Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/928/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu v právnej veci navrhovateľky: Katarína Kubáňová

- VLASTNÝ - DOMOV. SK, s miestom podnikania Divina 1, IČO: 43 442 587, právne zastúpenej JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom B. X, G., proti odporcom: 1/ B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, S. K. Q., 2/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, S. K. Q., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského č. 1/1765, Žilina, IČO: 36 851 906, o zaplatenie 1.359,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -202 zo dňa 02.07.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť 1.359,33 eur spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 22.01.2011 až do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc zo skutkového zdôvodnenia návrhu mal za to, že sprostredkovateľská zmluva z 08.10.2010, na základe ktorej sa navrhovateľka domáhala zaplatenia zvyšku sprostredkovateľskej provízie, nebola s odporcami uzavretá, a preto jej takýto nárok nevznikol. Navrhovateľkin písomný návrh zmluvy bol podľa určený obom odporcom a navrhovateľka mala teda úmysel uzavrieť zmluvu s obidvoma odporcami ako zmluvnou stranou. K písomnému prijatiu návrhu zo strany odporcu 2/ však nedošlo, a preto zmluva nebola platne uzavretá nielen s ním, ale ani s odporkyňou 1/, aj keď zmluvu podpísala. V konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá iná zmluva medzi účastníkmi konania, resp. došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy ústne, na čom nič nemení ani to, že odporcovia navrhovateľke čiastočne plnili. Vychádzajúc z uvedeného súd návrh navrhovateľky zamietol, majúc za to, že predmetom konania bezdôvodné obohatenie nebolo, keďže návrh navrhovateľky na pripustenie zmeny návrhu aj o bezdôvodné obohatenie odporcov bol pre neodstránenie jeho vád odmietnutý.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa , navrhovateľka a žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd vo veci sám rozhodol. Mala za to, že aj keď za odporcu 2/ podpísal zmluvu niekto iný bez jej vedomia, nemožno tvrdiť, že nebola uzavretá ústna zmluva, nakoľko všetky faktické úkony účastníkov konania a iných osôb smerovali k vykonaniu predmetu zmluvy ako bol definovaný v písomnom návrhu zmluvy. Uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä platby odporcov za sprostredkovanie na jej účet. Ďalej uviedla, že súd síce musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak

právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Preto ak súd dospel k záveru, že v tomto skutku nemalo ísť o plnenie zmluvy a právne kvalifikoval skutok ako bezdôvodné obohatenie, mal sa zaoberať touto právnou kvalifikáciou a vykonať dokazovanie a rozhodnúť v tomto smere, čo však neučinil, a preto vo veci nesprávne rozhodol ( ).

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože vykonal všetky navrhnuté dôkazy, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, za použitia správneho ustanovenia právneho predpisu. Ďalej uviedli, že s navrhovateľkou sa nikdy nestretli, a preto sa nemohli dohodnúť na obsahu sprostredkovateľskej zmluvy ani na výške odmeny, a preto nemohlo dôjsť k jej uzavretiu či už v písomnej alebo ústnej forme, keď odporca 2/ zmluvu nikdy nepodpísal. Keďže s navrhovateľkou žiadnu dohodu neuzavreli a nevyplýva to ani zo žiadneho predpisu ( ), nemohli byť zaviazaní povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne na základe žiadneho z ňou navrhovaných žalobných návrhov. Navrhovateľka neuviedla konkrétny dôvod podľa a nasl. , na základe ktorého malo u odporcov dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a neobstojí ani argumentácia, že vyvíjala sprostredkovateľské činnosti v ich mene a na ich účet.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke navrhovateľky krajský súd dopĺňa, že z výpovede samotnej navrhovateľky vyplýva, že nebola v kontakte s odporcami a všetko zabezpečoval ich otec, s ktorým jediným aj jednala, a to bez preukázania splnomocnenia odporcami. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka (oferent) neurobila odporcom návrh (ofertu) obsahujúci podstatné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy, t. j. predmet sprostredkovania a odmenu a odporcovia (obláti) nemohli prejaviť súhlas s týmto návrhom, t. j. ho prijať (akceptovať), a preto nedošlo ani k ústnemu uzavretiu zmluvy, a teda nevznikol ani nárok navrhovateľky na odmenu z nej.

K ďalšej odvolacej námietke krajský súd dopĺňa, že okresný súd nemohol a ani právne nekvalifikoval skutkový stav ako bezdôvodné obohatenie, keďže zo strany kupujúcich, ako aj odporcov navrhovateľke plnené bolo a táto napriek svojej dôkaznej povinnosti ( ) svoje tvrdenia, že obvyklá odmena má byť vo výške ňou požadovanej, nepreukázala. Ust. upravuje rozsah vydania bezdôvodného obohatenia tak, že musí byť vydané všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Ak to nie je dobre možné menovite, pretože obohatenie záležalo na výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná náhrada.

Povinnosť vydať všetko, čo sa neoprávnene získalo, treba teda splniť tak, aby sa po jej splnení buď obnovil pôvodný stav alebo aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. Práve v tejto súvislosti navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a súdu nepredložila žiaden podklad k tomu, aby mohol ustáliť, že ňou požadovaná odmena je rovnocennou náhradou ňou poskytnutého plnenia vo výkonoch. To znamená, že i pri určení rozsahu povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech, je možné poskytnúť peňažnú náhradu iba v rozsahu ekonomickej protihodnoty toho, čo nie je možné vrátiť in natura.

Ak medzi účastníkmi nedošlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy, nebolo možné ani rozsah bezdôvodného obohatenia ustáliť vo výške odmeny uvedenej v sprostredkovateľskej zmluve, ale bolo potrebné zo strany navrhovateľky predložiť iné dôkazy, ktoré by ňou požadovanú ekonomickú protihodnotu osvedčovali a dali súdu dostatočný podklad pre to, aby mohol bez akýchkoľvek pochybností dôjsť k záveru, že odporcovia neoprávnene získali majetkový prospech vo vzťahu k navrhovateľke práve v ňou

uvedenej sume. Keďže navrhovateľka súdu takýto dôkaz nepredložila, nebolo možné odporcom uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke ňou žalovaný rozdiel medzi už realizovaným a požadovaným plnením.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd toto ako vecne správne podľa , potvrdil.

Z dôvodu, že rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ), podľa rozhodne súd o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.