Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-123-2013.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/123/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný F.. F. Q., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom O., X. X. XXX/X, prechodne bytom B., X. XX, za skutok, ktorý mal spáchať tak, že
v bližšie nezistený deň mesiaca január 2012 v obci I. Z. O., X. XXX/XX v rodinnom dome v mieste bydliska jeho vtedajšej priateľky E. B. bez jej súhlasu a vedomia zobral jej bankomatovú kartu vedenú ČSOB a. s. Bratislava vydanú k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX a prostredníctvom tejto karty v období od 18. 01. 2012 do 16. 05. 2012 takisto bez súhlasu a povolenia vykonal neoprávnené výbery finančných hotovostí z rôznych bankomatov, najmä na území Bratislavy, ale aj v Poprade a Smižanoch, ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil E. B. škodu vo výške 1.084,08 €,
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona,
spod obžaloby oslobodzuje,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená E. B., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B. - L.B., F.. Q. K. XXXX/X odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 04. 11. 2013 obžalobu na F.. F. Q. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Okresný súd Brezno prvýkrát vo veci rozhodol dňa 28. 04. 2014, keď obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby. Na základe odvolania obžalovaného, vo veci rozhodoval krajský súd, ktorý svojím uznesením sp. zn. 4To/50/2014 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že je potrebné opätovne vypočuť poškodenú E. B., hlavne na skutočnosti, prečo nepodala hneď po prvom neoprávnenom výbere trestné oznámenie, prečo podala trestné oznámenie až po tom, ako sa s obžalovaným rozišla, prečo poškodená si nezmenili na bankomatovej karte PIN kód, ako došlo k výberom z bankomatovej karty v mestách Poprad a
Smižany. Zároveň odvolací súd uviedol, že doteraz vykonané dokazovania jednoznačne neusvedčujú obžalovaného, keď jeho trestná činnosť je dokázaná jedine výpoveďou poškodenej E. B.. Je však zaujímavé, že počas spoločného spolužitia obžalovaného a poškodenej, poškodená nepodnikla žiadne kroky na to, aby obžalovanému znemožnila vyberať peniaze z bankomatovej karty a skôr ich tolerovala.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že s poškodenou E. B. boli zasnúbení od januára 2012, pričom od marca 2012 do prvého májového týždňa 2012 žili v spoločnej domácnosti v Bratislave. Predtým buď obžalovaný prespával u poškodenej rodičov alebo poškodená prespávala u rodičov obžalovaného. Obžalovaný vedel, kde má poškodená vedený účet, nakoľko jej úver v ČSOB vybavovala jeho sestra, kde mala potom aj zriadený účet. Obžalovaný poprel, žeby niekedy vyberal z predmetného účtu bez súhlasu poškodenej. PIN kód vedel od poškodenej, pričom ako prvý vyberal z predmetného účtu, ešte pred januárom 2012. Keďže mal obžalovaný z dôvodu exekúcie zablokovaný účet, vyberal z účtu poškodenej podľa potreby, na spoločnú domácnosť. Poškodená mala kartu bežne v peňaženke, nikdy ju nemala skrytú. Obžalovaný poukázal na to, že jej chodili na mobil sms správy o pohybe na účte, takže musela vedieť, že používa jej kartu. Keď sa obžalovaný s poškodenou rozišli v máji 2012, mesiac na to poškodená od neho pýtala 300€ a následne potom v septembri 2012 žiadala 600€. V januári 2013 potom pripravila poškodená zmluvu, kde sa obžalovaný zaviazal vrátiť jej sumu 1900€. Pri podpise zmluvy jej obžalovaný povedal, že nemá finančné prostriedky, aby to zaplatil hneď. Následne potom poškodená na neho podala trestné oznámenie a rodičia mu už nechceli peniaze požičať. Obžalovaný celé trestné oznámenie berie ako pomstu zo strany poškodenej. Čo sa týka uplatnenej škody zo strany poškodenej vo výške 1.084,08€ obžalovaný uviedol, že môže táto suma sedieť s tým, čo z predmetného účtu vyberal, možno urobil aj nejaké výbery naviac. Napríklad poukázal na to, že poškodená vo svojom výpise neuviedla výber, ktorý robil obžalovaný, nakoľko sa jednalo o prostriedky, ktoré mu na účet poškodenej zaslala jeho sestra. Takže z toho je zrejmé, že disponoval s kartou poškodenej a poznal aj PIN kód.
Súd okrem výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkyne poškodenej E. B., svedkyne V. B., matky poškodenej, F.. F. Q., sestry obžalovaného, prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa k predmetnej škode, zmluvu, ktorú uzavrel obžalovaný s poškodenou o splácaní dlhu zo dňa 18. 01. 2013 ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Poškodená E. B. uviedla, že všetky výbery, ktoré boli uskutočnené z jej účtu zo strany obžalovaného, boli bez jej súhlasu. Predmetný úver z ČSOB si brala na štúdium a tento úver jej vybavovala sestra obžalovaného. Banková karta spolu s PIN kódom jej prišla do miesta bydliska v I. Z. O.. Poškodená si PIN kód vložila do fascikla spolu s ostatnými papiermi týkajúcimi sa úveru. Nikdy neoznámila obžalovanému PIN kód, myslí si, že to zistil z papierov, ktoré mala odložené v I. Z. O.. Čo sa týka karty, nosila ju buď v peňaženke alebo ju mala v kabelke, prípadne peňaženku mala na chladničke. Obžalovaný vždy využil šancu, keď nedávala pozor a vytiahol jej kartu z peňaženky, následne potom vytiahol bez jej súhlasu finančné prostriedky. Je pravdou, že jej chodili sms o výbere z účtu, túto skutočnosť vyčítala potom obžalovanému, ten jej však vždy prisľúbil, že sa to už nebude opakovať, prípadne, že nech si všetky výbery zapisuje na papier a on jej to dodatočne vráti. Ďalej poukázala na to, že tak presne nekontrolovala výbery, ktoré jej chodili aj sms správa, pretože bola zaľúbená, s obžalovaným boli snúbenci, verila mu, že jej finančné prostriedky vráti, chodila do práce a tiež do školy. Poprela, že by obžalovaný tieto výbery používal na chod spoločnej domácnosti. Na predmetnom účte mala peniaze z úveru na štúdium, pričom obžalovaný zaplatil len prvé dva nájmy, ostatné nájomné platila ona. Následne, keď v máji 2012 poškodená zistila, že obžalovaný má veľa dlžôb, rozišla sa s ním. Predmetnú zmluvu o uznaní splácania dlhu z 18. 01. 2013 pripravila poškodená, je pravda, že tam uviedla, že jej má vrátiť požičaných 1900€, pričom však požičaných bolo len 800€, zvyšok boli prostriedky, ktoré on neoprávnene vybral z jej účtu. Poškodená uviedla, že nie je študovaná, nevedela ako to má napísať. Poškodená podala trestné oznámenie až v máji 2013 pretože jej obžalovaný sľúbil, že jej peniaze vráti, čo však neurobil.
Z výsluchu svedkyne V. B., matky poškodenej, súd zistil, že sa svedkyňa dozvedela o tom, že obžalovaný neoprávnene vyberá finančné prostriedky z účtu jej dcéry asi dva mesiace potom, ako začali spolu bývať v Bratislave. Bola spolu s dcérou na vyšetrení u lekára a keď si chcela dcéra vybrať peniaze na lieky, zistila, že nemá kartu. Následne ju hľadala, myslela si, že jej ju niekto ukradol. Potom zavolala obžalovanému a ten sa jej priznal, že on má jej kartu a vybral z nej peniaze. Zároveň jej povedal, že si má písať všetko, čo jej dlží a že jej tieto peniaze postupne vráti, čo však neurobil. V máji 2012 jej dcéra
potom povedala, že si urobila revíziu účtu a zistila, že obžalovaný jej takto vyberal viac peňazí a že jej takto dlží. Svedkyňa poprela, že by poškodená dávala kartu obžalovanému, prípadne, že by ona svoju kartu dala obžalovanému.
Z výsluchu svedkyne F.. F. Q., sestry obžalovaného, súd zistil, že pomohla poškodenej predmetný úver v ČSOB vybaviť. Svedkyňa bola presvedčená o tom, že obžalovaný vedel PIN od karty, nakoľko sa o tom s obomi rozprávala. Nakoniec aj sama posielala na účet poškodenej peniaze pre brata. V čase, keď spolu poškodená s obžalovaným žili, dozvedela sa od poškodenej, že jej obžalovaný vyberá z účtu peniaze. Svedkyňa jej povedala, že keď nechce, aby jej obžalovaný vyberal peniaze z účtu, nech si poškodená zmení PIN kód alebo účet, čo poškodená neurobila.
Z dohody o uznaní a splácaní dlhu zo dňa 18. 01. 2013 súd zistil, že poškodená a obžalovaný ako dlžník uzavreli dohodu, na základe ktorej obžalovaný uznal svoj dlh voči poškodenej vo výške 1900€, ktorý vznikol postupným požičiavaním peňazí od poškodenej. Obžalovaný sa zaviazal, že poškodenej tento dlh vráti v mesačných splátkach po 100€, počnúc podpisom zmluvy.
Súd v zmysle záveru odvolacieho súdu, opätovne predvolal na hlavné pojednávanie poškodenú E. B.. Poškodenej položil otázky v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd musí poukázať na to, že tieto otázky, súd kládol poškodenej pri výsluchu už na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Poškodená na tieto otázky neodpovedala inak, ako na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Uviedla, že preto nepodala na obžalovaného trestné oznámenie skôr a preto aj nezmenila PIN na bankomatovej karte, nakoľko bola do obžalovaného zaľúbená, verila, že jej peniaze vráti. Čo sa týka neoprávnených výberov v Poprade a v Smižanoch, tak trvala na tom, že tieto výbery uskutočnil obžalovaný bez jej súhlasu.
Keďže poškodená zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi, súd aj vzhľadom na záver odvolacieho súdu, považuje tento dôkaz za nedostatočný na to, aby bola bez akýchkoľvek pochybností uznaná vina obžalovaného. Súd preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko predmetný skutok nie je trestným. Obžalovaný síce vyberal z predmetného účtu poškodenej, ale nebolo jednoznačne preukázané, že to boli neoprávnené výbery a že si obžalovaný neoprávnene zaobstarával platobnú kartu. Skôr v zmysle názoru krajského súdu, tieto výbery boli robené so súhlasom poškodenej, resp. poškodená tieto výbery tolerovala. Keďže sa obžalovaný na hlavné pojednávanie, konané dňa 13. 11. 2014 bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, súd vo veci podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, rozhodol v jeho neprítomnosti.
Zároveň súd poškodenú E. B. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku. neoprávnene si obstaral platobný prostriedok, prechovával ho a použil
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.