Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-722-2014.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/722/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky ISPER, s.r.o., so sídlom Markova 3, Bratislava, IČO: 35 953 888, zastúpenej JUDr. Michalom Mistríkom, advokátom so sídlom B. E.. X/A, I., proti odporcovi Mgr. L. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. B. X, X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s.r.o. so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, v konaní o zaplatenie 132,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 2C/8/2014-70 zo dňa 26. februára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 132,48 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ust. § 488, § 489 v spojení s ust. § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že odporca si nesplnil svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní prístupu do siete internet prostredníctvom ethernetu č. 4760, v zmysle ktorej sa zaviazal po dobu jedného roka využívať poskytovanie služieb od navrhovateľky za dohodnutý mesačný poplatok vo výške 16,56 eur. Keďže odporca v priebehu konania nepreukázal doručenie výpovede z predmetnej zmluvy navrhovateľke, na túto obranu prvostupňový súd neprihliadol a konštatoval, že zmluva neobsahuje ani neprijateľné zmluvné podmienky, keďže bola uzatvorená v súlade s vtedy platným zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011. Keďže odporca bol so splnením jednotlivých platieb v omeškaní, priznal prvostupňový súd navrhovateľke i úroky z omeškania, počítajúc od splatnosti jednotlivých predložených faktúr v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur a zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Tak ako v priebehu prvostupňového konania, i v odvolacom konaní poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky, ako i na to, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je zmluvou neplatnou, lebo je neurčitá a neobsahovala
informácie o prenosovej rýchlosti a agregácii. Agregácia internetového pripojenia vyjadruje počet zákazníkov, ktorým bola tá istá prenosová kapacita predaná a vychádza sa pritom z predpokladu, že nikdy všetci zákazníci nevyužívajú službu naraz, a teda deklarovanú prenosovú rýchlosť pri aktívne pripojených zákazníkoch je možné dosiahnuť. Na to, aby zákazník mohol namietať, resp. reklamovať kvalitu dodanej služby, musí byť v zmluve uvedená aspoň minimálna garantovaná prenosová rýchlosť, resp. negarantovaná maximálna prenosová rýchlosť a stupeň agregácie, aby spotrebiteľ mal aspoň teoretickú možnosť vyhodnotiť akosť a kvalitu služby. V samotnej zmluve a vo VOP je možné za akýsi popis vlastností poskytovanej služby považovať asi len nič nehovoriace označenie názvu služby „štandard“. Nesprávne je aj konštatovanie súdu, že pokiaľ odporca platil mesačne vystavené faktúry, uznal, že uzatvorená zmluva je platná a účinná, lebo keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah, akékoľvek správanie sa strán hoci aj v súlade s neplatným právnym úkonom nemôže konvalidovať dôvody jeho absolútnej neplatnosti. Napadnuté rozhodnutie neobstojí ani v ďalších dôvodoch, keďže súd v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, neskúmal otázku oprávnenosti nárokov uplatňovaných predloženými faktúrami, ale ani tú skutočnosť, či vôbec tieto faktúry boli odporcovi doručené. Navrhovateľka doručenie faktúr nepreukázala a ani neuviedla, kedy a akým spôsobom boli doručované. Taktiež súd nezdôvodnil, prečo neskúmal platnosť výpovede zo zmluvy a mal za to, že k zániku zmluvy na základe tejto výpovede nedošlo. V prípade, ak by navrhovateľka postupovala so starostlivosťou zodpovedného hospodára, bola by zisťovala, z akého dôvodu nie je na bode pripojenia žiadna prevádzka a prečo došlo k zastaveniu mesačných platieb po uplynutí doby viazanosti. Nakoľko však vedela o výpovedi zo strany odporcu, všetko jej bolo jasné a nepovažovala za potrebné niečo preverovať. Samotné vystavovanie faktúr nie je možné preveriť, čo sa týka otázky času, kedy tieto boli vystavené, ak k ich uplatneniu došlo až pred koncom uplynutia premlčacej lehoty. V zmysle § 6 ods. 4 VOP v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby je poskytovateľ oprávnený pozastaviť poskytovanie služby alebo siete až do doby uhradenia faktúr. Keďže toto ustanovenie si vymienila navrhovateľka, je nutné predpokladať, že svoje práva si náležite uplatnila, a teda pozastavila poskytovanie služieb bezprostredne potom, ako jej toto právo vzniklo, teda po omeškaní s úhradou prvej z faktúr, ktorých zaplatenie si v konaní uplatňuje.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odporca v priebehu prvostupňového konania nikdy nenamietal nedoručenie faktúr, tak ako to tvrdila navrhovateľka, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď túto otázku považoval medzi účastníkmi za nespornú a ani odvolaciemu súdu, ktorý je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.), neprislúchalo v tomto smere vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho hodnotil súd prvého stupňa a námietku vznesenú až v priebehu odvolacieho konania považoval za účelovú (tak ako je to už vyššie uvedené, odporca nikdy nespochybňoval doručenie faktúr ani po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva, ktorú podľa doručenky prevzal splnomocnenec 4. 7. 2013).
Správne postupoval prvostupňový súd i pri vyhodnotení námietky odporcu, týkajúcej sa neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, keď konštatoval, že táto zmluva mala všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto aj v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením odporcu v tom, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou ukončenia zmluvného vzťahu z jeho strany výpoveďou, lebo ako vyplynulo z dôvodov napadnutého rozhodnutia, v tejto časti odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal doručenie výpovede navrhovateľke, ktorá túto skutočnosť poprela. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, v tomto smere nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť v tejto časti dokazovanie iným spôsobom, než ho hodnotil súd prvého stupňa.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľke, i keď mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov, lebo si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.