Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-107-2012.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh v plnom rozsahu zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 680 eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1790257, povinnou O. I., R.. XX.X.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX 2744/2008, v zákonom stanovenej lehote.
Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej úpravy, rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Vzhľadom na to, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.5.2008, a to rozhodnutím o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie, po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 12 mesiacov, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti s porušenými právami, zodpovedný za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla.
Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej, vznikla v sume 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a v sume 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania na exekučnom súde.
Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia, nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 680 eur.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca na túto pozitívne nereagoval.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.2.2013 a 20.9.2013, v ktorom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa o škode dozvedel pred viac ako tromi rokmi, t.z. lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula najneskôr v apríli 2012, odporca vznáša námietku premlčania s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Na pojednávanie dňa 12.11.2014 sa účastníci nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 7.11.2014 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a z tohto dôvodu aj o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práv navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorého dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Zástupca odporcu mal doručenie predvolania riadne vykázané, nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, súd na toto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011 neprihliadal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to s návrhom podaným na súd dňa 27.9.2012, písomným podaním odporcu podaným na súd dňa 12.2.2013, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa podaným na súd dňa 25.6.2013, písomným podaním odporcu k návrhu podaným na súd dňa 20.9.2013, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1718/2008 a zistil nasledovný skutkový stav.
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/1718/2008 súd zistil, že dňa 20.5.2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. W. J., so sídlom exekútorského úradu U. XX, Bratislava, sp. zn. EX 2744/08, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci navrhovateľa ako oprávneného, voči povinnému: I. O., D.É. X, Bratislava, pre vymoženie 286,43 eura (8629 Sk) istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 9505/07, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 3.1.2008 a ktorý sa stal právoplatným dňa 21.1.2008 a vykonateľným dňa 24.1.2008 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 19.4.2008. Súd následne vydal dňa 23.5.2008 súdnemu exekútorovi S.. W. J., so sídlom exekútorského úradu U. XX, Bratislava, poverenie č. 5104 039370, na vymoženie uloženej povinnosti 286,43 eura (8629 Sk) istiny s príslušenstvom v prospech navrhovateľa ako oprávneného.
Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mal súd vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa a zástupca odporcu majú doručenie predvolania riadne vykázané, nežiadali ospravedlniť neúčasť za to, že sa dobrovoľne vzdali tohto svojho práva.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva , ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
V predmetnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 680 eur. Navrhovateľ tvrdil nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
K tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 12 mesiacov, súd uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Zo spisu sp. zn. 15Er/1718/2009 je zrejmé, že exekučný súd vydal poverenie dňa 23.5.2008, teda po 3 dňoch od doručenia žiadosti súdneho exekútora dňa 20.5.2008. Súdu preto nebolo zrejmé akú nečinnosť v rozsahu viac ako 369 dní navrhovateľ tvrdí, ani z čoho pri tomto výpočte vychádzal.
Na základe vyššie uvedeného možno teda nesporne konštatovať, že exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v predmetnej exekučnej veci, neuniesol teda dôkazné bremeno.
Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom moci pri výkone verejnej moci a tými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodu, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.
Vzhľadom na to, že v danej veci nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd už neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinnú súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, súd preto úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.