Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5CoE-1-2014.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, proti povinnému: Štefan Varga, nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XX, IČO: 41 890 795, s miestom podnikania Blahová č. 80, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 1.704,53 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8Er/160/2011-10 zo dňa 1. marca 2011, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava pod č. k. SR 10877/10 zo dňa 23.11.2010 je pre vady po formálnej a materiálnej stránke v rozpore so zákonom a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. §§ 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, písm. a. b s c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008 do 28.2.2010), ako aj príslušnými článkami smernice č. 93/13/EHS Rady z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tou skutočnosťou, že nároky v rozsudku priznané vychádzajú zo zmluvy o úvere zo dňa 09.12.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou osobou). V tejto zmluve bola dohodnutá výška úveru 800,-Eur. Zo zmluvy ( jej označenia ) vyplýva, že zmluva bola uzavretá ako zmluva o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchod. zák. V zmluve ( v jej ľavej dolnej časti ) sa uvádza, že dlžník súhlasí so všeobecnými podmienkami ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdzuje ich prevzatie. Podľa bodu 15 všeobecných podmienok znenie nasledovne : Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa ZoRK. Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a./ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Z bodu 17 všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru ( vyplýva, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1/ Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnená osoba je osobou právnickou. Podľa výpisu z obchodného registra ( č.l. 8 ) má v predmete činnosti okrem iných aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa zaznačenej kolónky pre účely podnikania ale nič bližšie tam uvedené nie je ani to, či úver naozaj má slúžiť na účely podnikania. Predmetom je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru s povinnosťou povinnej osoby ich vrátiť. Povinná osoba teda podľa názoru súdu prvého stupňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - občan. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal námietkou oprávnenej osoby ( vyjadrenej už v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie ), že ide o právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere a nie je vzťahom spotrebiteľským, že uvedený právny vzťah nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského ( ust. 52 ods. 4/ Obč. zák. a ust. § 3 ods. 2 / zák. o spotrebiteľských úveroch - účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného ). Tvrdí, že právny vzťah nie je možné v zmysle už uvedeného považovať za spotrebiteľský úver ( neexistencia spotrebiteľského vzťahu, resp. splnenie podmienok ust. § 1 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti, že vyplývajú z obsahu samotnej zmluvy o úvere, jej záhlavia a práv a povinností ňou založených. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie pravdivé tvrdenie oprávnenej osoby, že nejde o vzťah podliehajúci zákonnej úprave podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, pretože síce ide úver na podnikanie, ako sa tam v kolónke uvádza, ale nie je zrejmé, že je tomu tak naozaj, že zámerom povinnej osoby bolo čerpať úver na podnikanie. Preto na právny vzťah oprávnenej osoby a povinnej osoby sa musí aplikovať zák. o spotrebiteľských úveroch. Nemožno sa však stotožniť ani s jeho ďalším tvrdením, že nejde o vzťah spotrebiteľský. Z ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vyplýva z toho záver, že každá zmluva, kde na jednej strane je dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, je spotrebiteľskou zmluvou a to bez výnimky. Bez ohľadu na to v akej forme je uzatvorená, napr. aj vo forme zmluvy o úvere. Rieši aj to, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých je spotrebiteľom sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Dokonca právna úprava ide ďalej v tom, že vylučuje platnosť dojednaní o odlišných zmluvných dojednaniach alebo dohodách, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia. Ak tie obchádzajú ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. zákon s nimi spája účinky absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti je pritom povinný prihliadnuť aj exekučný súd z úradnej povinnosti. Keďže teda podľa názoru súdu prvého ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský a preto sa môže a musí riadiť iba zákonnými ustanoveniami Obč. zákonníka.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu. Súd prvého totiž dospel k záveru, že oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd do všeobecných podmienok ku zmluve o úvere, inak písaným veľmi drobným, malým písmom, ako jednu z množstva iných a dokonca aj menej závažných podmienok. Zapracoval ju do všeobecných podmienok, ktoré už vopred pripravil a tieto už len hotové predkladá spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Obč. zák. považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu rozhodcovskom súde. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku
spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.
Vecne svoje rozhodnutie y exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010-3730 zo dňa 29.9.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. Súdu prvého stupňa bola doručená aj zmluva o bežnom účte fyzickej osoby č. 2617769345 uzatvorená dňa 8.10.2002 ako aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Súd prvého stupňa zistil, že povinnosť plniť bola povinnému uložená na základe Zmluvy o úvere č. 2028000026 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23.7.2009, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 600 Eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi (v tomto konaní oprávnenému), (avšak zvýšený o sumu poplatku vo výške 596 Eur), a to všetko v 12 mesačných splátkach po 98 Eur. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah - Zmluvu o úvere, neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 21.3.2011. Nakoľko povinný si svoj dlh neplnil riadne, v zmysle dohodnutých podmienok sa dlh povinného stal splatný vcelku dňa 26.2.2011. Oprávnený vyplnil dňa 26.2.2011 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 138,87 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 12.12.2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 21.3.2011. Keďže povinný svoj dlh riadne neuhradil, a to aj napriek výzve, ako aj pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Vše Preskúmaním priložených listín súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 23.7.2009, má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. obecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ktorých sa zmluvné strany dohodli, že: „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka, je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej zmluvy opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero), v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd podľa názoru súdu prvého stupňa veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Skutočnosť, že rozhodcovský súd nebol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť (neexistenciu) exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Oprávnený vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titulu je v rozpore so zákonom. Keďže tento je v rozpore so zákonom a oprávnená osoba žiada návrhom na vykonanie exekúcie vymôcť plnenie na základe neúčinného exekučného titulu, je v rozpore so zákonom aj návrh oprávneného a v konečnom dôsledku je potom v rozpore so zákonom aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pre zistený rozpor so zákonom v častiach ako je vyššie uvedené preto súd žiadosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania okrem iného uviedol skutočnosť, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu ( t. j. v danom prípade rozhodcovského rozsudku) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 ZoRK. Preskúmavaním materiálnych stránky zisťuje exekučný súd, sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Postupom súdu prvého stupňa však v danej veci došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 ZoRK). Oprávneý taktiež namietal, že súd prvého stupňa neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského stanovených v hypotéze príslušnej právnej normy (in concreto ust. § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd prvého stupňa nezohľadňoval a v tomto zmysle nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súd prvého stupňa je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Postup súdu prvého stupňa (exekučného súdu , ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je taktiež v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda. Oprávnený je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný
titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu zo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že exekučný súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul súladný zo zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti mal postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 87/04 Ústavný súd Českej republiky. A z tohto vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu reštriktívne. Taktiež namietal., že súd prvého stupňa právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne je interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/70/2003).
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Aj odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, žer tvrdenie oprávneného, že nejde o vzťah podliehajúci zákonnej úprave podľa zák. o spotrebiteľských úveroch nie je pravdivé. Odvolací súd taktiež konštatuje, že síce ide úver na podnikanie, ako sa tam v kolónke uvádza, ale nie je zrejmé, že je tomu tak naozaj, že zámerom povinnej osoby bolo čerpať úver na podnikanie. Preto na právny vzťah oprávnenej osoby a povinnej osoby sa musí aplikovať zák. o spotrebiteľských úveroch. Nemožno sa však stotožniť ani s jeho ďalším tvrdením, že nejde o vzťah spotrebiteľský. Z ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vyplýva z toho záver, že každá zmluva, kde na jednej strane je dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, je spotrebiteľskou zmluvou a to bez výnimky. Bez ohľadu na to v akej forme je uzatvorená, napr. aj vo forme zmluvy o úvere. Rieši aj to, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých je spotrebiteľom sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Dokonca právna úprava ide ďalej v tom, že vylučuje platnosť dojednaní o odlišných zmluvných dojednaniach alebo dohodách, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia. Ak tie obchádzajú ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. zákon s nimi spája účinky absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti je pritom povinný prihliadnuť aj exekučný súd z úradnej povinnosti. Aj ďalšie zák. ust. § 54 Obč. zák. obsahuje zákaz odchýlenia sa zmluvných podmienok upravených spotrebiteľskou zmluvou od Obč. zák. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv vopred a nemôže si zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Čiže bez ohľadu na to v akej forme oprávnená osoba a osoba povinná uzavreli svoj právny vzťah, z ktorého vychádza exekučný titul, rozhodujúce je postavenie účastníkov v tom vzťahu. Ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. ďalej definuje osobu dodávateľa, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti. Oprávnená osoba v tomto prípade dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. pretože je osobou, ktorá ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra koná v rámci svojej obchodnej činnosti, poskytovania úverov. Osoba povinná je spotrebiteľom, pretože koná ako fyzická osoba - občan a nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pretože napriek tomu, že takto je zmluva, resp. kolónka vyplnená, nie zrejmé, že tomu tak
naozaj je. Uvedené vyplýva zo zmluvy a z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Keďže teda ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský a preto sa môže a musí riadiť iba zákonnými ustanoveniami Obč. zákonníka. Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) OZ v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2 ZoRK), súd exekúciu v celom rozsahu v zmysle ust. § 45 ods.2 ZoRK zastaví. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP). Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.