Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_5P-10-2014.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky K. J., L.. XX.X.XXXX, J. N. XXX, proti odporcovi V. J., L.. X.X.XXXX, J. Y. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. J., L.. XX.XX.XXXX, K. J., L.. X.X.XXXX, V. J., L.. X.X.XXXX, X. J., L.. XX.X.XXXX S. R. J., L.. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, takto
rozhodol:
Súd manželstvo K. J., O. J., L.. XX.X.XXXX a V. J.Y., L.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Malcov vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
Maloleté deti T. J., L.. XX.XX.XXXX, K. J., L.. X.X.XXXX, V. J., L.. X.X.XXXX, X. J., L.. XX.X.XXXX S. R. J.Y., L.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky K. J., ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého T. J., C. K. J., C. V. J., C. X. J., C. R. J. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každého z nich do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 14.2.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a na čas po rozvode, aby upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa im narodili v manželstve, a to ku T., K., V., X. S. R. J.. Tvrdila, že manželstvo bolo uzatvárané z lásky a do narodenia piateho dieťaťa vzťahy medzi manželmi boli vyhovujúce. Spoločnú domácnosť mali založenú u manželových rodičov. Neskôr ale už ich bolo v jednej domácnosti veľa, dochádzalo k hádkam, ktoré boli čoraz častejšie. Došlo k úplnému odcudzeniu u manželov. Manžel sa začal málo zdržiavať doma. Oznámil im nakoniec, že má mimomanželský vzťah a že si plánuje založiť novú rodinu, čo sa aj stalo. Nežijú v spoločnej domácnosti už dlhý čas. Odporca má 5 maloletých detí s inou ženou, takže manželstvo si neplní svoju funkciu.
Na pojednávaní navrhovateľka navrhovala svojmu návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovieť.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť. Preto boli splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti odporcu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov, rodných listov maloletých detí, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/76/2012 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX. U oboch išlo prvé manželstvo. Účastníkom sa narodilo 5 detí, ktoré sú všetky ešte maloleté, T., L.. XX.XX.XXXX, K., L.. X.X.XXXX, V., L.. X.X.XXXX, X., L.. XX.X.XXXX S. R., L.. XX.X.XXXX. Podľa tvrdenia navrhovateľky, manželstvo s odporcom uzatvárali z lásky. Keď bola tehotná s najmladším dieťaťom, dozvedela sa, že odporca má inú ženu, že má priateľku. Na to reagovala tak, že s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Od tej doby spolužitie neobnovili. Odporca žije s družkou. Majú spolu 4 deti, piate vraj čakajú. O deti z manželstva sa nezaujíma. Výživné neplatí. Aj keď sa zdržuje v mieste bydliska detí, a vidí ich, nepríde za nimi. Navrhovateľka preto navrhovala manželstvo rozviesť. Deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu.
Zo spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 3P/76/2012 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/76/2013-23 zo dňa 14.11.2012 boli maloleté deti T., K., V., X. S. R. J. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé dieťa. Styk otca s deťmi upravovaný v rozsudku nebol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.11.2012.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko, vážne a trvale rozvrátené. Účastníci nežijú už dlhý čas spolu. Odporca udržiava známosť s inou ženou, s ktorou má 4 deti a podľa tvrdenia navrhovateľky piate má sa im narodiť. Nie je reálny predpoklad, aby spolužitie obnovili. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie. Zjavne vôbec mu nezáleží na zachovaní manželstva. Podľa tvrdení navrhovateľky, aj keď je otec v obci, kde detí bývajú, o detí sa nezaujíma, neplatí výživné.
Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že nie je možné spravodlivo žiadať od navrhovateľky, aby zotrvala v takomto manželstve, aj keď majú s odporcom 5 detí. Účastníci dlhý čas nežijú spolu, ich manželstvo neplní svoj účel a nie je predpoklad, aby svoj účel plnilo. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 O.s.p. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený vyššie uvedeným rozsudkom tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného.
Od posledného rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Maloleté deti sú naďalej v osobnej starostlivosti matky. Nebol zistený dôvod, pre ktorý by deti nemohli naďalej zostať v osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného.
Na základe vyššie uvedeného súd aj na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výšku výživného, vzhľadom na celkový počet vyživovacích povinností otca, ktorý nie je zamestnaný, nebolo možné určiť vyššie výživné, ako zákonom stanovené minimálne výživné, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa, pričom výška tohto zákonom stanoveného minimálneho výživného v súčasnej dobe na jedno dieťa predstavuje sumu 27,13 €.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).