Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2014 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

Z. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., mestská časť H. A., A. ul. č. 1436/67 je vinný, že

od Z. K., nar. XX.XX.XXXX prevzal peniaze:

- dňa 28.11.2012 vo výške 300,- € prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX

- dňa 19.12.2012 vo výške 600,- € v Dolnom Kubíne v hotovosti ako zálohu za účelom sprostredkovania a kompletnej realizácie prevodu obchodného podielu v spoločnosti S. K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, následne však takýto prevod nesprostredkoval ani nezrealizoval, keďže na také úkony nemal nikdy žiadne oprávnenie, avšak prijaté peniaze použil pre svoju potrebu, čím spôsobil Z. K. škodu vo výške 900,- €, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal

prečin „Podvod“ podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 10.01.2014 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Keďže obžalovaný podal voči vydanému trestnému rozkazu odpor (č.l. 124), okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2014 a dňa 13.11.2014 dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 175) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 17). Potvrdil, že jeho spoločnosť K. &. O. K..Q..X.. (č.l. 76) v novembri 2012 inzerovala „predaj“ spoločnosti

S. K..Q..X.., P.: XXXXXXXX (č.l. 78). Poškodený prejavil záujem o „kúpu“ tejto spoločnosti a po e- mailovej výzve obžalovaného mu poškodený poukázal na ním určený účet (č.l. 72, 55) sumu 300,- €. Obžalovaný priznal, že prevod spoločnosti S. K..Q..X.. v skutočnosti ponúkal iný predávajúci - spoločnosť so sídlom v Trnave. Tvrdil však, že u tohto predávajúceho mal pre seba rezervované na predaj až tri obchodné spoločnosti. Napokon však mal záujem len o kúpu dvoch spoločností, preto tretiu spoločnosť (S. K..Q..X..), ktorej predaj mal u tohto predávajúceho rezervovaný, obžalovaný ponúkol poškodenému. Ohľadom prevodu obchodných podielov vo firme S., K..Q..X.. obžalovaný komunikoval s poškodeným telefonicky a prostredníctvom e-mailov. Časť tejto e-mailovej komunikácie obžalovaný predložil pri výsluhu (č.l. 71-74). Napokon sa s poškodeným stretol v Dolnom Kubíne, kde mu poškodený odovzdal 600,- € v hotovosti ako ďalšiu časť zálohy s tým, že celá cena bude zaplatená až po prepise firmy. Prijatú zálohu obžalovaný odovzdal právnikovi, ktorý na jeho žiadosť vyhotovil potrebné listiny. Meno právnika však nevedel uviesť. K prevodu obchodného podielu vo firme S. K..Q..X.. na poškodeného však napokon nedošlo. Obžalovaný nevedel bližšie opísať dôvody nezrealizovania prevodu tvrdiac, že túto fázu transakcie mal už na starosti jeho „kolega“ (svedok M.). Bol ochotný vrátiť poškodenému prijaté zálohy, jeho firma sa však medzitým dostala do platobnej neschopnosti, a tak poškodenému vrátil peniaze otec obžalovaného. Obžalovaný preto tvrdil, že je nevinný, keďže poškodenému bola ním spôsobená škoda nahradená. Jediným skutočným poškodeným bol podľa obžalovaného de facto len on sám, keďže výdavky spojené s vyhotovením zmlúv u neznámeho právnika mu nikto neuhradil. Poškodený Z. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 142) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 24). Uviedol, že koncom roku 2012 mal záujem o kúpu už založenej obchodnej spoločnosti. Na internete naďabil na inzerát obžalovaného, ktorý ponúkal, že môže zabezpečiť prevod spoločnosti S. K..Q..X.. Ponuka ho zaujala, a preto sa s obžalovaným dňa 27.11.2012 telefonicky skontaktoval a následne komunikovali aj formou e-mailov. Obžalovaný uviedol, že prevod spoločnosti zabezpečí za odplatu vo výške 1.200,- € s tým, že v tejto sume sú už zahrnuté už všetky náklady a poplatky. Obžalovaný si od neho vyžiadal zálohu vo výške 300,- €, ktorú mu poškodený previedol na ním určený účet dňa 28.11.2012 (č.l. 55, 72, 58). Následne, dňa 19.12.2012 prišiel obžalovaný za poškodeným priamo do miesta jeho bydliska (M.), kde mu obžalovaný predložil na podpis nejaké doklady a vyzval ho na zaplatenie ďalšej zálohy vo výška 600,- €. Poškodený mu túto sumu ihneď zaplatil v hotovosti, čo obžalovaný potvrdil na príjmovom doklade, na ktorom však uviedol nesprávny dátum (č.l. 59). Po istom čase mu však obžalovaný oznámil, že prevod spoločnosti sa nebude dať zrealizovať. Sľubil, že peniaze, ktoré od neho prijal ako zálohu, mu vráti, ale nedodržal žiaden z množstva sľubovaných termínov. Poškodený následne zistil, že spoločnosť S. K..Q..X.. nikdy nebola oficiálne ponúkaná na predaj prostredníctvom obžalovaného a tento nemal s nikým uzavretú sprostredkovateľskú ani inú zmluvu v tomto smere. K prevodu obchodných podielov v tejto spoločnosti pritom došlo už 29.11.2012, a tak obžalovaný najneskôr pri preberaní druhej zálohy (19.12.2012) musel vedieť, že prevod obchodného podielu je nereálny. Obžalovaný potom prestal s poškodeným komunikovať, a tak sa poškodený skontaktoval s jeho otcom, ktorý mu namiesto obžalovaného vrátil zložené peniaze formou troch splátok po 300,- € a tým mu nahradil škodu v celom rozsahu.

Svedok JUDr. R. R. na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 43). Potvrdil, že jeho spoločnosť R.-L., K..Q..X.. sa zaoberá zakladaním a predajom spoločností. Uviedol, že obžalovaný v novembri 2012 prejavil záujem o kúpu spoločnosti S., K..Q..X.., ktorú si rezervoval na dobu 24 hodín. Obžalovaný však počas rezervácie nedoplnil potrebné údaje k príprave dokumentov, preto obchodný podiel tejto spoločnosti previedli dňa 29.11.2012 na inú osobu. V tom čase bol veľký dopyt po spoločnostiach, pričom prevod tejto spoločnosti ponúkali za sumu 2.399,- €. Obžalovaný teda nebol oprávnený nikdy sprostredkúvať predaj tejto spoločnosti. Svedok v tejto súvislosti nerokoval o predaji ani so žiadnym zo spolupracovníkov obžalovaného. Svedok Z. M. v prípravnom konaní (č.l. 50) poprel tvrdenia obžalovaného o tom, že by robil akékoľvek úkony smerujúce k prevodu obchodného podielu v spoločnosti S. K..Q..X.. alebo nejaký iný prevod súvisiaci s akoukoľvek inou obchodnou spoločnosťou. Obžalovaného pozná len z miestneho baru v Košiciach. Svedok A. E. (otec obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 47) potvrdil, že namiesto svojho syna vrátil poškodenému peniaze vo výške 600,- € a svedok prejavil vôľu vrátiť poškodenému aj zostávajúcu časť zálohy vo výške 300,- €. Poškodený neskôr potvrdil, že svedok tak dodatočne učinil (č.l. 25). Z listinných dôkazov, ktoré predložil poškodený (č.l. 52 - 70) a obžalovaný (č.l. 71-74) mal súd preukázanú emailovú korešpondenciu medzi obžalovaným a poškodeným, vrátane doručených SMS správ. Z obsahu vyjadrení obžalovaného obsiahnutých v tejto korešpondencii vyplýva, že tento skutočne poškodenému ponúkal „... rezerváciu firmy a zabezpečenie jej prevodu“.

Z výpisu z účtu poškodeného (č.l. 58) mal súd preukázané, že dňa 28.11.2012 previedol zálohu vo výške 300,- € na účet, ktorého číslo (a výšku zálohy) mu obžalovaný oznámil e-mailom (č.l. 55). Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 59) mal súd preukázané, že obžalovaný prijal od poškodeného sumu 600,- € v hotovosti, ktoré predtým poškodený vybral zo svojho účtu prostredníctvom bankomatu (č.l. 57). Z výpisu z účtu poškodeného (č.l. 69) a z pokladničného dokladu z č.l. 75 mal súd preukázané, že na účet poškodeného poukázal otec obžalovaného sumu 300,- € dňa 28.01.2013 a rovnakú sumu mu tento vložil na účet aj dňa 15.05.2013. Z výpisu z obchodného registra na meno spoločnosti S. K..Q..X.. (č.l. 78) vyplýva, že k zmene štatutárnych zástupcov v tejto spoločnosti došlo s účinnosťou odo dňa 29.11.2012, v súvislosti s následne zapísaným prevodom obchodných podielov v tejto firme tak, ako to uviedol svedok JUDr. R.. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 11.09.2012 (doručený dňa 11.09.2012) odsúdený za spáchaný prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keďže dňa 09.09.2012 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (1,13%). Za to mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil dňa 28.09.2012 a trest zákazu činnosti, ktorý zatiaľ nevykonal. Od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti síce bolo upustené, ale počas plynutia skúšobnej doby (od 10.01.2014) obžalovaný spáchal dopravný priestupok (č.l. 157). Toto odsúdenie teda zatiaľ nie je zahladené. Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento je páchateľom viacerých dopravných priestupkov (č.l. 168 - 171). Posledný dopravný priestupok spáchal práve počas plynutia skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. (č.l. 157). Voči obžalovanému t.č. prebiehajú ďalšie dve súdne konania v iných trestných veciach, avšak v týchto veciach zatiaľ nebol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. vydaný trestný rozkaz zatiaľ nebol obžalovanému doručený (č.l. 109, 161, 173). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal z vyjadrení poškodeného, ktoré sú podporené výpoveďou svedka JUDr. R. a listinnými dôkazmi. Je preukázané, že obžalovaný nikdy nebol oprávnený ponúkať sprostredkovateľské služby ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti S., K..Q..X.. ani priamo prevádzať obchodný podiel v tejto spoločnosti. Svedok JUDr. R. síce potvrdil, že obžalovaný mal niektorý deň v mesiaci november 2012 rezervovaný predaj tejto spoločnosti pre seba, ale rezervácia trvala len 24 hodín. Ani vtedy však nebol oprávnený ponúkať túto spoločnosť na predaj tretím osobám. Dňa 29.11.2012 došlo k predaju tejto spoločnosti iným trom subjektom, ktoré sú vlastníkmi obchodných podielov v tejto spoločnosti až doteraz (č.l. 78). Obžalovaný teda od začiatku voči poškodenému konal s plným vedomím, že nie je oprávnený na takúto činnosť. Napriek tomu od poškodeného vylákal zálohu za budúcu realizáciu ním fiktívne ponúkanej služby (rezervácia a prevod firmy). V tomto úmyselnom škodlivom (podvodnom) konaní voči poškodenému pokračoval aj o pár týždňov neskôr, kedy od neho vylákal ďalšiu zálohu za takto predstieraný prevod. Existencia záväzných právnych dokumentov súvisiacich s prevodom nebola potvrdená. Poškodený síce uviedol, že v prítomnosti obžalovaného dňa 19.12.2012 podpisoval nejaké listiny, ale ich existencia a právne záväzný obsah smerujúci k prevodu obchodného podielu v konkrétnej firme, neboli ničím preukázané. Nemožno pritom prehliadať, že v tom čase už došlo k zmene pomerov tejto spoločnosti tak, ako uviedol svedok R. a ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Prevod obchodnej spoločnosti bol teda v decembri 2012 neaktuálny a nereálny. Hoci v zásade platí, že obžalovaný nie je povinný preukazovať svoju nevinu, treba uviesť, že jeho obhajoba nebola ničím ani len v náznakoch preukázaná. Obžalovaný nedokázal označiť žiadnu skutočnosť alebo predložiť listinu, ktorá by ho oprávňovala tak konať voči poškodenému. Nevedel ani len uviesť meno právnika (advokáta, notára), ktorý pre neho údajne vyhotovil bližšie nešpecifikované zmluvy (doklady) a ktorému mal za takú činnosť zaplatiť. Naopak, svedok M. poprel tvrdenia obžalovaného o osobnej účasti (zainteresovaní) tohto svedka na príprave celej transakcie. Rovnako aj svedok JUDr. R., ktorý ako vtedajší konateľ a spoločník firmy S. K..Q..X.. bol jediný oprávnený v novembri 2012 konať ohľadom prevodu obchodného podielu tejto spoločnosti, príp. poveriť inú osobu takou činnosťou, uviedol, že s obžalovaným neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu a žiadne listiny nepodpisovali. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neexistuje nič, čo by na strane obžalovaného mohlo v niektorom okamihu vyvolať čo i len subjektívny pocit, že je na takú činnosť oprávnený. Konanie obžalovaného preto od začiatku objektívne nemohlo smerovať k uskutočneniu prevodu obchodného podielu tejto firmy alebo k sprostredkovaniu takého prevodu. Obžalovaný teda už od začiatku vedel, že

peniaze, ktoré mu poškodený na jeho výzvu poskytol, získal neoprávnene a poškodený mu ich dal len preto, že obžalovaný predstieral schopnosť požadovaný prevod zabezpečiť a zrealizovať. Týmto úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky prečinu „Podvod“ podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Je pritom nepodstatné, že spôsobená škoda bola poškodenému dodatočne (v roku 2014) nahradená. U tohto druhu úmyselného trestného činu totiž možnosť zániku trestnosti v dôsledku tzv. účinnej ľútosti nepripúšťa (§ 85, § 86 Tr. zák.). Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Oproti tomu bola zistená existencia jednej priťažujúcej okolnosti, keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený a toto odsúdenie nie je zahladené (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 4 Tr. zák.) súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (0 až 2 roky) a zvýšil jej dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 - 24 mesiacov). Výkon trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave. Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) ukázalo, že obžalovaný neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez reálneho výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Súd nerozhodoval o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu, keďže túto škodu už medzičasom namiesto obžalovaného nahradil jeho otec. Poškodený si preto nárok v tomto smere voči obžalovanému ani neuplatnil (č.l. 26). na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.