Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_13C-57-2011.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, v právnej veci navrhovateľa: Above Development, s.r.o., IČO: 36 501 603, Dostojevského 4532/67, Poprad, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Jozefom Ludrovanom, Mierová 183, Bratislava, proti odporcovi: PRO HABITAT, s.r.o., IČO: 36 710 571, Rezedová 25 A, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Ivicou Šišolákovou, Hlavná 30/178, Piešťany o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 349,10 € k rukám advokátky Mgr. Ivici Šišolákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 3. 2011 domáhal, aby súd určil, že vlastníkom nebytového priestoru číslo XX - XX U., vchod A. XX K., Bratislava prvé poschodie, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu vo výške 11075/576643 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemkom register C KN, parcela číslo XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 212 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1685 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 252 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 103 m2, parcela číslo XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 zapísané na LV číslo XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave - Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, zapísané na LV číslo XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave - Správou katastra pre hlavné mesto S R Bratislavu, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy a 2 13C/57/2011
nádvoria o výmere 50 m2, zapísané na LV číslo XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave - Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 27. 10. 2010 uzavrel s odporcom zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru (ďalej len "Zmluva") špecifikovaného vyššie, ktorej vklad bol povolený pod číslom V - 28851/10 dňa 19. 11. 2010. Na základe uvedenej zmluvy odporca nadobudol vlastnícke právo k nebytovému priestoru vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej len nehnuteľnosť). V mene navrhovateľa ako predávajúceho, ako aj v mene odporcu ako kupujúceho konal vtedajší konateľ navrhovateľa a vtedajší aj súčasný konateľ odporcu Ing. arch. M. G., a to bez súhlasu a bez vedomia ostatných konateľov a spoločníkov navrhovateľa, naviac
nezabezpečil riadne zaúčtovanie uvedenej Zmluvy v účtovníctve navrhovateľa, čím porušil ustanovenie § 135 a § 135a Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien. V článku VII. Bodu 8.4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy v prípade, že ku dňu jej podpisu majú medzi sebou nevysporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky a iné peňažné alebo nepeňažné nároky, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom. Predmetný nebytový priestor je súčasťou bytového domu a hromadných garáží A., ktorého výstavbu a predaj realizoval navrhovateľ. Všetky byty a nebytové priestory v dome boli prevedené do vlastníctva súčasných vlastníkov až po zaplatení celej kúpnej ceny formou zálohovej platby, t.j. každá zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá až po úplnom zaplatení ceny bytu, resp. nebytového priestoru v dome. Napriek tomu, že Ing. arch. M. G. ako vtedajší konateľ navrhovateľa o tomto postupe vedel a vedieť musel, sám vlastným konaním previedol nebytový priestor číslo 06 NP do vlastníctva osoby jemu blízkej - do vlastníctva odporcu a to bez toho, aby odporca zaplatil kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Naviac v zmluve o prevode bola dohodnutá kúpna cena vo výške 73 524,53 euro bez DPH, pričom cenníková cena bola stanovená navrhovateľom vo výške 226 752,12 euro bez DPH. V čase podpisu Zmluvy mali predávajúci a kupujúci medzi sebou nevysporiadané vzájomné pohľadávky a záväzky vyplývajúce jednak z neuhradenej kúpnej ceny za predmetný nebytový priestor a jednak z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2010 a následného neukončeného súdneho sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 23Cb 303/2010, v ktorom konaní sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Petržalka. Keďže Ing. arch. M. G. s konateľom navrhovateľa nekomunikoval a odmietal urovnať celú záležitosť, navrhovateľ využil svoje právo dohodnuté v článku 8. 4 Zmluvy, od ktorej listom zo dňa 14. 3. 2011 odstúpil. Odporca vo svojom v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 7. 2011 uviedol, že pri uzatváraní Zmluvy bola použitá vzorová zmluva, akú navrhovateľ používal pri odpredaji bytov a nebytových priestorov iným vlastníkom. Nakoľko vzťahy medzi navrhovateľom a budúcimi vlastníkmi boli do času vybudovania a skolaudovania bytových a nebytových jednotiek upravené zmluvami o budúcej zmluve, z ktorých vyplývali pre navrhovateľa a budúcich vlastníkov mnohé záväzky, bolo do realizačných zmlúv o prevode vlastníctva vložené ustanovenie v článku 8. 4, ktoré umožňovalo ktorejkoľvek zmluvnej strane od realizačnej zmluvy odstúpiť, ak by sa vyhlásenie o tom, že druhá strana má vyrovnané všetky záväzky ukázalo ako nepravdivé. Preto je znenie článku 8. 4 v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva k nebytovému priestoru odporcom bez významu, pretože medzi odporcom a navrhovateľom neboli uzavreté žiadne iné zmluvy, ktoré by predchádzali či 3 13C/57/2011
súviseli s uzavretím tejto Zmluvy a z ktorých by vyplývali povinnosti odporcu, porušenie ktorých by v budúcnosti mohli viesť k sporom, či by sa mohli stať dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporcom súvisiace s prevodom vlastníckeho práva k nebytovému priestoru a prislúchajúcimi spoluvlastníckym podielom boli založené až podpisom Zmluvy dňa 27. 10. 2010, ak by teoreticky aj prišlo k nejakému porušeniu povinnosti ktoroukoľvek zmluvnou stranou, nemohlo by byť toto porušenie dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa článku 8. 4, nakoľko v zmysle jeho znenia sa vzťahuje iba na vzájomné pohľadávky, záväzky a iné peňažné alebo nepeňažné nároky, ktoré neboli vysporiadané ku dňu podpisu Zmluvy. Z uvedeného dôvodu mal odporca za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa je neplatné, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že ostatné vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú ustanovením § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka mal by navrhovateľ preukázať, že odstúpil od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, nakoľko pred samotným aktom odstúpenia navrhovateľ odporcu na plnenie nevyzval, ani mu neposkytol dodatočnú primeranú lehotu na plnenie (§ 344 Obchodného zákonníka). Vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2. 8. 2001 navrhovateľ opätovne poukázal na to, že pri odstúpení od Zmluvy použil prvé dva dôvody na odstúpenie - t.j. nezaplatenie kúpnej ceny formou zálohovej platby ešte pred uzavretím zmluvy o prevode a v návrhu špecifikované nezaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Petržalka. Ustanovenie článku 8. 4 navrhovateľ vykladal tak, že sa vzťahuje nielen na zmluvy o prevode ale "aj na iné zmluvy, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím tejto zmluvy" - čo podľa navrhovateľa neznamená, že sa ustanovenie vzťahovalo aj na akékoľvek iné zmluvy, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím Zmluvy o prevode. Zároveň navrhovateľ upozornil na množné číslo v texte - "ako aj z iných zmlúv" - nakoľko z textu je evidentné, že zmluvné ustanovenie sa vzťahuje aj na ďalšie zmluvy, podstatným znakom ktorých bolo to, že účastníkmi boli navrhovateľ a odporca a zmluvy boli uzavreté pred uzavretím Zmluvy
alebo súviseli s jej uzavretím. Navrhovateľ ďalej zdôraznil že vo vzťahu k iným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorým navrhovateľ tieto prevádzal predchádzali zmluvy o budúcich zmluvách a až následne bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva a to po úplnom zaplatení celej kúpnej ceny za predmet prevodu formou zálohovej platby, čo aj vysvetľuje časť ustanovenia článku 8. 4. Tým, že odporca nezaplatil ani len časť kúpnej ceny formou zálohovej platby spôsobil, že v momente uzavretia zmluvy o prevode mal voči odporcovi nevysporiadanú pohľadávku vo výške celej dohodnutej kúpnej ceny, ktorá viedla k sporu. Tvrdenie navrhovateľa malo podporovať aj znenie obvykle používanej zmluvy o prevode, ktorú navrhovateľ do spisu založil - najmä jej článok 5. 3 ktorý znie: "predávajúci svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie celej kúpnej ceny, ktorú kupujúci zaplatil formou zálohových platieb"; tento článok je v zmluve o prevode, ktorá je predmetom tohto konania evidentne účelovo vynechaný, aj keď citované znenie článku 5. 3. bolo obsahovou náležitosťou všetkých zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Rovnako navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 59 a Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Na to aby zmluva nadobudla účinnosť, je potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, zmluva musí byť spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal 4 13C/57/2011
na to, že osoba Ing. arch. G. bola v čase podpisu zmluvy o prevode osobou blízkou tak predávajúcemu (navrhovateľovi) ako aj kupujúcemu (odporcovi) - za obe strany zmluvu podpísal sám. Ak odporca má zapísané základné imania vo výške 6 638,78 euro z čoho 10 % je 663,88 euro, vyplýva, že ak kúpna cena bola stanovená na 73 524,53 euro bez DPH postačovala minimálna hodnota 663,88 euro nato aby vznikla povinnosť hodnotu predmetu zmluvy stanoviť znaleckým posudkom a odporca bol tiež povinný zapísať zmluvu do evidencie príslušného katastrálneho úradu a uložiť zmluvu spolu so znaleckým posudkom do zbierky listín a to ešte pred zápisom do osobitnej evidencie - do evidencie katastra nehnuteľností. Odporca pri uzavretí predmetnej Zmluvy tieto zákonné ustanovenia absolútne odignoroval. Ak navrhovateľ od Zmluvy odstúpil postupoval plne v zmysle zákonných ako aj zmluvne dohodnutých podmienok. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, právnej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom listov vlastníctva, zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru číslo 06NP zo dňa 27. 10. 2010, rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu číslo V - 28851/10, listom zo dňa 14. 3. 2011 s ktorým navrhovateľ odstúpil od zmluvy, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 27.10.2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. 06NP podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Keďže Ing. arch. M. G. pôsobil v čase uzavretia zmluvy ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti Above Development, s.r.o. (predávajúci) aj ako štatutárny zástupca Pro Habitat s.r.o. (kupujúci), podpísal zmluvu aj za predávajúceho aj za kupujúceho. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 06NP ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Celková podlahová plocha nebytového priestoru bola 110,75 m2. V článku 5, bod 5.1 Zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 73 524,53 €. Podľa článku VII, bod 8.1 Zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že "ku dňu podpisu zmluvy nemali medzi sebou žiadne nevysporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky ani iné peňažné alebo nepeňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím tejto zmluvy, a ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom či by sa mohli stať dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy. Porušenie tohto ustanovenia oprávňuje ktorúkoľvek zmluvnú stranu odstúpiť od tejto zmluvy a žiadať vrátiť vzájomné plnenia." Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím číslo V - 28851/10 zo dňa 19. 11. 2010 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.10.2010. Listom zo dňa 14. 3. 2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy zo dňa 27. 10. 2010 z dôvodu, že došlo k porušeniu jej ustanovenia článku VII. bodu 8. 4 tým, že konateľ kupujúceho Ing. arch. M. G., ktorý bol v čase podpisu predmetnej zmluvy zároveň konateľom predávajúceho aj kupujúceho predmetnú zmluvu uzavrel, podpísal a požiadal príslušnú správu katastra o povolenie vkladu vlastníckeho práva,
a to napriek tomu, že predávajúci uzavieral v iných prípadoch obdobné zmluvy o prevode bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Rezedová výlučne až po obdržaní celej kúpnej ceny od kupujúcich. Uvedeným konaním bolo spôsobené, že v čase podpisu predmetnej Zmluvy mali predávajúci a kupujúci medzi sebou nevysporiadané vzájomné pohľadávky a záväzky 5 13C/57/2011
vyplývajúce jednak z neuhradenej kúpnej ceny za predmetný nebytový priestor číslo 06 NP a jednak z neukončeného súdneho sporu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod číslom 23Cb 303/2010 z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy k pozemku, parcely registra C v KN, parcela číslo 33 74/5, katastrálne územie Petržalka, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Podľa § 80 c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, v ktorom prípade sa naliehavosť právneho záujmu predpokladá, pretože jedine súdnym rozhodnutím je možné určiť vlastníctvo, ktoré účastník rozporuje. Navrhovateľ v konaní namietal, že zmluva o prevode nebytového priestoru zanikla odstúpením od zmluvy a zároveň že je neplatná z dôvodu porušenia ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka. K uvedeným námietkam navrhovateľa súd uvádza nasledovné: Podľa § 59a ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.
Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka o povinnom oceňovaní predmetu zmluvy sa uplatní za nasledovných podmienok: 1. musí ísť o kapitálovú spoločnosť, t.j. spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť 2. spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy, pričom musí ísť o odplatnú zmluvu
6
3. protihodnota nadobúdaného majetku zodpovedá najmenej 10 % hodnoty základného imania, 4. zmluvným partnerom spoločnosti je spoločník, jej zakladateľ alebo ďalšie subjekty vymenované v Obchodnom zákonníku, 5. nejde o zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.
Prvý a druhý predpoklad aplikácie § 59a ObZ v prejednávanej veci splnený bol, keďže navrhovateľ je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá nadobudla majetok na základe odplatnej zmluvy, pričom hodnota nadobudnutého majetku bola vyššia ako 10 % základného imania. Pokiaľ ide o zmluvného partnera takejto spoločnosti, ustanovenie § 59a ObZ vyžaduje aby išlo o spoločníka, jej zakladateľa alebo ďalšie subjekty vymenované v Obchodnom zákonníku.
Subjektom, od ktorého spoločnosť nadobúda majetok je teda jej spoločník, jej zakladateľ, osoby blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti, ovládajúce alebo ovládané osoby zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti. 1. Spoločníkom sa rozumie súčasný spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo súčasný akcionár akciovej spoločnosti v čase uzavretia danej scudzovacej zmluvy. 2. Zakladateľ spoločnosti je subjekt, ktorý zakladal spoločnosť spôsobom predpísaným v zákone, pričom tento zakladateľ už nemusí byť spoločníkom spoločnosti v čase uzatvárania danej scudzovacej zmluvy. 3. Pojem blízka osoba fyzickej osoby je definovaná v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, pričom iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pojem blízka osoba právnickej osoby nie je v súčasnom právnom poriadku definovaný, avšak ustálená judikatúra vyplnila medzeru aj v tomto smere. V zmysle príslušných judikátov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 2192/2001, v zmysle ktorého je potrebné analogicky použiť vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka, na základe čoho súd dospel k záveru, že právnická osoba je blízkou osobou fyzickej osobe, ak je táto fyzická osoba jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), spoločníkom, členom alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne k nej má iný obdobný vzťah a zároveň by táto fyzická osoba dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako svoju vlastnú; 4. Ovládaná osoba je definovaná Obchodným zákonníkom ako spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť takejto dohody. Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie definované v predchádzajúcej vete.
7
Ustanovenie § 59a ObZ sa nevzťahuje na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. V danom prípade subjektom, od ktorého odporca nadobudol majetok bola spoločnosť s ručením obmedzeným, zmluva o prevode nebytového priestoru nebola uzavretá ani so spoločníkom odporcu ani s jej zakladateľom , s jej blízkymi osobami, so spoločníkom spoločnosti, ovládajúcimi alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti. Z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. 06NP je jednoznačné, že predávajúcim zo zmluvy bola obchodná spoločnosť Above Development s.r.o. a kupujúcim Pro Habitat s.r.o., Skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy bol Ing. arch. M. G. konateľom tak kupujúceho ako aj predávajúceho nerobí tento právny úkon neplatným. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Prešove súd zistil, že Ing. arch. M. G. bol konateľom navrhovateľa od 11.01.2005 do 11.03.2011 s tým, že za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia samostatne. Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že Ing. arch. M. G. je konateľom odporcu od 05.02.2010 až doposiaľ. Podľa § 133 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. 8 13C/57/2011
Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že aplikácia ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy, keďže Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru nebola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou a jej spoločníkom, zakladateľom, osobami blízkymi zakladateľovi, alebo spoločníkovi spoločnosti, prípadne osobami ovládajúcimi alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkmi spoločnosti ale zmluva bola uzavretá medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. Ak si navrhovateľ v spoločenskej zmluve neupravil konanie v mene spoločnosti iným spôsobom (§ 133 ods. 1 ObZ) a umožnil aby Ing. arch. M. G. konal v mene spoločnosti samostatne, nemôže mať táto skutočnosť za následok neplatnosť zmluvy. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. Odstúpenie od zmluvy vykonané listom navrhovateľa zo dňa 14.03.2011 súd hodnotí ako nedôvodné. Navrhovateľ odôvodňuje odstúpenie od zmluvy ustanovením článku VII, bodu 8.4 Zmluvy podľa ktorého "zmluvné strany vyhlasujú, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nemajú medzi sebou žiadne nevysporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky a ani iné peňažné alebo nepeňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj z iných zmlúv, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím tejto zmluvy, a ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom či by sa mohli stať dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy. Porušenie tohto ustanovenia, oprávňuje ktorúkoľvek zmluvnú stranu odstúpiť od tejto zmluvy a žiadať vrátiť vzájomné plnenie". Navrhovateľ odstúpenie od zmluvy dôvodil jednak tým, že ku dňu podpisu zmluvy nemal odporca vysporiadaný záväzok z predmetnej zmluvy, pretože neuhradil kúpnu cenu za prevádzaný nebytový priestor a jednak poukázal na spor, ktorý prebieha pred Okresným súdom Bratislava V pod spisovou značkou 23Cb 303/2010, v ktorom konaní sú účastníci v rovnakom postavení ako v prejednávanej veci, kde navrhovateľ žiada určiť vlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Petržalka z dôvodu, že predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia dohodnutej kúpnej ceny zo strany kupujúceho. 9 13C/57/2011
Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy dôvodiac tým, že odporca ako kupujúci pri uzavretí kúpnej zmluvy neuhradil kúpnu cenu, súd poukazuje na znenie článku V. bod 5. 1 Zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 73 524,53 euro. V zmluve nie je bližšie určená doba plnenia. Navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by súdu preukázal že odporcu vyzýval na zaplatenie tejto kúpnej ceny. Ak teda v zmluve nebola dohodnutá lehota na plnenie je dlžník povinný plniť potom, čo ho na to veriteľ vyzve ergo ak vyzvaný nebol , nemohol porušiť zmluvu preto nebol navrhovateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Súd neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa, že v minulosti uzatváral zmluvy o prevode vlastníctva bytov na vlastníkov až po uhradení celej kúpnej ceny na základe zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Išlo o iné právne vzťahy, ktoré sa týkali iných účastníkov konania a nemali s prejednávanou vecou žiaden súvis.
Konanie, ktoré prebieha pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 23Cb 303/2010 nemožno chápať ako nevyrovnaný záväzok odporcu, pretože podľa článku VII, bodu 8.4 zmluvy malo ísť výlučne o "nevysporiadané záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím tejto zmluvy". Z obsahu návrhu na začatie konania podaného na Okresný súd Bratislava V súd nezistil, že tamojšie konanie by malo akúkoľvek súvislosť so zmluvou o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 27.10.2010. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporcu na zaplatenie kúpnej ceny vyzýval, pripadne by mu poskytol lehotu na plnenie. Ak teda v Zmluve nebola stanovená lehota na plnenie a navrhovateľ odporcu na plnenie nevyzval, nemohlo zo strany odporcu dôjsť k porušeniu zmluvy a tým nebola splnená podmienka, ktorá by navrhovateľa oprávňovala od Zmluvy odstúpiť. To, že nebola vyplatená kúpna cena nebytového priestoru nerobí zmluvu ani neplatnou, navrhovateľ sa môže domáhať jej zaplatenia, takisto má možnosť domáhať sa svojich práv v prípade ak je toho názoru, že Ing. arch. Ladislav Magyar porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti konateľa a spôsobil tak navrhovateľovi škodu, nemá to však za následok neplatnosť zmluvy o prevode nebytového priestoru č.06NP, ktorú súd skúmal ex offo. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný, poukazujúc na hore uvedené zdôvodnenie, zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť trovy konania odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátkou za 4 úkony právnej pomoci: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. Písomné vyjadrenie k návrhu, 3. Účasť na pojednávaní dňa 16.10.2011, 4. Účasť na pojednávaní dňa 13.11.2014. Jeden úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. 57 €, réžijný paušál 3 x á 7,41 €, 1 x 8,04 €, náhrada za stratu času cestnou z Pustých Uľan do Bratislavy a späť, Galanta - Bratislava a späť, t.j. 12,35 € x 3 + 13,40 € x 3, spolu 77,25 €. Náhrada pohonných hmôt na ceste Galanta - Bratislava a späť (pojednávanie dňa 13.11.2014) pri spotrebe 6,7 l/100 km, 50 km, pri cene nafty 1,30 €/l spolu 8,71 €. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 349,10 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom 10 13C/57/2011
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O s. p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.