Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-21-2013.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/21/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FAKTORING, a. s., so sídlom Košická č. 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., AK so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinnému: B.. M. F., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Č.. XX, L., pre vymoženie istiny 11 054,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 37Er/474/2003-26 zo dňa 15. 02. 2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďašie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Peter Molnár má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 243,34 eur. Tieto trovy budú vymožené v rámci predmetnej exekúcie vedenej JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorsky úrad Bratislava, ul. Záhradnícka č. 62, následne po ich vymožení je JUDr. Rudolf Krutý povinný tieto trovy poukázať JUDr. Petrovi Molnárovi.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Košice II zo dňa 21. 07. 2003 bola proti povinnému začatá exekúcia.
Následne dňa 05. 12. 2011 súd rozhodol tak, že svojim uznesením č. k.: 37Er/474/2003-18 vyhovel žiadosti oprávneného a zmenil exekútora. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2012.
Súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, ako aj § 27a, § 3, § 5 ods. 1, § 14, § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 05. 01. 2012 vyčíslil trovy exekúcie sumou 243,34 eur. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 13. 05. 2004, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30. 04. 2008.
Súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Molnárovi.
Za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 44 Exekučného poriadku sa odmena pôvodného exekútora vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, teda podľa ustanovení § 14 a § 15 vyhlášky. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Keďže v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie a v budúcnosti môže nastať situácia, za ktorej bude musieť uhrádzať trovy exekúcie oprávnený, súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, iba určil, že trovy exekúcie budú vymožené v rámci predmetnej exekúcie a stanovil ich výšku. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej JUDr. Rudolfom Krutým. Po tom, ako JUDr. Krutý vymôže príslušnú sumu zodpovedajúcu trovám exekúcie, priznaným pôvodnému súdnemu exekútorovi, je povinný túto sumu poukázať JUDr. Petrovi Molnárovi. Ak však bude v budúcnosti exekučný súd rozhodovať o zastavení exekúcie a trovy pôvodného exekútora ešte nebudú vymožené, rozhodne exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie aj o tom, kto je povinný zaplatiť trovy exekúcie pôvodného exekútora vo výške stanovenej týmto uznesením o zmene exekútora. Následne budú tieto trovy vymožené JUDr. Krutým niektorým zo spôsobov učených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie a poukázané JUDr. Petrovi Molnárovi.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré si uplatnil a ktoré pozostávajú z 96,28 eur z 29 úkonov exekučnej činnosti a z 13,28 eur za 2 hodiny účelne vynaložené za exekúciu a zo 93,22 eur ako náhrada hotových výdavkov, teda celkom vo výške 243,34 eur.
Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený.
Namietal predovšetkým neprimeranú výšku vyúčtovaných trov exekúcie. Výšku uplatnených trov pokladá za neprimerane vysokú. Neprimerane vysoký je aj počet úkonov exekučnej činnosti v počte 29 úkonov, za ktoré si súdny exekútor vyúčtoval spolu odmenu vo výške 96,28 eur. Taktiež namietal aj výšku uplatnenej náhrady hotových výdavkov v sume 93,22 eur, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že povinný má bydlisko v meste sídla súdneho exekútora.
Zároveň oprávnený namietal aj nedostatočné vyšpecifikovanie trov exekúcie v odôvodnení napadnutého uznesenia, nakoľko trovy exekúcie sú špecifikované iba počtom úkonov, ktoré nie sú bližšie identifikované (ako napr. akým subjektom boli doručené exekučné príkazy, u akého subjektu boli realizované zisťovania majetku povinného a koľkokrát a pod.), pričom špecifikácia trov uvedená v odôvodnení uznesenia je nedostačujúca a pre neho absolútne nepreskúmateľná.
Uviedol, že má za to, že súdnemu exekútorovi možno priznať náhradu trov konania len za úkony exekučnej činnosti a náhradu hotových výdavkov len za činnosť a úkony, ktorých realizáciu a vynaloženie súdny exekútor riadne vyúčtoval a preukázal potrebnými dokladmi, avšak súd v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevyjadril k tomu, či príp. akým spôsobom súdny exekútor preukázal oprávnenosť a výšku vyúčtovaných trov.
Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasí s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, z ktorého nie je možné vôbec zistiť, ako súd postupoval a ktorými úvahami sa súd riadil pri preukazovaní oprávnenosti a výšky vyúčtovaných trov súdneho exekútora, čo pre tento prípad spôsobuje absolútnu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti :
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vyhlášky pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 h do 8.00 h alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50% zo základu odmeny (§ 14).
Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky ak súd zastaví exekúciu len čiastočne, pretože zastavenia exekúcie sa týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, pri určovaní odmeny súdneho exekútora sa postupuje podľa § 5 alebo podľa § 7 až 13.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) prvá veta, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré (primerane) platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O. s. p.) vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať aj výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom odôvodnenie musí byť súčasťou kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia neriadil dôsledne citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie o trovách exekúcie vôbec neodôvodnil, čo činí jeho rozhodnutie v časti trov konania nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejneného oznámením č. 209/1992 Z. z. a č. 102/1999 Z. z. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka, a teda odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslenú výšku vyúčtovaných trov exekúcie. Z napadnutého uznesenia absolútne nie je zrejmé, akým myšlienkovým postupom dospel súd prvého stupňa k výpočtu vyššie uvedenej odmeny súdneho exekútora a ktoré úkony exekučnej činnosti mal súd za preukázané.
Z vyššie uvedených dôvodov, považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O. s. p.).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne rozhodnutie zdôvodniť a zároveň náležite špecifikovať podľa ustanovení § 157 ods. 2, § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p. tak, aby bolo preskúmateľné, aby v ňom súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní o výške a náhrade trov exekúcie.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 1. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.