Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-119-2022.pdf
PDF · 61.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/119/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému M. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/42/2021 zo dňa 15.11.2022, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 23. januára 2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. B..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 1T/42/2021 zo dňa 15.11.2022 podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený M. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/42/2021-185 zo dňa 25.5.2021 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal písomne odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice, ktorú písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že súd v jeho prípade mohol ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci on svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu.
Ďalej uviedol, že pri ustanovení probačného dohľadu nad odsúdeným s uložením primeraných obmedzení alebo povinností prípadne v spojení s predĺžením skúšobnej doby by bolo možné dosiahnuť nápravu odsúdeného lepšie ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Počas pobytu na slobode aktívne pomáhal v rodine, staral sa o chorých rodičov, pracoval a zarábal peniaze na podporu rodiny. Nebol na ním nikdy vykonávaný žiaden dohľad v smere sociálnom a preto bolo na mieste v danom prípade v prvom rade využiť probačný dohľad. Zároveň navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie o neosvedčení sa odsúdeného ako nezákonné zrušil.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel nadriadený súd k záveru, podľa ktorého okresný súd v posudzovanom konaní vykonal zákonným spôsobom dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre vecne správne a zákonné rozhodnutie. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel konajúci súd k skutkovo správnym zisteniam, ktoré v zmysle zákona správne vyhodnotil a dospel
k odôvodnenému záveru, s ktorým sa krajský súd v plnej miere stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, pričom okresný súd jasne a zrozumiteľne uviedol na základe akých skutkových okolností a vlastných úvah dospel k svojmu rozhodnutiu.
V zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona prvej vety ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Súd mal za to, že s prihliadnutím na správanie sa odsúdeného M. B. počas celého obdobia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, nemožno konštatovať, že viedol riadny život. Je nutné takto konštatovať, že u odsúdeného uloženým trestom odňatia slobody podmienečne odloženým na skúšobnú dobu nebol dosiahnutý účel trestu. V prípade odsúdeného neprichádzalo ani do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a predlženie skúšobnej doby s uloženými obmedzeniami a povinnosťami vzhľadom na jeho osobu a závažnosťou jeho protiprávnych konaní, ktorých sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby.
Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona o spôsobe výkonu trestu rozhodol tak, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.