Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-257-2014.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, XXX XX K., zastúpenému opatrovníčkou J. K. A. E. U. A. K. T., o zaplatenie 938,91 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 938,91 eur s úrokom z omeškania zo splátok vo výške 70,36 eur od 21.03.2010 do 20.11.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 938,91 eur od 21.11.2011 až do zaplatenia a náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 56,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur právnemu zástupcovi žalobcu TOMÁŠ KUŠNIR, s.r.o., a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 938,91 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Žalovanému sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na jedinú známu adresu jeho pobytu (bydliska). Súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu žalovaného. Ani v súčinnosti s orgánmi polície, dostupnými registrami pobytu obyvateľstva v Slovenskej republike a Sociálnou poisťovňou, sa však súdu nepodarilo pobyt žalovaného zistiť. Súdu preto nezostalo iné, než konštatovať, že pobyt žalovaného je neznámy, a preto mu súd podľa § 29 ods. 2, 5, 6 O.s.p. uznesením zo dňa 26.09.2014, č. k.: 51C/257/2014-46 ustanovil opatrovníčku.
Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 24.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2 138,72 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 383,63 eur, riadneho úroku 56,58 eur, úroku z omeškania 689,54 eur a ostaného príslušenstva 8,97
eur v súlade prílohou k Zmluve o postúpení. Sumu 8,97 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 689,54 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,71 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v žalobe uplatňuje splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.11.2011 v počet 21 v celkovej výške 938,91 eur.
Okrem istiny si žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..
Súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Rovnako súd vec prejednal aj v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluva o splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. a pokus o zmier. Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že SLSP, a.s. poskytla žalovanému na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2006 úver v sume 1659,69 eur (50 000,- Sk), pričom žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas. Na základe tejto Zmluvy vznikol SLSP, a.s. voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2 138,72 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 383,63 eur, riadneho úroku 56,58 eur, úroku z omeškania 689,54 eur a ostaného príslušenstva 8,97 eur, v súlade prílohou k Zmluve o postúpení. Sumu predstavujúcu ostatné príslušenstvo 8,97 eur a sumu 689,54 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatnil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpila SLSP, a.s. túto pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a predmetnej zmluvy o úvere) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Uzatvorením predmetných úverových zmlúv vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá platná Zmluvy o úvere (o splátkovom) v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Obchodné podmienky žalobcu. Žalobca ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a poskytol žalovanému finančné prostriedky dohodnuté v úverových zmluve, avšak naproti tomu žalovaný nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretých zmlúv právo na vrátenie splátok úveru s príslušenstvom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej peňažnej sumy a toto omeškania pretrváva aj v súčasnosti, súd viazaný návrhom žalobcu, priznal žalobcovi úrok z omeškania uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške za celú žalobcom uplatnenú dobu omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu iných trov konania spočívajúcich v za zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 56,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 142,78 eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje náhradu za dva úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie, 2. podanie žaloby na súd), pri hodnote jedného úkonu á 61,74 eur (vrátane DPH) a režijného paušálu 2x 9,56 eur (vrátane DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.