Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32S/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: INBRA spol. s r. o. v likvidácii, so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 17 332 907, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Hudákom, LL.M., usadeným euroadvokátom, so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, IČO: 42 329 507, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102156776/2022 zo dňa 03.08.2022, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 16.10.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.10.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 102156776/2022 zo dňa 03.08.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Žilina číslo: 100586566/2022 zo dňa 24.03.2022, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 543,11 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 14.08.2017 bola 22 319,05 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po kontrole predstavovala sumu 34 862,16 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolaní bola 34 862,16 Eur a rozdiel v sume činí 12 543,11 Eur, rozdiel dane na úhradu vo výške 12 543,11 Eur. Zároveň správny orgán prvého stupňa určil, že rozdiel dane v sume 12 543,11 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že žalovaným určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty je v značnej výške 12 543,11 Eur. Žalobca v súčasnosti nedisponuje uvedenou sumou, pričom bezprostredným vymáhaním uvedenej sumy by došlo k ohrozeniu samotnej existencie žalobcu. Návrh dôvodil tým, že neposkytnutím navrhovanej predbežnej ochrany žalobcovi pred bezodkladným vynucovaním uloženej povinnosti zo strany žalovaného by došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom by vymáhanie uvedenej sumy bezprostredne viedlo k platobnej neschopnosti žalobcu. Žalobca zároveň zdôraznil, že počas celého daňového konania vystupoval aktívne a spolupracoval s daňovým úradom, ktorému na preukázanie jeho tvrdení predložil značné množstvo dôkazov. Žalobca zároveň správnemu súdu predkladá na preukázanie svojich tvrdení potvrdenie o stave bankového účtu žalobcu. Uviedol, že je v likvidácii a zároveň už dlhšiu dobu nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 05.01.2023. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu

neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. Iba samotné konštatovanie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy podľa názoru žalovaného nie je bez ďalšieho možné považovať za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

9. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle . Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadným výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi platobná neschopnosť a vymáhaním sumy 12 543,11 Eur by prišlo k ohrozeniu samotnej existencie žalobcu, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu o jeho možnej platobnej neschopnosti v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia sú len hypotetické. To, v akej celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, pritom nepreukazuje ani žalobcom pripojený dôkaz - potvrdenie o zostatku na účte zo dňa 18.10.2022 (č.l. 47 spisu), z ktorého možno konštatovať, že žalobcov zostatok na účte ku dňu 17.10.2022 bol vo výške 9,02

Eur. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma v zmysle citovaného ustanovenia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. 10. Žalobcom uvedené dôvody k rozhodnutiu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa správneho súdu smerujú k hrozbe daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu, nútený výkon rozhodnutia žalovaného mal znamenať ohrozenie existencie žalobcu a výkon rozhodnutia vedie k platobnej neschopnosti žalobcu. Správny súd poznamenáva, že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa a daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje.

11. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu aj osvedčiť.

12. Tiež má správny sú za potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho povolením len na základe nepriaznivej finančnej situácie vyplývajúcej z výkonu podnikania, a domnienky, že môže dôjsť k navýšeniu jeho záväzkov o zaplatenie dane z príjmu (čo môže smerovať k ohrozeniu podnikania) v konečnom dôsledku k zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy znáša každý podnikateľský subjekt sám.

13. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov v súvislosti s tvrdenou hrozbou vzniku závažnej ujmy relevantnými dôkazmi, správny súd nemohol posúdiť intenzitu prípadnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s ho zamietol.

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. ( )