Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-536-2012.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/536/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy spolu 1581, 05 eur, z ktorej sumy čiastka 1317, 54 eur predstavuje majetkovú škodu zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 263, 51 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej15 dňovej lehote a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. V písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd Nitra uznesením z 19.10.2012 č. k. 8NcC/72/2012 - 13 prikázal vec na prejednanie Okresnému súdu Levice.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnil žalovaný ( § 101 ods. 2 O. s. p. ), ktorý sa k veci písomne vyjadril.
Právny zástupca žalobcu opakovanú neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť pre kolíziu pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Brezno a z dôvodu, že žalobca trvá na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní tohto súdu. Ospravedlnenie neúčasti súdu zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v deň pojednávania. Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a nesúhlasu žalobcu so substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že žalobca svoje ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho, kedy sa dozvedel o kolízii a nepreukázal, že prekážka skutočne existuje, čo rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Ďalej preto, že predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalobcu dňa 23.10.2014, neúplné ospravedlnenie súdu predložil 12.11.2014. Neobstojí ani prekážka spočívajúca v nesúhlase žalobcu so substitúciou, nakoľko v udelenom plnomocenstve z 20.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 115/2011 ). Žalobca a ani jeho právny zástupca nepredložili nové splnomocnenie, v ktorom by modifikovali rozsah splnomocnenia
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 14.02.2014, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/813/2011 a zistil tento skutkový stav :
Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 28.06.2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 384 eur s prísl. voči povinnému Z. K.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 11590/11. Dňa 18.08.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Nitra rozhodol uznesením zo dňa 25.08.2011 č. k. 10Er/813/2011 - 10 tak, že zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, právoplatne 22.09.2011. Uznesením z 03.05.2012 č. k. 10Er/813/2011 - 17 exekučné konanie zastavil, právoplatne 11.07.2012. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 29.04.2011 sp. zn. SR 02778/11, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť 384 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 03.12.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne od 16.02.2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu
Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods.1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote, keď konanie podľa žalobcu začalo 28.06.2011 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 16.09.2011.
Tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote je nedôvodné a nesprávne. Z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 18.08.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol uznesením 25.08.2011 t. j. v zákonnej lehote. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v tejto predmetnej exekučnej veci súd mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. Stalo sa tak 18.08.2011 a súd rozhodol 25.08.2011. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie poverenia na súd osvedčujú údaje na prezenčnom razítku Okresného súdu Nitra, z ktorého možno zistiť, že návrh bol prijatý na Okresnom súde Nitra dňa 18.08.2011 o 16. 5 hodine. Bez pochybností je, kedy súd o tejto žiadosti rozhodol, pretože to vyplýva z uznesenia súdu.
Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a aj exekučný titul a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Ako z uznesenia Okresného súdu Nitra z 25.08.2011 č. k. 10Er/813/2011 - 10 možno zistiť, súd rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keď po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky, vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa smie tvoriť maximálne 30 % z istiny, pričom rozhodcovským rozsudkom priznaný úrok je vo výške 91, 25 % ročne a takýto úrok predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Súd v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, preto v rámci rozhodcovského konania nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorým zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom ( § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch ), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd v ničom nepochybil, keď v exekučnom konaní preskúmal exekučný titul z hľadiska zákonnosti, vyvodil si právny záver a rozhodol. Je treba ale poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho zákonnosti, tento proces uskutočnil v zákonnej lehote, v ktorej vo veci samej aj rozhodol. Tým, že včas zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však súd rozhodne nezabránil žalobcovi domáhať sa svojej pohľadávky v občianskom súdnom konaní. Je pravdou, že rozhodcovský rozsudok je nevykonateľný, ide však o paakt, ktorý nevytvára prekážku veci rozhodnutej. Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup stanovený právnymi normami. Keďže súd dospel k tomu právnemu záveru, že exekučný súd postupoval pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle zákona a preto žalobcovi škoda a nemajetková ujma ani nemohla vzniknúť, nezaoberal sa už tým, či žalobcovi skutočne škoda vznikla, aká škoda a v akej výške a príčinnou súvislosťou.
O žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol včas a právne relevantným spôsobom.
Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy ani skúmanie námietky premlčania nároku, keďže žaloba bola podaná v lehote. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.
S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 12.11.2014