Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sd-84-2014.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: B. D., zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonností rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. decembra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. decembra 2013 podľa § 250q OSP.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. decembra 2013 bola navrhovateľovi žiadosť o starobný dôchodok k 25. decembru 2010 zamietnutá, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ v služobnom pomere (v zamestnaní) I. pracovnej kategórii funkcií, ktorá je postavená na úroveň zamestnania I. kategórie funkcie uvedenom v § 14. ods. 2. písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 6 515 dní, t.j. 17 rokov a 310 dní obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi k 25. decembru 2010 nevznikol. Tento nárok na starobný dôchodok mu podľa súčasných platných predpisov vznikne dovŕšením dôchodkového veku 58 rokov, t.j. dňa 25. decembra 2013.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia. V ňom uviedol, že vykonával službu vojaka z povolania, pričom podľa potvrdenia o zamestnaní vydaného Ministerstvom obrany Slovenskej republiky dňa 31. decembra 2003, sa mu ako doba zamestnania započítalo 21 rokov a 10 mesiacov, z toho 21 rokov a 10 mesiacov v I. pracovnej kategórii. Táto doba mu bola nesprávne zhodnotená, preto podľa jeho názoru spĺňa podmienky na starobný dôchodok k 25. decembru 2010. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na jej písomné vyjadrenie zo dňa 12. marca 2014. V ňom uviedla, že z potvrdenia, ktoré navrhovateľ priložil k opravnému prostriedku, navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 a profesionálnu službu od 1. marca 1983 do 31. decembra 2013. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru sa mu započítala doba zamestnania spolu v I. pracovnej kategórii 21 rokov a 10 mesiacov.
Ďalej uviedla, že zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení boli zvýhodnené kategórie 1. januára 1993 zrušené. Následnými zákonmi počnúc zákonom č. 59/1993 Zb. a končiac zákonom č. 355/1999 Zb. bol ich dátum zrušenia každoročne predlžovaný o jeden kalendárny rok. Od 1. januára 2000 sa zamestnania už nezaraďujú do troch pracovných kategórií, všetky zamestnania sú zamestnancami III. pracovnej kategórie.
Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 12. februára 2004 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku navrhovateľovi bola zhodnotená doba od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 a od 1. marca 1983 do 31. decembra 1999 v I. pracovnej kategórii a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§129) zaradené do I. (II.) kategórie funkcií. ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b) až h).
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v služobnom pomere I. pracovnej kategórie funkcií, ktorá je postavená na úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14. ods. 2. písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 6 515 dní, t.j. 17 rokov a 310 dní obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok k 25. decembru 2010 nevznikol.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. Občianskeho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 3. júla 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 3. júla 2013. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. decembra 2013 navrhovateľovi žiadosť o starobný dôchodok k 25. decembru 2010 zamietla, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej z obsahu spisu, predovšetkým z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 12. februára 2004 je preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku navrhovateľovi bola zhodnotená doba od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 a od 1. marca 1983 do 31. decembra 1999 v I. pracovnej kategórii a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru, t.j. 31. decembra 2003 mu bola započítaná ako doba zamestnania spolu 21 rokov, 10 mesiacov.
V služobnom pomere vojaka z povolania (profesionálna služba) bol zaradený od 1. marca 1983 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a v období od 1. januára 2000 do 1979 do 31. decembra 2003 v III. kategórii funkcií. Navrhovateľ v služobnom pomere I. pracovnej kategórii funkcií, ktorá je postavená na úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14. ods. 2. písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 6 515 dní, t.j. 17 rokov a 310 dní obdobia dôchodkového poistenia, nárok na starobný dôchodok k 25. decembru 2010 nevznikol.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov, t.j. 25. decembra 2013.
Podľa § 274 ods. 1) a ods. 2) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 21 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14. ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1996; za zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 12. februára 2004 je jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok a pre jeho nárok a výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 a od 1. marca 1983 do 31. decembra 1999 v I. pracovnej kategórii a od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí
služba vojakov z povolania (§129) zaradená do I (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do i. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedených v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že naďalej zotrváva na podanom opravnom prostriedku, pretože neuznáva rozhodnutie odporkyne, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Potvrdil, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v Bratislave 12. februára 2004. Po jeho priznaní začal pracovať v civilnom sektore, kde doposiaľ pracuje a jeho zamestnávateľ mu všetky odvody odvádza do sociálneho poistenia. Zastáva názor, že odporkyňa mu mala započítať do I pracovnej kategórie 21 rokov, ktoré odpracoval v Slovenskej armáde. Toto mu Vojenský útvar započítal, ale odporkyňa nie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyne na ďalšie konanie.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava prednesu navrhovateľa a naďalej sa pridržiava dôvodov uvedených v podanom opravnom prostriedku. Zdôraznil, že po tom, ako navrhovateľ ukončil služobný pomer, bolo vydané potvrdenie o zamestnaní, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ odpracoval v I. pracovnej kategórii 21 rokov a 10 mesiacov, preto toto obdobie mu mala odporkyňa započítať a priznať mu starobný dôchodok po dosiahnutí 55. roku veku, t.j. od 25. decembra 2010. Nároky I. pracovnej kategórie zostali zachované. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.
Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ ide o vznesenú námietku navrhovateľom, že mu odporkyňa mala priznať starobný dôchodok po dosiahnutí 55. roku veku, t.j. od 25. decembra 2010, pretože navrhovateľ odpracoval v I. pracovnej kategórii 21 rokov a 10 mesiacov je irelevantné s poukazom na vyššie už uvedené skutočnosti. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že navrhovateľ podľa v súčasnosti platných právnych predpisov mu vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 58 rokov, t.j. 25. decembra 2013. S poukazom na túto skutočnosť navrhovateľ má možnosť odporkyňu opätovne požiadať písomnou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku od 25. decembra 2013.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.