Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-222-2014.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/222/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp.zn. 1C/321/2012, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom pôvodne Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručeným 28.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. Ex 16197/2011 proti povinnému G. Kozubovi, žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 165,96 Eur.
Uznesením sp. zn. 1C 318/2012 - 8 z 10.10.2012 Okresný súd Stará Ľubovňa spojil na spoločné konanie vec pôvodne u neho vedenú pod sp.zn. 1C/321/2012 na spoločné konania s ďalšími vecami s tým, že spoločné konanie sa bude naďalej viesť pod sp.zn. 1C/318/2012.
Uznesením sp.zn. 19NcC 60/2012 z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Stará Ľubovňa sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 1C/318/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.
Rozsudkom 16C/212/2014 z 18.3.2014 Okresný súd Prešov okrem iného rozhodol tak, že vec, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/321/2012 vylučuje na samostatné konanie.
Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa, nakoľko súd nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene, so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 663,88 Eur za každý rok meškania, resp. 55,32 Eur za jeden mesiac.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Taktiež poukázal na to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pokiaľ došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 1 a 2 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Nárok uplatnený žalobným návrhom nedosiahol sumu 1.000 Eur, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania po tom, ako sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa 5Er/218/2006. Z listinných dôkazov zistil:
Žalobca ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie proti povinnému G. T. dňa 9.6.2006, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.6.2006. 6.10.2010 Okresnému súdu Stará Ľubovňa bol doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Listom zo dňa 12.10.2010 Okresný súd Stará Ľubovňa vyzval exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený 20.6.2006 k vyjadreniu sa, či uplatňuje trovy exekúcie. Po doručení vyúčtovania trov exekúcie rozhodol 25.1.2011 o zmene súdneho exekútora.
Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období, uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch, v exekučnom konaní má súd rozhodnúť v lehote 30 dní. Z dôkazov je zrejmé, že táto lehota dodržanou nebola. Rozhodnutiu o zmene exekútora však predchádzala ďalšia nevyhnutná činnosť súdu spočívajúca v požiadavke adresovanej exekútorovi, ktorý bol pôvodne poverený vykonaním exekúcie k tomu, aby sa vyjadril, či uplatnil trovy exekúcie a v prípade ak áno, aby predložil ich špecifikáciu spolu s exekučným spisom. Výkon rozhodnutia integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto pokiaľ exekučný súd vykonával ďalšie činnosti potrebné pre rozhodnutie o zmene exekútora, dĺžka tejto činnosti a nedodržanie 30 dňovej lehoty nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o zmene exekútora vykazovalo znaky prieťahov v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV.US 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, kde ÚS SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa ÚS SR, ktorý posudzoval zrodené prieťahy exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov uviedol, že doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ÚS bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
Podľa názoru súdu tento názor Ústavného súdu je názorom, ktorý je možné aplikovať aj vo veci, ktorá bola predmetom konania. Súdu je všeobecne známe, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase, v rovnaký deň doručil exekučnému súdu viac návrhov na zmenu exekútora a tento väčší počet podaní bol dôvodom istého zdržania exekučného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že s účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca žalobným návrhom, ktorý bol pôvodne vedený Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/321/2012 uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) pričom výšku majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Stará Ľubovňa nedodržal zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o zmene exekútora.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní, je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z.) rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 121 a nasl. zákona č. 385/200 Z.z.) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočnému prieťahu alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Žalobca síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou uplatneného nároku.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné, aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ mal žalobca za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval, vzhľadom na svoj predmet činnosti, musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká, s dôsledkami z rizík vyplývajúci. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že existencia predpokladov pre to, aby mal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu preukázaná nebola a preto žalobný návrh zamietol.
O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.