Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1719-2011.pdf
PDF · 72.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1719/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Banco Banif Mais S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon - Santos-o-Velho, Portugalsko, IČO: 500280312, za ktorého na území Slovenskej republiky koná organizačná zložka: Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 945 745, právne zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti povinnému: O. A., G.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. O. X, L. M., J.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky 1 852,86 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, so sídlom Exekútorského úradu v Prešove, Baštová 44, pod sp. zn. EX 1935/11, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom sa dňa 30.09.2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1935/11 pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 852,86 eura s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/111/2010-80 zo dňa 08.03.2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 032748* zo dňa 28.10.2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 852,86 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.
O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7Er/1719/2011-11 zo dňa 07.07.2014 tak, že mu vyhovel, poveril súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu vykonaním exekúcie a výšku trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu neurčil. Uvedené rozhodnutie sa nepodarilo doručiť povinnému do vlastných rúk. Súdu sa dňa 14.07.2014 vrátila zásielka s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Následne bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) sa viedlo pred tunajším súdom pod sp. zn. 4D/113/2013. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora právne neúčinné.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z pripojeného dedičského spisu bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 4D/113/2013-16 zo dňa 14.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2013, bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Povinný zomrel dňa 22.03.2013, t. j. v priebehu exekúcie. V prípade, že zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje proti jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu smrťou povinného nezanikajú, ale v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností, pričom veritelia od nich môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Súd však má v danom prípade za preukázané, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo pre jeho nemajetnosť právoplatne zastavené. Nakoľko povinný zomrel nemajetný (žiadny dedič nevstúpil do jeho povinností), súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok ukladá súdu rozhodnúť pri zastavení exekúcie aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom zároveň špecifikuje z čoho tieto trovy pozostávajú (§ 200). Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu súd prihliadol na podania, ktoré sú obsahom súdneho a exekútorského spisu a z ktorých vyplýva, že v priebehu exekúcie došlo k vymoženiu časti pohľadávky oprávneného. Pri predložení exekútorského spisu si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 68,62 eura, zo záznamu v exekútorskom spise je však zrejmé, že okrem časti pohľadávky vymohol na trovách spolu 228,11 eura. S poukazom na uvedené preto exekučný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.