Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-405-2012.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/405/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zast.: K. L. C.. G. V., E..A..O.., B. XX XXX XXX, E. E. H. XX, R., proti žalovanému: G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. X. K. XXX/X, H., o zaplatenie 805,16 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Žalobca sa na základe skutočností uvedených v podanej žalobe zo dňa 01.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 805,16 eura s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,6% ročne zo sumy 731,84 € od 09.11.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 805,16 eura od 01.01.2012 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trov konania.
Žalovaný sa k doručenej žalobe (návrhu na začatie konania) písomne nevyjadril.
Právny zástupca ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní; za použitia ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, obsahom spisu, výsluchom žalovaného, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.08.2008, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 08.11.2011, potvrdením žalobcu o výške poskytnutého úveru žalovanému zo dňa 08.10.2014, potvrdením žalobcu o prijatí splátok od žalovaného zo dňa 08.10.2014, a zistil tento skutkový a právny stav:
Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.08.2008 (ďalej aj "zmluva" alebo "úverová zmluva") súd zistil, že túto uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Na tomto zmluvnom základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 50 000,- Sk (= 1659,70 eura) s celkovými nákladmi vo výške 31 552,- Sk (= 1 047,33 eura). Žalovaný sa zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 48-ich mesačných splátkach po 1 699,- Sk (= 56,40 eura), pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.09.2008. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 23,6% ročne, ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej aj "RPMN") predstavovala 29,92% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre zodpovedajúci spotrebiteľský úver na trhu SR predstavovala 70,61%.
Z listu žalobcu zo dňa 08.11.2011 (adresovaného žalovanému) súd zistil, že žalobca odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu sumy 805,16 eura, pozostávajúcej z úverovej istiny v sume 731,84 eura a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného v sume 73,32 eura. Úver sa stal splatným dňa 31.12.2011 v celom rozsahu.
Z potvrdení žalobcu zo dňa 08.10.2014 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1 659,70 eura (= 50 000,- Sk), na ktorý žalovaný zaplatil žalobcovi celkom spolu sumu 1 873,98 eura (= 56 455,52 Sk).
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy so žalobcom (tak, ako je uvedené zhora) nepopieral; potvrdil, že po istú dobu úver splácal, potom (zo zdravotných aj iných osobných dôvodov na jeho strane) úver splácať prestal. V súčasnosti je zamestnaný, s príjmom cca 400,- až 450,- eur mesačne brutto. Pre prípad, že by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, požiadal o povolenie splátok (po 50,- eur mesačne).
Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (t. j. ku dňu 14.08.2008), pokiaľ nižšie nie je uvedené inak.
Podľa ust. § 2 písm. a/ z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších zákonov (ďalej aj "ZoSÚ"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného (tzv. formulárového) návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, jednalo sa teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. b/ ZoSÚ).
Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania navrhovateľky a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného žiadnymi dôkazmi nepreukázal, resp. ani netvrdil).
Bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade sú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou úpravou (ktorou je Obchodný zákonník); je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Ako je už zhora uvedené, žalovaný sa zaviazal splatiť predmetný úver s príslušenstvom v 48- ich mesačných splátkach po 1 699,- Sk (= 56,40 eura) s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.09.2008. Zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 23,6% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj "RPMN") predstavovala 29,92% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre zodpovedajúci spotrebiteľský úver na trhu SR predstavovala 70,61%.
Žalovaný z poskytnutého úveru v sume 1 659,70 eura (= 50 000,- Sk) splatil žalobcovi sumu 1 873,98 eura (= 56 455,52 Sk).
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1 699,70 eura (= 50 000,- Sk), s celkovými nákladmi vo výške 1 047,33 eura (= 31 552,- Sk) a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje základné obsahové náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g), i) ZoSÚ, a to: 1/ konečnú splatnosť úveru a 2/ výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľkou odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ).
Z vyššie uvedeného skutkového stavu teda súd dovodil, že na základe zhora uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanému od samého počiatku (t. j. od 14.08.2008) poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný poskytnutú úverovú istinu vo výške 1 659,70 eura žalobcovi preukázateľne uhradil, čo si súd osvojil s tvrdenia a dôkazov predložených žalobcom o celkovej úhrade dlžnej čiastky žalovaným, keď žalovaný uhradil žalobcovi celkom spolu sumu 1 873,98 eura (t. j. o 214,28 eur viac, ak bola suma poskytnutého úveru).
Na základe uvedeného bolo preto potrebné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť (výrok I. tohto rozsudku).
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danej právnej veci mal plný úspech žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá; keďže však o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá OSP) a žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).