Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/899/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu O. D. C. M. AG so sídlom I. 2, W., R., O.: B. XXX.XXX.XXX, zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v T., P. 8, proti žalovanej J. H., bytom Q., P. XXX/X, o zaplatenie 1.845,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 27.marca 2012, č. k. -64 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 21.októbra 2013, č. k. -100 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 260,90 eur s 9%-tným úrokom z omeškania od 13.04.2007 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie o zaplatenie úroku z omeškania v časti prevyšujúcej 9% zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.422,95 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 13.04.2007 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. určil, že podmienky v zmluve o úvere č. 9100005678 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 12.09.2006 uvedené v čl. VI. bod 7 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy (z ktorých vyplýva, že účastníci si dohodli pre prípad, že žalovaná bude v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi, má právo žalobca požadovať od žalovanej zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania) a v čl. I. bod 5 obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov (podľa ktorých má žalovaná zaplatiť žalobcovi poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10 % z dlžnej sumy a náklady na vymáhanie pohľadávok) sú neprijateľnými a z toho dôvodu neplatnými. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.9.2006 č. 9100005678 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 Eur /50.000,- Sk/ a žalovaná sa zaviazala tento spotrebiteľský úver splatiť žalobcovi v 48 mesačných splátkach vo výške 60,28 Eur. Žalobca doznal, že žalovaná mu zaplatila 2 splátky, každú vo výške 60,28 Eur a následne 116,19 Eur (12.5.2008 vo výške 33,19 vo výške 33,21 Eur, 15.7.2008 vo výške 33,19 Eur, dňa 12.8.2008 vo výške 16,6 Eur). Z písomných tvrdení žalobcu a jeho listu žalovanej zo dňa 28.3.2007 vyplynulo, že žalobca pre neplatenie dojednaných splátok úveru žalovanou využil svoje právo dojednané v čl. VI bod 2 obchodných podmienok a od zmluvy so žalovanou uvedeným listom odstúpil a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok úveru splatných do odstúpenia od zmluvy vrátane úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním. Na základe dokazovaním zistených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.9.2006 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 /keď v zmysle a

v spojení s § 2 a § 3 ods. 1 a 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je nepochybné, že záväzkovoprávny vzťah účastníkov z predmetnej zmluvy o úvere spadá do režimu spotrebiteľských úverov upravených o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007. V otázkach neupravených týmto zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení . Uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 12.9.2006 súd skúmal vzhľadom na uplatňované nároky žalobcu podľa ustanovení , , a dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle neplatné a súd na ne nemôže z tohto dôvodu prihliadať. V prvom rade sa jedná o ustanovenia čl. VI. bod 7 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a z ktorých vyplýva, že účastníci si dohodli pre prípad, že odporca bude v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov voči navrhovateľovi právo navrhovateľa požadovať od odporcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Takéto dojednanie je zjavne v rozpore s ustanoveniami , ktoré kogentným spôsobom stanovujú mieru úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy. Tieto ustanovenia platia aj pre vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv, keď podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie výšky úrokov z omeškania v čl. VI bod 7 obchodných podmienok vo vyššej ako zákonnej miere je práve takým dojednaním zmluvnej podmienky, ktoré sa odlišuje od ustanovení , a to v neprospech spotrebiteľa. Toto dojednanie je preto neplatné. Aj keď žalobca zobral svoj návrh v časti úrokov z omeškania v miere nad percentuálnu výšku stanovenú podľa späť, uvedené rozhodnutie žalobcu sa nijako nepremietlo do jeho tvrdení, podľa ktorých žalovanej po odstúpení od zmluvy vyúčtoval úroky z omeškania z nesplatených splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy práve podľa uvedeného dojednania čl. VI. bod 7 obchodných podmienok. Keďže, ako bolo konštatované, uvedené dojednanie považuje súd za jeho rozpor so zákonom za neplatné, nemohol súd prihliadnuť ani na vyúčtovanie takýchto úrokov z omeškania žalobcom a ani na žalobcove následné započítania platieb žalovanej u na takéto úroky z omeškania. Ďalším ustanovením predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré súd hodnotí ako obsahujúce neprijateľné podmienky je stanovenie povinnosti žalovanej podľa čl. I bod 5 obchodných podmienok v spojení so sadzobníkom poplatkov zaplatiť žalobcovi poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% z dlžnej sumy. Uvedené ustanovenie sankcionuje žalovanú za to, že žalobca využije svoje právo dojednané v zmluve a od zmluvy za splnenia stanovených podmienok odstúpi. Takáto sankcia pritom nemá žiadne opodstatnenie, keď žalobcovi ostali aj pri odstúpení od zmluvy zachované práva na plnenia istiny úveru, úrokov z omeškania i dojednaných zmluvných pokút. Požadovať za tejto situácie od žalovanej ešte aj zaplatenie poplatku vo výške 10% z dlžnej sumy tak potom predstavuje duplicitnú sankciu. V zmysle uvedeného preto súd toto ustanovenie posúdil ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa neplatná. Preto súd nárok žalobcu na zaplatenie takéhoto poplatku považoval za nedôvodný a akékoľvek započítania platieb žalovanej na takýto poplatok za irelevantné. Po prijatí uvedených záverov o neprijateľných podmienkach v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzatvorili, súd uplatnené nároky navrhovateľa posúdil nasledovne: V konaní bolo preukázané, že žalovaná na základe uzatvorenej zmluvy čerpala od žalobcu úver 1.659,70 Eur, na zaplatenie ktorého zaplatila 2 splátky po 60,28 Eur a to dňa 12.10.2006, 24.1.2007. Žalobca za tejto situácie listom zo dňa 28.3.2007 využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ale jeho odstúpenie od zmluvy považuje súd pre danú vec za bezpredmetné. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že ešte pred odstúpením žalobcu od zmluvy nastala podľa čl. VI bod 3 obchodných podmienok splatnosť všetkých záväzkov žalovanej z predmetného záväzkového vzťahu, pretože bola v omeškaní so splátkou za mesiac november a december 2006 a február, marec 2007. Tým sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou viac ako troch mesačných splátok, čím sa podľa čl. VI. bod 3 stali splatnými všetky jeho záväzky voči žalobcovi, a to dňom 16.3.2007. K uvedenému dňu 16.3.2007 tak žalovaná žalobcovi dlhovala 1.1539,14 Eur (1659,70-120,56 Eur), ktorá suma predstavovala celú výšku poskytnutého úveru po odpočítaní 2 uhradených splátok úveru po 60,28 eur, čo je spolu 120,56 Eur, ďalej zmluvné pokuty, ktoré si žalobca vyúčtoval v dojednanej výške 10% z každej mesačnej splátky, s úhradou ktorých bola žalovaná v omeškaní, čo pri 4 dlžných splátkach ku dňu 16.3.2007, čo činí 24,12Eur /4 x

6,028/. Na žalobcom vyčíslované a uplatňované úroky z omeškania 7,03 Eur a zmluvnú pokutu 151,41 Eur nebol ( ako je predtým uvedené) žiadny právny nárok. Na uvedenú sumu 1.159,14 Eur je potom potrebné ešte započítať ďalšie preukázané platby žalovanej, a to v celkovej výške 116,19 Eur (12.5.2008 vo výške 33,19 vo výške 33,21 Eur, 15.7.2008 vo výške 33,19 Eur, dňa 12.8.2008 vo výške 16,6 Eur), čím celkový dlh žalovanej voči žalobcovi možno vyčísliť na 1.422,95 Eur. Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostala do omeškania mal by mať žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa dlh musí byť splnený riadne a včas. Pokiaľ ide o stanovenie počiatku omeškania, treba mať za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s každou splátkou vždy od 16. dňa mesiaca, pretože jej povinnosťou podľa dohody bolo splatiť dohodnutú mesačnú platbu do 15. dňa v mesiaci. Žalobca však úrok za omeškanie jednotlivých splátok nepožadoval, uplatnil ho až od 13.4.2007. Súd preto nemohol žalobcovi tento nárok priznať, pretože v zmysle nemohol prekročiť jeho návrh. Popri uvedenej sume 1.422, Eur má žalobca podľa právo na zaplatenie uplatňovaných zákonných úrokov z dlžnej sumy istiny nesplateného úveru, a to s účinnosťou od 13.4.2007, nakoľko až od tejto doby si žalovaný uplatnil úrok z omeškania. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.422,95 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 13.4.2007 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie úroku prevyšujúceho uvedenú čiastku (pôvodne uplatneného vo výške 0,1% denne) v dôsledku späťvzatia žaloby v zmysle , zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Opravným uznesením zo dňa 21.10.2013 č. k. -100 súd prvého stupňa opravil výrok rozsudku tak, že do tohto výroku doplnil text: „žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 76,34%.“

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, a to jeho zamietajúcemu výroku III. v časti nepriznania sumy 260,90 eur, v časti nepriznania úrokov z omeškania z tejto sumy, ako aj v časti nepriznania náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že v zmysle čl. I ods. 3 prvej vety obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty žalobcu, žalovaná prehlásila, že bola s obchodnými podmienkami a sadzobníkom pri podaní žiadosti oboznámená, prejavila súhlas byť nimi viazaná. Podľa čl. I ods. 6 obchodných podmienok, žalovaná je povinná platiť náklady na úver, t. j. úroky, poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby, ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku. Z uvedených ustanovení obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola pri podaní žiadosti o úver a pri uzatvorení úverovej zmluvy oboznámená tak s jednotlivými ustanoveniami zmluvy, obchodnými podmienkami ako aj sadzobníkom žalobcu, z ktorých vyplýva aj ročná úroková miera poskytnutého úveru. Žalovaná ako klient zároveň prejavila svoj výslovný súhlas byť viazaná nielen obchodnými podmienkami, ale aj sadzobníkom a zaviazala sa na platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v ňom uvedené, v prípade, ak takéto náklady alebo platby vzniknú. Ďalej uviedol, že žalovaná istina predstavovala sumu 1.845,99 eur. Pri nepripočítaní úrokov z omeškania a poplatku za odstúpenie od zmluvy, voči ktorých nepriznaniu sa neodvoláva, predstavoval dlh žalovanej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy sumu vo výške 1.755,18 eur (241,12 eur + 1.514,04 eur) a nie sumu 1.539,14 eur, ku ktorej výpočtom dospel súd prvého stupňa. K sume vo výške 1.539,14 eur dospel súd prvého stupňa tak, že od poskytnutého úveru odpočítal úhrady žalovanej do odstúpenia žalobcu od zmluvy, čím žalobcovi nepriznal úroky z úveru ani splátky poistného. Uvedeným postupom sa tak stal úver bezúročný a bez poplatkov, čo však súd prvého stupňa neuviedol a ani nezdôvodnil. Vykonaným dokazovaním tak súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako vyplýva zo špecifikácie doloženej do súdneho spisu, žalovaná vykonala v prospech žalobcu po odstúpení od zmluvy úhrady v celkovej výške 116,19 eur, pričom z tejto čiastky bola suma 20,75 eur uhradená ako provízia inkasnej spoločnosti, ktorá uvedené platby vymohla. Od dlhu žalovanej tak bola odpočítaná suma vo výške 95,44 eur a nie 116,19 eur. Nárok na zaplatenie sumy vo výške 20,75 eur nepredstavoval predmet konania, nakoľko táto suma bola uhradená žalovanou ešte pred podaním návrhu na začatie konania. Uvedená provízia vo výške 20,75 eur predstavuje náklad spojený s uplatnením pohľadávky a je teda súčasťou príslušenstva pohľadávky, na ktoré mu vznikol nárok podľa . Po započítaní úhrad vo výške 95,44 eur na dlh žalovanej predstavuje potom dlh žalovanej sumu 1.683,86 eur, ktorá pozostáva zo sumy 169,80 eur ako zostatok dlžných mesačných splátok úveru, sumy 1.514,06 eur ako úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje rozhodnutie o trovách konania, preto rozhodnutie súdu trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná bude zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 1.683,86 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 9% ročne od 13.04.2007 do zaplatenia a k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 260,90 eur s príslušenstvom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia dôvodnosti žaloby žalobcu v zamietajúcej časti dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci, a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

V danej veci základom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.09.2006, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. Je nesporné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaná ako spotrebiteľ bola nepochybne v danom prípade z hľadiska informovanosti pri uzatváraní zmluvy a vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a mala na výber, buď zmluvu / spolu s obchodnými podmienkami/ vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, a to so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Za týchto okolností je možné dosiahnuť faktickú rovnosť len zásahom súdu. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v zmysle a skúmal podmienky, dohodnuté v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach, a posudzoval ich v súlade so zákonom. tiež vo svojom ustanovení určuje všeobecné pravidlo, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanej veci žalobca jednostranným právnym úkonom, adresovaným žalovanej, odstúpil od zmluvy o úvere. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa čl. VI. bod 4 obchodných podmienok si účastníci dohodli, že ukončením zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky klienta, vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia. Celé obchodné podmienky sú však formulárové, vopred vyhotovené dodávateľom, takmer nečitateľné, vyhotovené drobným písmom, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka ani nemala možnosť ovplyvniť. Podľa názoru odvolacieho súdu už len samotnú formu obchodných podmienok je možné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku, nehovoriac o jej obsahu, ktorý je zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. S prihliadnutím k tomu, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, pričom žalovaná zaplatila dve splátky po 60,28 eur, predstavoval dlh žalovanej na poskytnutom úvere sumu 1.539,14 eur. Žalobca následne listom zo dňa 28.03.2007, doručeným žalovanej dňa 03.04.2007 odstúpil od zmluvy. Žalovaná po odstúpení od zmluvy zaplatila žalobcovi platby v celkovej výške 116,19 eur, čím celkový dlh žalovanej voči žalobcovi predstavuje sumu 1.422,95 eur. Pokiaľ súd prvého stupňa vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, bolo jeho rozhodnutie vecne správne. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu nedôvodné.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 260,90 eur s prísl. a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní táto náhrada nebola priznaná, nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .