Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/30/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČ: CHE-100.023.266, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: H. B., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. XXXX/XX, O., o zaplatenie 159,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 24.9.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.) súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 159,98 € spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) uzatvoril dňa 25.1.2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v podobe úverového rámca vo výške 995,49 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,19 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Právny predchodca navrhovateľa ku dňu 1.8.2008 zmluvu s odporcom vypovedal. Dňa 24.9.2008 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, v ktorej odporca uznal svoj záväzok vo výške 126,81 € zo zmluvy č. 0017448469. Podaným návrhom si uplatnil na zaplatenie sumu vo výške 159,98 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 70,22 €, poplatkov vo výške 79,27 € a úroku z dlžnej sumy vo výške 10,49 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Triangel, obchodných podmienok, dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, oznámenia o postúpení pohľadávky, doplnenia návrhu, výpisu z pôžičkovej karty Triangel, vyjadrenia odporcu, rozhodnutia ÚPSVaR, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, uznesenia č.k. -68 zo dňa 11.6.2014, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, faxového podania navrhovateľa zo dňa 12.11.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o. (pôvodný navrhovateľ) a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpenou spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.12.2011, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. nadobudla od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Následne dňa 31.1.2014 uzavrel pôvodný navrhovateľ so spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pohľadávku, ktorá je predmetom konania, nadobudla spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. O zmene účastníka na strane navrhovateľa rozhodol tunajší súd uznesením č.k. -68 zo dňa 11.6.2014.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom úveru v podobe úverového limitu poskytnutého odporcovi jeho právnym predchodcom celkove vo výške 995,49 €. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 25.1.2007 a dohody o uznaní dlhu zo dňa 24.9.2008.

Predloženými výpismi z pôžičkovej karty Triangel mal súd preukázané realizované transakcie na účte odporcu.

Odporca v priebehu konania uviedol, že dlžnú sumu vie zaplatiť len v mesačných splátkach. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, doplnil, že on slovenský jazyk neovláda, preto všetky listiny, ktoré sú mu doručené v slovenskom jazyku predloží kolegyni v práci, ktorá mu obsah listiny pretlmočí a v prípade, ak má uhradiť nejakú dlžnú sumu, telefonicky s veriteľom dohodne jej úhradu. Uzavretie takejto dohody si však nepamätal. Taktiež uviedol, že nevie o tom, že by nejakú dlžnú sumu na základe takejto dohody splácal. Pokiaľ ide o podpis na dohode uviedol, že podpis na dohode sa podobá na jeho podpis, avšak zo strany navrhovateľa bola predložená len kópia dohody, nie originál listiny, z ktorého by bolo jednoznačné, či ide o jeho podpis.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , , v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , b o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam , s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 . Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. . v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebného úveru, ktorý mu bol poskytnutý titulom úverového limitu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla zo zmluvy o úvere, ktorá je v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pre ich uzavretím.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa, ktoré odporca nepopieral, vyplynulo, že ku dňu 1.8.2008 bola zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vypovedaná. Navrhovateľ uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy odvodzoval od dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 24.9.2008 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporcom. Súd ako otázku predbežnú riešil platnosť tohto právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním s poukazom na skutočnosť, že odporca slovenský jazyk vôbec neovláda a uzavretie dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní popieral, súd vyslovil, že právny úkon - uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že tento nebol urobený slobodne, vážne určite a zrozumiteľne. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní ani neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu predložil dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 24.9.2008 len v podobe faxového podania, čo súd nepovažoval za jednoznačný dôkaz o uzavretí takejto dohody (akým by bol originál tejto listiny) navyše, keď odporca uzavretie takejto dohody popieral. Predložená dohoda o uznaní dlhu taktiež podľa názoru súdu neobsahuje riadnu špecifikáciu dlhu čo do výšky, keď obsahuje len konkrétnu sumu bez toho, aby z tejto listiny bolo zrejmé, z čoho táto suma pozostáva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď odporca v posudzovanom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, tomuto poskytol ochranu v zmysle . o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Prihliadnuc na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa potom súd konštatuje, že nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania vznikla dňa 1.8.2008 (dňom zosplatnenia úveru) a zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bol návrh na začatie konania na súd podaný až dňa 24.9.2013, pohľadávka bola uplatnená podaným návrhom na začatie konania na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle (ktorá začala plynúť dňa 2.8.2008 (teda v deň nasledujúci po zosplatnení úveru) a uplynula dňa 1.8.2011). Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh voči odporcovi zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešným účastníkom, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.