Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2014, v trestnej veci obž. Ing. K. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 19.11.2013 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie z a m i e t a odvolania obžalovaného Ing. K. P. a prokurátora.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 19.11.2013 bol obžalovaný Ing. K. P. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 27.10.2008 v čase okolo 23.00 hod. na R. námestí v J. - R. R. násilím, a to chytením za ľavú ruku stiahol S. L. do svojho vozidla Citroen, EČ: KE-099DH na miesto spolujazdca vpredu, vozidlom hneď na to pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a pokračoval v jazde po R. R. v smere na Ul. B. X., pričom počas jazdy jej vulgárne nadával, následne s vozidlom zastavil, kde začal opätovne na ňu kričať, pričom ju rukami chytil za vlasy a zozadu ju za hlavu tlačil o palubnú dosku auta, v dôsledku čoho sa poškodená viackrát udrela, následne ju žiadal o jej mobilný telefón, ktorý skôr ako na to zareagovala, jej zobral zo sedadla vedľa nej v úmysle prehľadať zaslané sms-správy a volané hovory, pričom medzitým pohol s vozidlom, kde po niekoľkých metroch na Ul. B. X. zastavil a v zlosti mobilný telefón zn. Samsung SGH-X480 hodil o cestu, potom osobné motorové vozidlo viedol na parkovisko k Zimnému štadiónu v J., kde jej opätovne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju utopí v rieke, následne v presne nezistenom čase medzi 23.00 - 24.00 hod. sa s autom presunul na miesto, kde poškodil mobilný telefón, s cieľom ho nájsť a vystúpil z vozidla, čo poškodená využila a z vozidla vystúpila a utekala smerom do R. R., kde ju obvinený dostihol a ťahaním za vlasy a ruky sa ju snažil naložiť do auta, pričom poškodená začala kričať a tak ju pustil a ďalej ju prenasledoval v aute, kde popred križovatkou v R. R. ju opätovne týmto spôsobom ťahal do auta a na volanie o pomoc ju pustil a odišiel, čím poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N., L. č. XX/XX, N., spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej časti oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnými podliatinami v driekovej oblasti vľavo a vnútorných častí oboch stehien s dobou liečenia od 28.10.2008 do 16.11.2008, s obmedzením na obvyklom spôsobe života bolesťami hlavy a krčnej chrbtice a obmedzeným pohybom krčnej chrbtice, následným užívaním liekov proti bolesti a uvoľnenie svalstva po dobu 3 týždňov, nosením molitanového goliera po dobu 1 týždňa, podliatinami na stehnách a v driekovej oblasti vľavo, bolestivými na dotyk po dobu 14 dní.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona a

§ 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. L., nar. XX.X.XXXX, sumu 936,40 Eur.

Podľa bola poškodená S. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Zároveň bol obžalovaný podľa oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. zo dňa 8.4.2011 pre skutky právne kvalifikované ako zločin vydierania podľa , Tr. zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , , Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistenom dni v mesiaci január 2008 s cieľom zamedziť manželke S. E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N., L. č. XX/XX, N., návštevu jej rodičov na N. s mal. dcérou R. H., nar. XX.X.XXXX, vytrhol z jej cestovného pasu stranu so zápisom ich mal. dcéry R., taktiež jej vzal sobášny list a rodný list dcéry R. H. a po návrate manželky z N. v presne nezistenom dni v máji 2008 s novým pasom, jej tento vzal s tým, že pas bude u neho a keď bude chcieť ísť domov, tak jej pas vydá, pričom sa vyhrážal, že ak to oznámi, zabezpečí jej vycestovanie na N. bez dieťaťa a zároveň príde o dcéru,

- v presne nezistenom období na jar v roku 2008, potom, čo odmietol ísť na prechádzku s mal. dcérou R. H., nar. XX.X.XXXX, na reakciu manželky S. L., že pôjde na prechádzku s dcérou bez neho, ju za vlasy vtiahol do izby, kde ju zamkol a asi po piatich minútach ju odomkol,

- po tom, čo dňa 22.8.2008 manželke S. L. povedala, že si má pobaliť veci a odísť z domu, ktorá odmietala odísť bez dcéry a povedala mu, že to oznámi polícii, sa jej vyhrážal, že ak to urobí, rozvedie sa s ňou, zoberú jej povolenie na trvalý pobyt a dieťa už neuvidí, následne jej doniesol do izby tašku, kde jej začal baliť veci, potom sa poškodená dobalila sama, pretože jej povedal, ak sa nezbalí sama, urobí to on, dal jej do ruky cestovný doklad a povedal, aby odišla autobusom preč a keď mu povedala, že nikde nejde, chytil ju za ruku a vyviedol z domu na autobusovú zastávku v obci R. Y., kde poškodená S. L. do autobusu odmietla nastúpiť, preto ju násilím odtiahol do vozidla a odviezol ju na železničnú stanicu J.- V., kde jej kúpil cestovný lístok na vlak do F., ktorý jej dal a povedal jej, aby odišla a že ak tak neurobí, tak zariadi zrušenie povolenia na jej pobyt a dcéru viac neuvidí, pretože nebolo dokázané, že sa skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, stali.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu napadol len výrok, ktorým bol uznaný za vinného. Súd nevzal do úvahy okolnosti, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že celá vec zo strany poškodenej bola vykonštruovaná tak, aby bol trestne stíhaný bez akéhokoľvek dôvodu, pretože sú v rozvodovom konaní. Okolnosti uvádzané poškodenou sú zveličené tak, aby sa poškodená v súvislosti s úpravou práv a povinností k ich dcére dostala do výhody. Od samého počiatku vznikali vážne pochybnosti, či sa vôbec skutky stali. Súd v jednej časti poškodenej neuveril a v inej časti, aj keď na to nebol dôvod, jej uveril, pričom z hľadiska vierohodnosti jej výpovede mal vziať do úvahy výpoveď poškodenej ako celok. Vyhodnotenie dôkazov sa má vykonať jednotlivo, ale zároveň súhrnne, aby bolo jednoznačne preukázané, že skutky, pre ktoré je stíhaný, sa vôbec nestali. Nikdy by sa proti obžalovanému neviedlo trestné stíhanie, ak by nebolo rozvodové obdobie a boj o výchovné prostredie maloletej dcéry. Požiadal, aby v tej časti, v ktorej bol uznaný za vinného, ho súd oslobodil podľa ust. .

Okresný prokurátor podal odvolanie do výroku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a súčasne aj do výroku o vine a treste. V dôvodoch svojho odvolania mimo iného uvádza, že súd neúplne, a teda nesprávne kvalifikoval skutok zo dňa 27.10.2008, ktorý vykazuje aj znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona. Obžalovaný obmedzil manželku na osobnej slobode tým, že potom, čo mu povedala, že nenastúpi do vozidla, ju chytil za ľavú ruku a násilím ju stiahol do osobného motorového vozidla, pričom sa buchla hlavou o dvere, vozidlo hneď

na to pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a neskôr v konaní pokračoval, kedy po úteku poškodenej z vozidla, utekal za ňou, dostihol ju a chytil ju za vlasy a ruky a ťahal ju za ne, s cieľom dostať ju opätovne do vozidla. Poukazuje na fyzické disproporcie obžalovaného a poškodenej, jej strach z vyhrážok zabitím, ktoré sprevádzali útok obžalovaného v aute. Súd teda nesprávne kvalifikoval konanie obžalovaného, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, pretože trestnú činnosť je potrebné posudzovať podľa všetkých skutkových podstát trestných činov, ktorého znaky boli naplnené. Má za to, že čas spáchania skutku je síce identifikačným znakom skutku ako takého, avšak v žiadnom prípade nie je znakom konkrétneho trestného činu. Čas skutku môže byť v priebehu dokazovania ustaľovaný, čo nebolo súdom vykonané. Je absolútne irelevantné dávať do súvisu presne neustálený čas útokov obžalovaného so závažnosťou jeho konania a stavom jeho rozvodového konania. Vykonanými dôkazmi nemožno vyvodiť záver o účelovosti podania trestných oznámení poškodenou v súdom prezentovanom smere. V ďalšom rozoberá konanie obžalovaného z pohľadu naplnenia skutkových podstát ním uvádzaných trestných činov a poukazuje aj na závery znalkyne PhDr. D. vo vzťahu k poškodenej. Má za to, že postup súdu, t.j. oslobodenie spod obžaloby, vzhľadom na vykonané dokazovanie, nemá oporu v zákone a obžalovaný mal byť uznaný za vinného zo všetkých žalovaných skutkových podstát trestných činov a mal mu byť uložený úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady, v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona. Zo zisteného stavu veci jednoznačne vyplýva, že k spáchaniu skutkov došlo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaných odvolaní obžalovaným a okresným prokurátorom krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pretože odvolania smerovali proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V danej veci už odvolací súd raz konal a rozhodol, pričom uznesením sp. zn. zo dňa12.6.2013 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol z dôvodov bližšie uvedených v tomto uznesení.

Je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora. Vo vzťahu ku skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje.

Okresný súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, odôvodnil tým, že u nich nevzhliadol také konanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že tieto skutky sa stali. Poukazuje na popis skutkovej vety obžaloby, ktorý dáva pochybnosti o závažnosti konaní obžalovaného a ktoré svojou všeobecnou formuláciou popisuje konanie obžalovaného. Je zrejmé, že vždy počas „aktivít“ obžalovaného a následne úkonov súdu v civilných veciach reagovala poškodená trestnými oznámeniami o neumožňovaní kontaktu a styku s maloletou dcérou. Poukazuje na spolužitie obžalovaného s poškodenou a neskoršie nezhody, ktoré vyústili do podania návrhu na rozvod manželstva. Odchod poškodenej z tohto rodinného prostredia nebol násilný, ale dobrovoľný. Viaceré výpovede poškodenej hodnotí súd ako protichodné, kedy raz mala byt zbalená výlučne obžalovaným, inokedy si mala začať veci baliť sama a nakoniec jej vyjadrenie, že si veci zbalila. Taktiež odchod zo spoločnej domácnosti nebol násilný v tom smere, aby odmietla ísť autobusom, čo mal obžalovaný riešiť chytením za ruku a vyvedením z domu na autobusovú zástavku a neskorším násilným odtiahnutím do vozidla a odvezením na železničnú stanicu v J.. Z vyjadrenia poškodenej vyplýva, že obžalovaný s ňou šiel k autobusu, na ktorý nechcela nastúpiť a následne ju odviezol autom do J. a na železničnej stanici jej kúpil lístok. Obmedzovanie ciest na N. obžalovaným je tvrdením poškodenej, ktoré súd neakceptoval v jej ponímaní, pretože aj svedok Y. bol s ňou viackrát na N. a raz aj s jej maloletou dcérou. Okresný súd dáva do súvisu spolužitie obžalovaného s poškodenou, zintenzívnenie konfliktov medzi nimi práve v čase rozvodového konania a zvereniu dcéry do výchovy. Súd preto aplikoval zásadu

„in dubio pro reo“, pretože skutky sú popísané všeobecne, sú tu nezrovnalosti a zjavné pochybnosti, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepodarilo ustáliť tak, aby bolo nepochybné, že došlo k ich spáchaniu a že ich spáchal obžalovaný.

S uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd. Je nutné v danom prípade uviesť, že bola to samotná poškodená, ktorá pri svojich viacerých výsluchoch v prípravnom konaní vypovedala rozdielne o priebehu jednotlivých skutkov, spod ktorých bol obžalovaný oslobodený. Konanie obžalovaného vo vzťahu k predpokladanému násiliu, ale hrozbe násilia alebo inej ťažkej ujmy, tak ako to predpokladá skutková podstata trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zákona, preto nemohlo byť jednoznačne ustálené. Aj keď prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje aj na výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania, krajský súd v tomto smere konštatuje, čo ušlo asi pozornosti prokurátora, že táto nebola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami , čo bolo aj jedným z dôvodov predchádzajúceho zrušenia napadnutého rozsudku, a teda nie je možné na ňu vôbec prihliadať. Keďže poškodená po zrušení a vrátení veci na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, súd správne oboznámil iba jej výpovede z prípravného konania a tieto aj, k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, zákonným spôsobom vyhodnotil. Bolo úlohou príslušných orgánov činných v trestnom konaní, aby tieto rozpory vo výpovediach poškodenej boli odstránené alebo vysvetlené už v prípravnom konaní, pretože inak sa vystavujú hrozbe, že osoba majúca právo odmietnuť vypovedať, v zmysle , uvedené právo využije, čo nakoniec nastalo aj v tomto prípade, čím sa vystavia riziku dôkaznej núdze, prípade nemožnosti súdom odstraňovať vzniknuté rozpory a následného použitia zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.

Odvolací súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/ uzavrieť, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Z popísanej dôkaznej situácie vyplýva, že na jednej strane stojí výpoveď poškodenej S. E. L. a na druhej strane výpoveď obžalovaného, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil s hodnotením dôkazov vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného. V danom prípade výrok o vine nebol ustálený len na základe samotnej výpovede poškodenej, ale ide o súhrn tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť jednoznačný a bezpečný záver, že obžalovaný sa daného konania, pri ktorom fyzicky ublížil svojej manželke a vyhrážal sa jej smrťou, dopustil. Okrem už spomenutej výpovede poškodenej, ktorá popísala začiatok a priebeh incidentu, správanie sa obžalovaného pri ňom, jej fyzické napadnutie, rozbitie mobilného telefónu, vyhrážanie sa, možno poukázať aj na výpoveď svedka E. H., ktorý potvrdil, že v priebehu kritického večera, poškodená mala niekoľko telefonátov a dostávala sms-správy, ohľadne jej dcéry a následne uviedol, že pri odvoze do penziónu, kde v tom čase bývala poškodená, na ňu tam čakalo auto obžalovaného, pričom neskôr im toto motorové vozidlo zablokovalo cestu a poškodená vystúpila z jeho vozidla a šla k vozidlu obžalovaného, opýtať sa, čo je s dcérou, kedy videl, že do tohto vozidla poškodená nasadla, nevedel však uviesť, či to bolo násilím. Zo zdokumentovaných správ je zrejmé, že na mobilný telefón poškodenej bolo doručených viacero sms- správ, ktoré sa týkali zdravotného stavu maloletej dcéry poškodenej a obžalovaného, že je s ňou problém, dokonca, že sú v nemocnici, čo nebola pravda. Svedok H. Y. v tejto súvislosti vypovedal o tom, že kritickej noci prišla poškodená do penziónu, pričom on sa nachádzal na recepcii, kde mu poškodená povedala, že ju obžalovaný - manžel zbil, že si chce zavolať na políciu, lebo mobilný telefón jej rozbil manžel. Aj keď si zranenia na poškodenej nevšimol (boli zapnuté len tlmené svetlá), povedala mu, že ju niečo bolí a bola rozrušená a vystrašená. Vo vzťahu k zraneniam, ktoré poškodená L. utrpela pri útoku obžalovaného, bol spracovaný znalecký posudok MUDr. B. P., znalca v odbore zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý popísal zranenia poškodenej, ktoré sú konkretizované v skutkovej vete, pričom mechanizmus ich vzniku zodpovedá tomu, ako ich uviedla poškodená. Bez významu taktiež nemôže ostať ani ohliadka miesta činu, kde bol nájdený na niekoľko častí rozbitý mobilný telefón poškodenej a jej SIM-karta a to presne na tom mieste, kde to popísala poškodená pri svojej výpovedi. Opomenúť nemožno ani znalecký posudok znalkyne PhDr. V. J. z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, ktorý odzrkadľuje osobnosť obžalovaného, a zo záverov ktorého je zrejmé, že obžalovaný afektívne napätie odvádza neadekvátnym, prekvapivým spôsobom, so sklonom k jednoznačným riešeniam a nekompromisnosti. Svoje emócie sa obžalovaný snaží regulovať, ale v prípade nadmerného nahromadeného napätia môže u neho dochádzať k prekvapivému správaniu, čo môžu byť výbuchy hnevu alebo naopak k stiahnutiu, ale vždy ide o neadekvátne správanie v situácii. Pri presadzovaní svojich požiadaviek v takýchto situáciách sa môže správať nátlakovito.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného Ing. K. P., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodenú v motorovom vozidle a spôsobil jej zranenia s dobou liečenia od 28.10 do 16.11.2008, pričom sa jej vyhrážal utopením v rieke, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, a takýto čin spáchal na chránenej osobe závažnejším spôsobom konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaný viedol riadny život) a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona (spáchal viac trestných činov) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný. Z podanej charakteristiky obce R. Y. vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru, na verejnosti sa obžalovaný správa slušne a neboli na neho podané žiadne sťažnosti. V registri priestupkov má obžalovaný viacero záznamov, avšak všetky sa týkajú porušovania pravidiel cestnej premávky.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a stanovenia skúšobnej doby na 18 mesiacov, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď poškodenej S. L. priznal nárok podľa ust. , ktorá si ho uplatnila riadne a včas a to z titulu bolestného vo výške 936,40 Eur. Keďže však poškodená žiadala o priznanie vyššej sumy a to aj napr. náklady spojené s právnym zastupovaním poškodenej zvoleným splnomocnencom (2.380,- Eur), čo je v tomto štádiu trestného konania v rozpore s ust. , správne postupoval súd prvého stupňa, ak poškodenú zo zvyškom nároku na náhradu škody v zmysle odkázal na občianske súdne konanie.

Vo vzťahu k dôvodom odvolania obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine, pričom na základe z hora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, z ktorého bol uznaný za vinného. Aj keď obžalovaný namieta, že súd postupoval nesprávne, ak časti výpovede poškodenej uveril a časti nie, je potrebné poukázať, že vo vzťahu k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku okresný súd mal pochybnosti najmä vo vzťahu k závažnosti konania obžalovaného voči poškodenej, či takéto konanie dosiahlo taký stupeň, ktorý predpokladajú jednotlivé skutkové podstaty zažalovaných trestných činov k vyvodeniu trestnej zodpovednosti páchateľa. Keďže poškodená odmietla

vypovedať, čím bolo znemožnené odstraňovanie vzniknutých rozporov a preukázania potrebnej intenzity závažnosti konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, prvostupňový súd správne uvedené rozpory vyhodnotil v prospech obžalovaného. Odlišná situácia však nastala pri skutku, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného. Poškodená vo vzťahu k nemu vypovedala konzistentne, bez žiadnych významných rozporov a ňou uvádzané skutočnosti a okolnosti spáchanej trestnej činnosti boli verifikované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi- výsluchy svedkov, ohliadka miesta činu, sms-správy, znalecké posudky.

K jednotlivým odvolacím námietkam okresného prokurátora, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov v oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Na tomto mieste preto aj odvolací súd upriamuje pozornosť prokurátora na vyššie uvedené skutočnosti. K namietanej právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k skutku, za ktorý bol uznaný vinným, je potrebné uviesť nasledovné. Okresný súd prvýkrát v tejto trestnej veci rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 6.9.2012, pričom obžalovaného v tomto skutku uznal za vinného len zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Prokurátor bol v danom čase prítomný pri vyhlasovaní tohto rozsudku, pričom po jeho odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok doslovne uviedol, že zahlasuje odvolanie voči oslobodzujúcemu výroku vo vzťahu k vine a vo vzťahu k výroku o treste v neprospech obžalovaného. Dôvody odvolania zašle po doručení písomného vyhotovenia. Zo spisu je tiež zrejmé, že dôvody odvolania boli na prvostupňový súd okresnou prokuratúrou osobne podané dňa 19.12.2012, pričom v ňom bol, okrem iného, napádaný aj výrok o vine a treste vo vzťahu ku skutku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, kedy prokurátor namietal, že toto konanie malo byť posúdené aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa ,, Tr. zákona. Vychádzajúc z ust. a , má prokurátor možnosť podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku (teda v tomto prípade do 21.9.2012 vrátane) a s ním, najmä pokiaľ ide o rozsah a výroky, ktoré chce ešte napádať, ak neboli dovtedy opravným prostriedkom napadnuté, manipulovať. Aj keď bol v neskoršom konaní tento rozsudok v celom rozsahu zrušený aj na podklade odvolania prokurátora, neznamená to, že v ďalšom konaní sa neprihliada na ust. . Z obsahu odvolania podaného prokurátorom na hlavnom pojednávaní totiž nevyplýva, aby napádal aj výrok o vine vo vzťahu k odsúdenému skutku, pričom napádal výrok o vine len ohľadne oslobodenej časti a vo všeobecnosti výrok o treste. Aj keď následne v dôvodoch odvolania napáda aj tento výrok, nemožno na to už prihliadať z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty, do ktorej mohol napadnúť aj tento výrok. Nemohol preto ani okresný ani krajský súd na takto uvádzanú (aj keby bola správna) právnu kvalifikáciu konania obžalovaného prihliadať, pretože by to bolo v neprospech obžalovaného (zákaz zmeny k horšiemu). Uvedené možno vyvodiť aj z odvolania prokurátora podaného vo vzťahu k tomuto rozsudku, kde výslovne v písomnom podaní uviedol, že odvolanie podáva do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného a do oslobodzujúceho výroku taktiež v neprospech obžalovaného. Teda presne špecifikoval, ako a ktoré výroky napáda.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora a obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a ich odvolania zamietol postupom podľa . jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.