Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_8Ps-8-2014.pdf
PDF · 93.34 KB
No categories available
8Ps/8/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o nesvojprávneho U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. L. L. E. Š. A. N. Q., so sídlom T. N. XXX/XX, T. L., zastúpeného opatrovníkom H. L. L. E. Š. A. N. Q., L. L. T. N. XXX/XX, N. Q. a kolíznym opatrovníkom Y. N. Y., v konaní o návrhu A. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. W. C., Q. XXX/XX, na zmenu opatrovníka takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 05. 09. 2014 na Okresnom súde Lučenec navrhovateľka podala návrh, aby bola jej nesvojprávnemu bratovi U. U., pozbavenému spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. Nc 569/73 z 26. 02. 1973 ustanovená za opatrovníčku. Doterajším opatrovníkom nesvojprávneho U.Í. U. je H. L. L. E. Š. A. N. Q.. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že sa chce o svojho brata starať, keď sa trápi, keď nevie, čo je s ním. Z dôvodu vzdialenosti ho nenavštevuje. Tento rok bol u nej jeden týždeň počas Veľkej noci. Navrhovateľka je spôsobilá o brata sa postarať, zabezpečiť mu potrebnú opateru a starostlivosť, nikto iný z príbuzných do úvahy neprichádza. Má s ním dobrý vzťah. Osem rokov sa starala o ďalšieho brata, pozbaveného spôsobilosti na právne úkony H. U., ktorý pred rokom zomrel.
Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že je sestrou U. U., s ktorým nebola v kontakte minimálne 8 rokov, až do Veľkej noci 2014, kedy v mieste jej bydliska strávil s ňou a jej rodinou týždeň. Chcela si ho zobrať, ale nevychádzali jej financie, cesty sú drahé. V listoch jej píše, kedy ho vezme domov. Do septembra 2013 sa 8 rokov starala o druhého nesvojprávneho brata H. U., ktorý zomrel, jemu tiež robila opatrovníčku. Pohreb H. U. zaplatil Obecný úrad v V. W. C.. Navrhovateľka býva s druhom a dvoma synmi vo veku 32 rokov a 24 rokov v rodinnom dome v jej vlastníctve. Dom pozostáva z kuchyne, kúpeľne s WC, obývačky, detskej izby a spálne. Detská izba nie je užívaná, sú v nej dve skrine a posteľ. V dome je kanalizácia aj elektrina, varia na plyne z plynovej bomby. Navrhovateľka poberá vdovský dôchodok 206 eur mesačne, v lete si občas chodí privyrobiť do kuchyne do N.. Jej partner poberá dôchodok 329 eur, starší syn invalidný dôchodok 125 eur. Mladší syn nie je zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce. U. okrem Veľkej noci u navrhovateľky tento rok nebol. Cez leto ho navrhovateľka nemohla vziať, keďže si chodila privyrábať. Keby bola v práci, brat by bol doma. Chodila by s ním na lekárske kontroly tak ako s H.. U. sa vie sám umyť aj obliecť, jedlo by pripravila ona. Keď bol u nej, lieky užíval trikrát denne, ráno, na obed aj večer, dávala pozor, aby si ich nezobral viac. Zabezpečovala by mu stravu, bývanie, kupovala oblečenie, z jej aj jeho peňazí. On musí mať peniaze, myslí, že berie invalidný dôchodok tak ako bral H., neviem presne koľko. Myslí si, že by mal mať aj úspory, asi mu sporia na vkladnú knižku. Úspory po H. zdedila ona, keďže sa o neho starala a bola jeho opatrovníčkou. Na otázku súdu aké sú práva a povinnosti opatrovníka navrhovateľka uviedla, že by sa o brata starala. Nevedela o povinnosti skladať účty z majetku H. U. ani o tom, že v prípade dispozície s financiami opatrovanca potrebuje pri nie bežných
veciach schválenie právneho úkonu súdom. Súdne trestaná bola, keď jej syn napriek dohováraniam nechodil do školy. Priestupkovo stíhaná nie je ona ani jej príbuzní. Zdravotný stav navrhovateľky je po fyzickej stránke dobrý, ku psychiatrovi chodí 10 alebo 12 rokov, pretože keď nemôže zaspať, tak jej predpíšu lieky. Alkohol nepožíva, požívali ho synovia, ale to prestalo. Dlhy nemá, exekúcie voči nej nie sú vedené. Syn C. bral pôžičky, mal exekúcie. Vie, že brat má dobrú starostlivosť v L., ale on potrebuje súrodencov, aby bol blízko nich, aby ich mal na očiach. Na otázku súdu, prečo nechýbal súrodencom 37 rokov navrhovateľka uviedla, že ona tam chodila, telefonovala. V L. bola aj tri-štyri krát do roka. Súrodenci vyrastali v N., do V. W. C. sa vydala.
Opatrovník nesvojprávneho H. L. L. E. Š. A. N. Q. na pojednávaní predniesol, že pán U. z 58 rokov života 37 strávil v tomto zariadení. Ešte pred príchodom do tohto zariadenia býval v iných zariadeniach napr. v Q., M., U. L.. Do roku 1999 bol v kontakte s pani navrhovateľkou, bol u nej na dobu dvoch týždňov ročne. Po roku 1999 v kontakte neboli až do Veľkej noci tohto roku, kedy bol u nej týždeň. Pán U. je veľmi ovplyvniteľný, keď sa niečoho chytí, tak je nástojčivý. Teraz komunikuje so sestrou dosť intenzívne, hlavne z jej strany je komunikácia a on by k nej chcel ísť. Je nepomer medzi úrovňou bývania u navrhovateľky a v sociálnom zariadení, išiel by do horších podmienok. Pani Q. sa zaujímala o funkciu opatrovníka už v roku 1997, boli prešetrované pomery Okresným úradom, odborom sociálnych vecí v T., ktorý v správe zo šetrenia pomerov z 08. 09. 1997 konštatuje, že navrhovateľka nemá na výkon tejto funkcie vytvorené vhodné podmienky. Pán U. U. býva v izbe s dvoma ďalšími klientmi v primeranom veku, sociálne zariadenie je spoločné. Do zariadenia dvakrát mesačne chodieva pravidelne lekár aj psychiater, stravu majú obyvatelia zariadenia 5 krát denne. On nemá nejaké záujmy, sedí, pozerá, podáva hlásenia, čo sa deje, občas pomôže upratovačkám vyniesť smeti. Je prispôsobený na život v zariadení, na systém. Nie je konfliktný. Dňa 03. 04. 2014 si opatrovník zisťoval pomery u rodiny Q. na Obecnom úrade v V. W. C. a bolo mu oznámené, že bytové pomery sú skromné, slabá hygienická úroveň, v rodine sa má požívať alkohol, mali byť dlhy a exekúcie. Nedoporučili výkon funkcie opatrovníka pre pani Q.. Opatrovník disponuje listami, aj z doby pred r. 2010, v ktorých vyzýval príbuzných, aby ho prišli navštíviť, aby ho kontaktovali, stále to však bolo z ich strany podmienené, aby ho doviezli, aby im dali financie, čo nie je povinnosťou zariadenia. Až posledný rok dochádza k intenzívnym kontaktom, telefonátom, čo pána U.L. rozrušuje.
Kolízny opatrovník sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. P 49/93 mal súd preukázané, že pôvodne bol spis vedený Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 9Nc/569/73. Rozsudkom č. k. 9Nc/569/73-4 zo dňa 26. 02. 1973, právoplatným dňa 19. 04. 1973 bol U. U., nar. 21. 12. 1955 zbavený spôsobilosti na právne úkony, za jeho opatrovníka bol ustanovený R. T., vedúci Ú. T. Y. U. Q.. V spise sa nachádza správa OUNZ N. z vykonaného psychiatrického vyšetrenia z 29. 09. 1975, podľa ktorej bol menovaný prepustený z ÚSS v Q. na žiadosť rodičov, ktorí sa domáhajú, aby bol zárobkovo činný, hoci menovaný zárobkovej činnosti schopný nie je. Otec je z mentálne stigmatizovanej rodiny najmenej defektný, matka aj ostatní súrodenci nie sú vhodní na výkon funkcie opatrovníkov. Podaním zo 04. 01. 1993 Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých L. požiadal Okresný súd Lučenec o prenesenie príslušnosti, nakoľko menovaný je umiestnený v tomto zariadení, vec bola vedená pod sp. zn. P 76/73. Uznesením č. k. P 49/93-28 Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 09. 1993, právoplatným dňa 15. 10. 1993, bol U. U. ustanovený opatrovník Ú. L. L. L., v ktorom sa opatrovanec zdržiava. Zo správy z 24. 02. 1997 Ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých L. vyplýva, že U. U. do zariadenia nastúpil v roku 1977, na základe uzavretej dohody platí úhradu za služby a je o neho riadne postarané. Menovaný má aj trvalý pobyt v L.. Od tohto dňa uvedené zariadenie (v súčasnosti premenované na H. L. L. E. Š. A. N. Q., čo je súdu známe z úradnej činnosti), pravidelne ročne podáva správy o nesvojprávnom, o zabezpečení starostlivosti a vyúčtovanie jeho majetku. Naposledy bola takáto správa podaná 28. 04. 2014. Vyplýva z nej, že v zariadení je menovanému poskytovaná komplexná celoročná starostlivosť zahrňujúca stravovanie 5krát denne, ubytovanie, zaopatrenie, záujmovú činnosť, pracovnú terapiu, rehabilitácie, prípadne holenie. Jeho dôchodok je využívaný len na úhradu poskytovaných služieb a zabezpečenie iných osobných potrieb. Menovaný je stále obyvateľom zariadenia, kde má aj trvalý pobyt. Z výpovede znalcov na pojednávaní z 26. 02. 1973 vyplýva, že menovaný je zo zaťaženej rodiny - matka debilná, otec subnormný, dvaja bratia imbecilní.
Uznesením tunajšieho okresného súdu č. k. 4P/130/2010-4 z 24. 03. 2010 bola menovanému ustanovená kolízna opatrovníčka Ľ. U. na jeho zastupovanie pri uzavretí zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a zmluvy o úschove cenných vecí v H. L. L. T. H. N. Q.; uznesenie sa stalo právoplatným 23. 04. 2010.
Z lekárskej správy všeobecného lekára MUDr. E. Y. neuvedeného dátumu súd zistil, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníka nesvojprávnej osoby.
Z potvrdenia z 10. 11. 2014 súd zistil, že pani A. Q. je príjemcom vdovského dôchodku Sociálnej poisťovne 206,40 eur brutto.
Zo správy ošetrujúcej lekárky U. U. psychiatričky MUDr. C. Y. podanej písomne 13. 11. 2014 súd zistil, že menovaný sa v tomto zariadení nachádza viac ako 30 rokov a je dobre adaptovaný na prostredie. Jeho zdravotný stav je toho času kompenzovaný (bipolárna afektívna porucha a mentálna retardácia stredne ťažkého stupňa s občasnými poruchami správania). Pacient je pokojný, eutýmny, afektivita je labilnejšia, bez suicidálnych myšlienok a floridnej psychotickej symptomatológie. Nevie čítať, písať, nevie dátum, má chudobné všeobecné informácie. V sebaobsluhe je samostatný, mobilný. Do pracovnej terapie sa nezapája (po somatickej stránke trpí na prejavy chronickej bronchitídy). Režim zariadenia dodržiava a chodí pravidelne na lieky a stravu. Jeho osobnosť je zvýšene sugestibilná, býva nerozhodný. Vie, že sestra ho chce domov a sám hovorí, že by rád domov išiel, hoci vie, že tam nebude mať 5 krát denne stravu, že on vydrží aj o hlade. Zo zdravotného hľadiska doporučuje pacienta naďalej ponechať v zariadení.
Z odpisu z registra trestov navrhovateľky súd zistil, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/92/2007, právoplatným 13. 06. 2007 uznaná za vinnú z prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b/ Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vykonala 22. 05. 2008, odsúdenie zahladené nie je. Podľa lustrácie v registri priestupkov navrhovateľka v Ústrednej evidencii priestupkov MV SR nemá žiaden záznam o priestupku.
Zo správy Obce V. W. C. z 29. 10. 2014 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou vdovského dôchodku. Žije v rodinnom dome so svojím druhom R. I. a synmi C. Q., nar. 1998 a T. I., nar. 1991. Rodina je v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, niekoľkokrát im preto bola obcou poskytnutá finančná výpomoc. V minulosti bola navrhovateľka opatrovníčkou zosnulého H. U., ktorému rodina neposkytovala adekvátnu starostlivosť, obec V. W. C. poskytla finančnú výpomoc aj na náklady spojené s jeho pohrebom. V rodine dochádza k častým nezhodám. Bytové podmienky nie sú vyhovujúce (dve obytné miestnosti, obývacia izba, spálňa).
Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Podľa § 192 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovená opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať.
Pozbavenie spôsobilosti na právne úkonu je vážnym zásahom do osobnostných práv a integrity človeka. Ide o opatrenie slúžiace na ochranu tretích osôb, ktoré môžu prísť s osobou postihnutou duševnou chorobou neprechodného rázu do kontaktu v rámci občiansko právnych vzťahov, ale najmä a predovšetkým na ochranu osoby, ktorá nie je spôsobilá obstarávať svoje veci vôbec. Na takúto
ochranu slúži aj inštitút zákonného zástupcu, ktorého súd osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ustanovuje ako opatrovníka. Zákon v § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka uprednostňuje pri výkone funkcie opatrovníka príbuzného fyzickej osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ak však takýto príbuzný nemôže riadne vykonávať funkciu opatrovníka, súd ustanoví inú vhodnú osobu. Od pozbavenia spôsobilosti na právne úkony U. U. v roku 1973 funkciu jeho opatrovníka nevykonával žiadny príbuzný, pretože žiadna osoba vhodná na výkon tejto funkcie z rodinného prostredia zistená nebola. Otec aj matka menovaného boli postihnutí duševnou poruchou, rovnako jeho dvaja bratia. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že aj ona sama trpí psychickými problémami, vyhľadáva pomoc psychiatra. Túto skutočnosť súd zohľadňoval napriek správe jej ošetrujúceho všeobecného lekára o tom, že je spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníčky nesvojprávneho. Navrhovateľka neprejavila záujem o výkon funkcie opatrovníčky svojho brata od roku 1973 do roku 1997, teda 24 rokov a od roku 1997 do roku 2014 ďalších 17 rokov. Rovnako ho, čo nebolo sporné, do septembra 2013 nekontaktovala, nenavštevovala, netelefonovala, nepísala. Zmena funkcie opatrovníka musí byť predovšetkým v záujme nesvojprávneho U. U.. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že sa chce o brata osobne starať, chce ho zobrať do miesta svojho bydliska. Súd zdôrazňuje, že výkon funkcie opatrovníka neznamená povinnosť osobne sa o opatrovanca starať (opatrovanec môže byť naďalej umiestnený v sociálnom zariadení), ale znamená jeho zastupovanie pri právnych úkonoch. Vzhľadom na uvedené časové údaje je namieste daná pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že navrhovateľka nepozná povahu svojho brata, jeho potreby, záľuby, názory, jeho osobné a majetkové pomery a nemá preto osobnú spôsobilosť vykonávať právne úkony v jeho prospech, v súlade s jeho záujmom. Navyše ich vykonávanie by bolo vzhľadom na miesto trvalého bydliska nesvojprávneho a miesto bydliska navrhovateľky značným spôsobom sťažené. Navrhovateľka je síce ochotná vykonávať funkciu opatrovníka svojho brata, ale nemá na jej zodpovedný výkon predpoklady. Navrhovateľka síce nebola priestupkovo postihnutá, má však záznam v registri trestov. Ako vyplynulo z jej výpovede, bola odsúdená v dôsledku toho, že jej syn riadne nenavštevoval školu. Keď navrhovateľka nezvládla výchovu svojho syna a nezabezpečila, aby dieťa podliehajúce jej rodičovskej zodpovednosti chodilo do školy, nepresvedčila súd o tom, že dokáže zabezpečiť riadne zastupovanie dospelého človeka vyššieho veku, ktorý má svoje zvyky, presvedčenie, názory, informácie. Keďže sa navrhovateľka netajila úmyslom zmeniť miesto pobytu opatrovanca, tento krok podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky nie je v jeho záujme, aj keď vzhľadom na jeho zvýšenú sugestibilitu U. U. prejavuje záujem o spolužitie s navrhovateľkou. Tento krok by bol v rozpore s jeho záujmom nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke sociálnej. Priamo v domove sociálnych služieb, v ktorom sa takmer dve tretiny svojho života U. U. nachádza, má zabezpečenú lekársku starostlivosť psychiatričkou, ktorá dlhodobo pozná jeho zdravotný stav, aj všeobecným lekárom, pracovnú terapiu, rehabilitácie, sociálne kontakty s vekovo a zdravotne primeranými spolubývajúcimi, čo v rodine navrhovateľky zabezpečené nemá (musel by si zvykať na nové prostredie, nové podmienky, nových spolubývajúcich, nové okolie, nových lekárov, čo je aj vzhľadom na jeho vek problematické). Rovnako U. U. nemá žiadnu väzbu k miestu bydliska navrhovateľky (vyrastal v N., odkiaľ bol umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti). Zmena opatrovníka by rozhodne v záujme opatrovanca nebola, najmä keď súd nezistil žiadne pochybenia pri plnení úloh doterajšieho opatrovníka. Ani navrhovateľka nespochybnila kvalitu starostlivosti poskytovanej jej bratovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Obč. súd. por.. Opatrovnícke konanie je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.