Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-156-2014.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/156/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom ul. Senatorska 18, 00-980 Varšava, Poľska republika, IČO: 36 819 638, zastúpeného: MCGA legal, s.r.o, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti odporcovi: D. B., P.. XX. XX. XXXX, Y. S. W. XXXX/X, XXX XX Y. Y., Š. A. H. Z., o zaplatenie 1 762,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 976,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 762,71 eura od 22. 05. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 105,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 321,74 eura za trovy zastúpenia advokátom zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,00 eur mesačne, splatných do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom december 2014 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 17. 07. 2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 762,71 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnili tým, že dňa 19. 12. 2008 uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver, ktorý sa zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Nakoľko odporca porušil zmluvu tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, navrhovateľ písomne dňa 22. 05. 2012 odstúpil od zmluvy, pričom zároveň ponúkol odporcovi možnosť zaplatiť záväzok v mesačných splátkach. Odporca dlžnú sumu neuhradil, nevyužil možnosť mesačných splátok. Na základe uvedeného sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 762,71 eura, zmluvné úroky vo výške 85,71 eura, úroky z omeškania vo výške 128,08 eura, poplatky vo výške 92,96 eura, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 762,71 eura odo dňa 22. 05. 2012 do zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1 762,71 eura odo dňa 22. 05. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 11. 2014, na ktorom odporca nerozporoval žiadne z tvrdení navrhovateľa, požiadal o možnosť uhradiť dlh v pravidelných mesačných splátkach. Na základe vykonaného dokazovania listinami predloženými v spise súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 19. 12. 2008 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej boli odporcovi na jeho žiadosť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 319,39 eura na účet 4201103995/8360. Poskytnutý úver sa zaviazal odporca splácať v 60 mesačných splátkach splatných do 17. dňa v mesiaci vo výške 81,61 eura. Točná úroková sadzba
bola dohodnutá 16,5 %, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 17,81 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 19,63 %, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 1 581,016 eura. Nakoľko odporca riadne a včas nesplácal pravidelné mesačné splátky, navrhovateľ podaním zo dňa 25. 04. 2012 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 445,28 eura. Odporca výzvu prevzal dňa 30. 04. 2012, pričom dlžnú sumu neuhradil. Na základe uvedeného odstúpil navrhovateľ od zmluvy s odporcom a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ńa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru na účet v banke navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá 16,5 %, RPMN bola uvedená vo výške 17,81 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená 19,63 %. Spolu mal odporca vrátiť v 60 mesačných splátkach po 81,61 eura navrhovateľovi 4 896,60 eura, z toho istinu vo výške 3 319,39 eura a úrok vo výške 1 577,21 eura. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcom navrhovateľ listom zo dňa 25. 04. 2012 vyzval odporcu k úhrade dlhu vo výške 445,28 eura vzniknutého neuhradením splatných splátok v lehote
najneskôr do siedmich dní od doručenia výzvy. Odporca výzvu prevzal dňa 30. 04. 2012. V prípade neuhradenia dlhu v stanovenej lehote oznámil navrhovateľ odporcovi odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru. Nakoľko odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ odstúpil od zmluvy s odporcom a požadoval vrátenie celej dlžnej sumy úveru vrátane splatných úrokov dňa 22. 05. 2012.
Návrh navrhovateľa je v časti o zaplatenie sumy 1 976,50 eura v plnom rozsahu dôvodný, keď odporca navrhovateľovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradil, preto súd zaviazal odporcu k jej uhradeniu. Z uvedenej sumy nezaplatená časť istiny predstavuje 1 762,71 eura, nesplatený zostatok úrokov vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy predstavuje 85,71 eura a zostatok úrokov z omeškania vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy predstavuje 128,08 eura.
Z dôvodu omeškania odporcu s plnením dlhu, vzniklo navrhovateľovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej istiny pohľadávky aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 05. 2012 (od odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Návrh nie je dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 22. 05. 2012 do zaplatenia, teda od zosplatnenia úveru do jeho zaplatenia. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľ ako veriteľ preto nemôže oprávnene požadovať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 22. 05. 2012 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Navrhovateľ poskytuje zmluvne finančné prostriedky odporcovi iba po dobu platnosti úverovej zmluvy, po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať od odporcu aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania.
Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje od odporcu zaplatenie sumy 92,96 eura, ako zostatok nesplatených poplatkov. V tejto časti nijakým spôsobom netvrdil ani nepreukázal dôvod vzniku a výšku požadovaných nárokov. Uvedené poplatky nevychádzajú zo Sadzobníka poplatkov platného od 01. 08. 2008 predloženého navrhovateľom, keď podľa výpisu z účtu sú tieto odporcovi účtované vo vyššej výške. Navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia preukazujúce dôvod vzniku a výšku nároku. Súd je v sporovom konaní viazaný skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, a nie je povinný z listín pripojených k návrhu zisťovať skutkové tvrdenia a nahrádzať tak povinnosť tvrdenia navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd v týchto častiach návrh ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čím mu podľa § 142 ods. 3 OSP vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 105,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 321,74 eura za trovy zastúpenia advokátom. Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 243,99 eura (3 x 81,33 eura) za 3 vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podľa písm. c) podanie návrhu na súd dňa 09. 06. 2014 a podľa písm. d) účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada hotových výdavkov predstavuje 24,12 eura (3 x 8,04 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a a daň z pridanej hodnoty predstavuje 53,63 eura (základ dane 268,11 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Súd preto podľa § 142 ods. 3 OSP zaviazal v konaní neúspešného odporcu k náhrade trov konania v konaní úspešnému navrhovateľovi vo výške 105,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 321,74 eura za trovy zastúpenia advokátom.
Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu určil plnenie v pravidelných mesačných splátkach vo výške 45,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu navrhovateľa, v zmluve dojednanú výšku mesačnej splátky a pôvodne dohodnutú dobu splatnosti považoval za dostatočné s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.