Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4CoPr-7-2014.pdf
PDF · 79.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/7/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu Metropolitan language services, a. s., so sídlom v Košiciach, Južná Trieda č. 48C, IČO: 36 799 718, zastúpeného JUDr. Milanom Knopom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, proti žalovanej P.. T. W., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v O., W. č. XX, zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného Košice II zo dňa 28. mája 2014 č. k. 18Cpr/2/2013-142, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania 69,91 eura, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 481,25 eura v prospech zástupcu žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou listom zo dňa 21.1.2013 z dôvodu, že jej nebola v lehote do 15 dní odo dňa splatnosti mzdového nároku vyplatená celá mzda podľa dodatku k pracovnej zmluve, iba jej časť. Neprijal argumentáciu žalobcu, že takýto postup žalovanej je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, lebo to bola práve žalovaná, ktorá zodpovedala za prípravu a zabezpečenie podkladov pre vyplácanie mzdy a že u žalovanej vzhľadom na charakter jej pracovných úloh a rozsah vykonávaných činností nebol dôvod na vyššiu mzdu než vo vyplatenej výške.
Súd poukázal na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b), ods. 3 Zákonníka práce s tým, že boli splnené všetky formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru jeho okamžitým skončením zo strany zamestnanca
- žalovanej a že mzda za mesiac november 2012 jej bola vyplatená až dňa 15.1.2013, aj keď podľa dohody bola splatná do konca decembra 2012 a že jej nebola vyplácaná v dohodnutej výške, ale nižšia, čo zistil aj Inšpektorát práce v Košiciach.
Z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne žalovanej, ako riaditeľky jazykovej školy, nevyplynula povinnosť a zodpovednosť za vedenie mzdovej a ostatnej účtovnej agendy, podľa mandátnej zmluvy to bolo v kompetencii spoločnosti Roman Fendek Consulting s.r.o. a tento subjekt bol si povinný v spolupráci so žalobcom zadovážiť všetky potrebné podklady pre výplatu mzdy. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti G.. C. ako účelovú obranu a pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná nemala v zásade akési morálne právo na vyššiu mzdu než bola vyplácaná, aj keď vyššia mzda bola dohodnutá, práve tento
postoj žalobcu považoval súd za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keď zodpovednosť za vlastné konanie prenáša na zamestnanca. Neobstálo ani tvrdenie žalobcu, že dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou je skutočnosť, že pracovný pomer skončil ústnou dohodu účastníkov ku dňu 31.12.2012. Písomne vyhotovená dohoda žalobcom ostala žalovanou nepodpísaná a aj svedkami bolo preukázané, že k takejto ani ústnej dohode nedošlo.
Súd prvého stupňa sa vyporiadal s námietkou žalobcu, že nevypočul ako účastníčku konania konateľku žalobcu G.. U.. Jej výpoveď nepovažoval za taký dôkaz, bez vykonania ktorého by nemohol vo veci rozhodnúť a pokiaľ pojednával bez jej účasti, bol prítomný právny zástupca žalobcu a nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu ak právnickej osoby konať pred súdom.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ako úspešnej účastníčke, náhradu trov konania 481,25 eura. Priznané trovy predstavujú trovy zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci zo dňa 6.5.2013, účasť na piatich pojednávaniach). Za 4 úkony v roku 2013 priznal súd odmenu po 60,07 eura ako 1/13-ina výpočtového základu a 4 x 7,81 eura režijný paušál, za 3 úkony v roku 2014 po 61,87 eura a k tomu 3 x 8,04 režijný paušál.
Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, prípadne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod použil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t. j. že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo konal a rozhodol napriek lekárskym potvrdeniam o zdravotnom stave konateľky žalobcu, ktorá sa na pojednávania ospravedlnila, a jej nevypočutím nemohol úplne zistiť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, preto aj vec nesprávne posúdil. Opätovne tiež zdôraznil, že bola to žalovaná, ktorá mala zabezpečovať podklady pre vyplácanie mzdy, teda ona zavinila stav, že mzda bola vyplácaná v nižšej sume než dohodnutej, k ukončeniu pracovného pomeru žalovanou došlo v rozpore s dobrými mravmi.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, pričom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná mala pripravovať podklady pre vyplácanie mzdy v rámci svojich povinností, tak neuniesol v konaní dôkazné bremeno, lebo zodpovednosť za včasné a správne vyplácanie mzdy v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je predovšetkým na zamestnávateľovi a ten sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť nepreukázaným tvrdením, že to bola zodpovednosť žalovanej, lebo takáto zodpovednosť nevyplývala žalovanej ani z pracovnej zmluvy a ani z pracovnej náplne. Napriek tomu, že žalobca vyvolal súdny spor, bol v konaní pasívny na rozdiel od aktivity žalovanej pri preukazovaní svojich tvrdení. K nevypočutiu štatutárneho zástupcu žalobcu ako účastníka konania uviedla, že vyhláseniu rozsudku predchádzalo päť pojednávaní a napriek právnemu zastúpeniu advokátom, ani jeden raz nebola štatutárna zástupkyňa riadne ospravedlnená tak, ako to predpokladá § 119 O.s.p.. Samotné jej nevypočutie neznamená odňatie možnosti konať pred súdom, povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa v priebehu konania mala žalobkyňa možnosť realizovať prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolací súd prejednal vec na základe žalobcom podaného odvolania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods.1 O.s.p. riadne oznámené.
Podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Všetky námietky, ktoré v odvolaní žalobca uviedol, predkladal už aj v konaní pred súdom prvého stupňa a súd sa s nimi v odôvodnení rozsudku v celom rozsahu, úplne a dôsledne vysporiadal. Vykonal potrebné dokazovanie a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., aplikoval správne právne predpisy a napokon aj vecne správne rozhodol. Taktiež odôvodnenie rozsudku je zrozumiteľné, vyčerpávajúce a korešponduje s výsledkami dokazovania a výrokom rozsudku.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa napadnutého odvolaním žalobcu a pre doplnenie dôvodov uvádza nasledovné:
Odvolanie podal žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a) O.s.p., t. j. že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.. ( podľa odôvodnenia odvolania písm. f), h) t. j. že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav).
Žalobca navrhoval výsluch štatutárnej zástupkyne aj na preukázanie pravdivosti tvrdenia o tom, že došlo k skončeniu pracovného pomeru ústnou dohodou. Vzhľadom na to, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou môže dôjsť len písomne (§60 ods. 2 Zákonníka práce), žalobcom tvrdená okolnosť nie je rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti žaloby.
Vzhľadom na charakter sporu a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou, ktoré boli preukázané (nevyplatenie mzdy riadne a včas a v plnej výške za mesiac november 2012) nebolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a potrebné vykonať dôkaz výpoveďou konateľky žalobkyne, pretože bolo na právnom posúdení súdu, či nevyplatenie bolo zavinením žalovanej a či je v rozpore s dobrými mravmi takýto výkon práva zo strany žalovanej a súd sa s týmito skutočnosťami bezo zvyšku vysporiadal, odvolací súd sa dôvodmi stotožňuje a poukazuje ne a to aj v súvislosti s ospravedlnením neúčasti konateľky žalobkyne na pojednávaní.
Účastníci konania sú povinní uvádzať rozhodujúce skutočnosti a majú dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Súd však rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, nemá teda povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazné prostriedky. Nemožno preto len z dôvodu nevypočutia štatutárnej zástupkyne žalobcu ako účastnícky konania uzavrieť, že týmto postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočne zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Žalobca odvolaním napadol celý rozsudok, t.j. aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, preto aj tento výrok bol predmetom preskúmania v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa podľa zásady úspechu v spore správne aplikoval ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania, tieto trovy riadne vyčíslil a zdôvodnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd so zreteľom na ustanovenie § 224 ods.1 O.s.p., podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov jej právneho zastúpenia - odmeny za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 61,87 eura (§ 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/ a režijný paušál vo výške 8,04 eura (§ 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), spolu 69,91 eura.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.