. Preto aj napriek tomu, že si uvedomila svoje chyby v manželstve, odpustila navrhovateľovi jeho manželskú neveru. Túto skutočnosť mu aj oznámila. Napriek tomu sa nič nezmenilo. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s mal. synom v 2-izbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej otcovi a za ktorý platí 170 resp. v súčasnosti už 190 EUR mesačne. Odporkyňa je v súčasnosti ešte na rodičovskej dovolenke s tým, že posledný príspevok obdrží v decembri 2014 a od januára 2015 bude poberať zrejme iba dávky v hmotnej núdzi. Pri odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti sa dohodli na tom, že bude platiť výživné na maloletého sumou 200 EUR mesačne. Otec sa s mal. synom stretáva a na tomto styku sa vedia dohodnúť aj do budúcna.
Podľa ust. § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na nefunkčný zväzok dvoch ľudí, je hlboko a trvale rozvrátené a aj keď odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, súd dospel k tomu záveru, že obnovenie spolužitia účastníkov už nie je možné predpokladať. Je to najmä v dôsledku dlhodobého odlúčenia účastníkov od júla 2013, ale najmä v dôsledku postoja navrhovateľa k tomuto manželstvu, ktorý odmietol aj poradenstvo referátu poradensko-psychologických služieb, udržiava mimomanželskú známosť, ktorú v záujme zachovania manželstva nie je ochotný ukončiť a o obnovenie spolužitia s odporkyňou nemá záujem. K obnoveniu spolužitia účastníkov konania nepostačuje vôľa iba jedného z manželov- v tomto prípade odporkyne, ktorá je ochotná ako veriaca osoba navrhovateľovi stále odpúšťať. Nepostačuje k tomu ani vôľa súdu. Zachovanie takéhoto nefunkčného manželstva nie je ani v záujme maloletého I.. Na základe týchto záverov, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky, pretože je to matka, ktorá doposiaľ starostlivosť o maloletého riadne zabezpečuje, a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky pre prípad rozvodu navrhovali aj účastníci konania.
Súd určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 200 EUR mesačne, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, možnosti a schopnosti otca maloletého, ktorý je schopný prispievať 200 EUR mesačne bez ohrozenia svojej existencie. Matka je na rodičovskej dovolenke, resp. od januára 2015 bude zrejme nezamestnaná, preto takúto výšku výživného odôvodňujú aj obmedzené príjmové pomery na strane matky.
Vzhľadom na zhodný prednes účastníkov konania súd neupravil styk otca s maloletým za predpokladu, že rodičia sa na tomto styku budú vedieť v budúcnosti dohodnúť.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 144 Os.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.