Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_1T-38-2014.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2014 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného 1/ L. P. a obžalovaného 2/ L. N., stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný 1/ L. P., nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom W.,
obžalovaný 2/ L. N., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom W., Š.Á. XXXX/XX,
s ú v i n n í,
že
dňa 08.08.2012 v čase okolo 01.10 hod. v meste Hriňová, okres Detva na ul. Š., pred panelákom č. XXXX spoločne fyzicky napadli N. Š.E., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcom verbálnom konflikte tohto obidvaja začali udierať päsťami rúk najmä do oblasti tváre a následne keď spadol na zem, tu ho nohami kopali do rôznych častí tela, kde v útokoch prestali až po upozornení náhodnej svedkyne, čím N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Š. XXXX/X spôsobili zranenia a to pomliaždenie hrudnej steny vpravo ťažšieho stupňa, povrchové odreniny pravej strany hrudnej steny, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní,
t e d a
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti najmä tým, že napadli iného,
č í m s p á c h a l i
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
Obžalovaný 1/ L. P.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného 1/ na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 2/ L. N.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému 2/ podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd určuje obžalovanému 2/ skúšobnú dobu 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému 1/ a 2/ ukladá povinnosť a to spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému F., J..P.., L. XX, 850 05 Bratislava, IČO: XXXXXXX4 vo výške 10,93,- Eur z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodeného N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Š. XXXX/ X, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/50/13/6611 dňa 25.03.2014 obžalobu na obvinených L. P. a L. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní spáchanie skutku, ktorý sa im kladie za vinu, popreli a na hlavnom pojednávaní pred tunajším súdom urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku o tom, že sú nevinní.
Obžalovaný 1/ L. P. sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že celý fyzický konflikt ako prvý začal práve poškodený. Dokazoval, že v čase skutku a na mieste jeho spáchania bol prítomný s obžalovaným 2/ a jeho priateľkou U. Š.E., keď k nim prišiel poškodený a začal slovne skákať do obžalovaného 2/ z dôvodu vrátenia určitých peňazí. Následne chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev, spolu sa naťahovali a do tohto ich konfliktu vstúpil obžalovaný 1/ s cieľom oddeliť ich od seba. Poprel, že by bol poškodeného udrel, naopak dokazoval, že práve jeho poškodený udrel sklenenou fľašou po hlave a tiež do rúk, v čase, keď sa snažil údery vykryť. Pritom bol obžalovaný 1/ zasiahnutý aj do chrbta a trupu. Počas tohto ich konfliktu obžalovaný 2/ išiel do bytovky pre svoju matku, aby ona vysvetlila nezrovnalosti ohľadom dlžných peňazí. Po tom, čo niekto na nich zakričal, poškodený ukončil útok na jeho osobu. Následne prišla sanitka, pričom obžalovaný 1/ nevedel uviesť, kto ju privolal, či on alebo U. Š.. Menovaná počas konfliktu kričala a snažila sa obžalovaného 1/ a poškodeného od seba oddeliť, ona žiadne zranenia neutrpela. V prípravnom konaní obžalovaný 1/ ohľadom skutku nevypovedal a uviedol, že sa vyjadrí až pred súdom, lebo nedôveruje hriňovskej polícii.
Obžalovaný 2/ L. N. na hlavnom pojednávaní ohľadom miesta činu a osôb na ňom prítomných vypovedal zhodne ako obžalovaný 1/. Dokazoval, že všetci traja stáli pred vchodom domu, keď prišiel poškodený, ktorý mal vypité, a požadoval od neho vrátenie dlžných peňazí. Zo začiatku sa jednalo iba o slovný
konflikt, poškodený bol nervózny. Do tohto sa zapojil obžalovaný 1/, ktorý povedal, aby neriešili somariny, na čo poškodený vzal sklenenú fľašu a udrel ňou obžalovaného 1/ so slovami, že čo sa stará. Obžalovaný 1/ najskôr vykryl svojimi rukami útoky fľašou od poškodeného, pričom fľaša sa mu na rukách rozbila. Vtedy obžalovaný 2/ odišiel do vchodu bytovky zavolať svoju matku. Vrátil sa až v okamihu, keď už na mieste činu bola sanitka. Videl, ako mal obžalovaný 1/ dorezanú mikinu v oblasti trupu a na rukávoch. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do vchodu odchádzal vtedy, keď bol už kľud, ktorý nastal po útoku poškodeného s fľašou na ruky obžalovaného 1/. Poprel, že by bol na poškodeného zaútočil, a to ani nohou ani päsťou. Poprel tiež to, že by sa svedkyňa U. Š. do tohto konfliktu nejako zapojila, ona bola iba v šoku. Obžalovaný 2/ ani nevidel, či obžalovaný 1/ na poškodeného zaútočil päsťou, nevidel ani žiadne kopance. V tejto súvislosti podotkol, že trpí stratou pamäti a lieči sa u neurológa. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že po incidente s poškodeným ho bolel nos, pričom na hlavnom pojednávaní toto neuviedol, ohľadom vysvetlenia rozporov v jeho výpovediach obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho proste bolel nos, že má asi alergiu. Uvedené pritom vypovedal posmešne, za ktoré nevhodné správanie bol zo strany samosudkyne aj upozornený.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený N. Š., ktorý uviedol, že dňa 08.08.2012 sa okolo 01.00 h v noci vybral domov z baru J. spolu s priateľom T. B., a keď prechádzal okolo panelákov na Š. ulici, videl tam stáť obžalovaných 1/ a 2/ spolu s nejakou slečnou. Obžalovaný 2/ ho oslovil s tým, že dokedy chce dlhovať jeho mame peniaze, na čo poškodený reagoval slovami, že práve obžalovaný 2/ dlhuje ešte v J. okolo 100,- Eur. Ohľadom vysvetlenia tohto konfliktu, išiel obžalovaný 2/ zazvoniť do bytu, v ktorom býva spolu s matkou, avšak z bytu nikto neodpovedal. Následne k obžalovanému 2/ pristúpil obžalovaný 1/ a začali spoločne poškodeného udierať päsťami do tváre. Prvý ho udrel obžalovaný 2/ a keď poškodený spadol na zem, obaja obžalovaní ho kopali do celého tela a on sa snažil tieto kopance vykrývať. Pri takejto obrane, jedného z obžalovaných niečím udrel, čím, to uviesť nevedel. Počul ako počas tohto útoku na obžalovaných niekto kričal z balkóna, aby poškodeného nebili, pričom obžalovaní s napádaním prestali. Potom z paneláku vyšla matka obžalovaného 2/ pani N. a objasnila, že poškodený jej nebol dlžný žiadne peniaze. Následne bola privolaná sanitka. Neskôr v priebehu dňa poškodený sám išiel na lekárske ošetrenie, pretože pociťoval bolesti v hlave, v oblasti hrudníka, na nohe a mal na ruke tržnú ranu. Pri lekárskych vyšetreniach bolo zistené, že má narazené rebrá a práceneschopný bol od 08.08.2012 do 30.09.2012. Poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú však do skončenia prípravného konania bližšie nešpecifikoval. Na hlavnom pojednávaní si uplatnil náhradu škody za stratu zlatej retiazky, jej hodnotu však rovnako nešpecifikoval.
Poškodená F. S. U., a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za vynaloženie liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného /č.l. 25/ vo výške 10,93,- Eur.
Svedok T. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on na mieste incidentu nebol, pretože hoci v deň skutku odišiel spolu s poškodeným z pohostinstva J.a, počas cesty sa rozdelili a každý išiel smerom k sebe domov - poškodený sa vybral na Školskú ulicu a svedok pokračoval ďalej do mestskej časti Krivec. Domov prišiel asi o polhodinu a hneď si ľahol spať. Až na druhý deň ráno sa telefonicky od poškodeného dozvedel, že ho obžalovaní napadli. Iné mu poškodený neuviedol.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok L. L., ktorý vypovedal, že pozná poškodeného, aj oboch obžalovaných, lebo títo sú rovesníci jeho syna. Na ulici Š. v Hriňovej sa zdržiava v byte svojej matky, a tu bol aj v noci dňa 08.08.2012. Okolo 01.10 hod. sa zobudil na krik z ulice, a keďže krik neprestával, vyšiel na balkón a videl, že na ulici sa bijú muži. Jeden z nich ležal na zemi na chrbte, druhý muž ležal na ňom a ďalší nad nimi stál. Nevedel presne uviesť, koľko rán a od ktorého z útočníkov ležiaci muž dostal, ale určite ho obaja napádali rukami. Svedok na nich kričal, aby prestali a títo tak o chvíľu aj urobili. Až následne svedok zistil totožnosti týchto osôb. Jednoznačne identifikoval poškodeného a tiež oboch obžalovaných, pričom poškodeného označil za osobu, ktorá ležala na zemi (dvíhal sa zo zeme ako posledný), na ňom bol obžalovaný 1/ a nad nimi bol sklonený obžalovaný 2/. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, ako a kto incident začal, keďže jeho začiatok nevidel, nevidel ani to, či poškodený útočil nejakou fľašou. Počul však, že si vykrikovali niečo ohľadom dlžných peňazí. Na druhý deň ráno videl na mieste činu rozbité sklo, podotkol, že obžalovaní v tú noc pred vchodom požívali pivo, pričom pivové fľaše sa nachádzali na tomto mieste aj ráno.
Svedkyňa U. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priateľkou obžalovaného 1/ L. P., chodia spolu 2 roky a v súčasnosti spolu bývajú v Bratislave. Dokazovala, že na mieste činu stála asi 1 meter od obžalovaných a poškodeného. Potvrdila nejakú hádku medzi obžalovaným 2/ a poškodeným ohľadom peňazí. Videla, ako sa poškodený na obžalovaného 1/ zahnal pivovou fľašou, ktorú rozbil buď o ruky obžalovaného 1/ alebo o jeho hlavu a následne ho ňou udrel do chrbta. V tom okamihu obžalovaný 2/ zazvonil na zvonček vchodu domu. S poukazom na odstup času na hlavnom pojednávaní už nevedela uviesť, či do vchodu aj vošiel. Ďalej dokazovala, že obžalovaný 2/ sa nijako do fyzického konfliktu nezapojil. Incident medzi poškodeným a obžalovaným 1/ ďalej podrobnejšie popísala tak, že po tom, čo poškodený strčil obžalovaného 1/, tento spadol na zem a na ňom bol poškodený. Svedkyňa sa ich snažila od seba oddeliť tak, že chytila poškodeného a odťahovala ho. Poškodený sám v útoku prestal. Ona pri uvedenom konaní neutrpela žiadne zranenie. Až po uvedenom konflikte vyšiel pred vchod obžalovaný 2/ so svojou matkou. Následne prišla sanitka a polícia. Videla, ako obžalovaný 1/ mal roztrhnuté tričko a krv na chrbte. Na ostatných osobách zranenia nevidela. Nevidela ani žiadne údery päsťou či kopance zo strany obžalovaného 1/ na poškodeného. Pokiaľ aj v prípravnom konaní vypovedala, že sa medzi sebou naťahovali obaja obžalovaní a poškodený, ktorú skutočnosť naopak na hlavnom pojednávaní takto neuvádzala, rozpory v jej výpovediach vysvetlila tým, že pod naťahovaním mala na mysli to, že sa všetci traja medzi sebou hádali a kričali na seba.
Zo záverov znaleckého posudku č. 84/2013 zo dňa 09.07.2013 vypracovaného Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyplýva, že poškodený utrpel dňa 08.08.2012 pomliaždenie hrudnej steny vpravo ťažšieho stupňa bez zlomeniny rebier a povrchové odreniny pravej strany hrudnej steny. Jedná sa o tupé zranenie, ktoré vzniká buď po údere aktívnym konaním inej osoby, alebo aj pri páde a narazením hrudníka o prekážku či podložku. Narazenie hrudnej steny je pritom časté pri páde, ale aj kopnutím do hrudníka najmä u ležiaceho. Sila pôsobiaca na poškodeného spôsobila aj natiahnutie medzirebrových väzov a svalov a narazenie rebier, avšak neprekonala elasticitu kosti. Možný mechanizmus vzniku poranení poškodeného znalec na základe zdokumentovaných zranení charakterizoval ako spôsobené kopnutím do ležiaceho poškodeného, konkrétne do pravej bočnej strany hrudníka, bez známok opakovaného bitia či iného druhu násilia. Pravdivosť tvrdenia poškodeného o opakovaných tupých úderoch útočníkov však nie je vylúčená, avšak tieto údery museli byť slabej intenzity a nespôsobili objektívne známky zranení. Čo sa týka vzniknutých odrenín, tieto mohli na koži hrudníka poškodeného vzniknúť oterom o drsný povrch, napr. betónovú či asfaltovú podložku. Znalec určil dobu liečby a práceneschopnosti poškodeného na 14 dní, s bodovým ohodnotením zranení pri náhrade za bolesť vo výške 308,- Eur.
Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to lekárskych správ ohľadom ošetrenia obžalovaného 2/ a tiež obžalovaného 1/ /č.l. 39-41/, priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Hriňová /č.l. 73-96/, odpisu z registra trestov na oboch obžalovaných / č.l. 126-127/ a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Obaja obžalovaní spáchanie skutku popreli. Obžalovaný 1/ sa obhajoval tým, že poškodený napadol jeho ako prvý, tým, že na neho zaútočil sklenenou fľašou a spôsobil mu pritom viaceré zranenia ( hlbšiu reznú ranu na chrbte pod lopatkou na ľavej strane hrudníka o hĺbke 3-4 cm a plytšiu pri nej šikmo o hĺbke 2-3 cm, tiež pomliaždeniny tváre /č.l. 41/), pričom dôvodom útoku poškodeného podľa obžalovaného 1/ bola tá skutočnosť, že sa zamiešal do konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným 2/ v čase, keď sa títo medzi sebou začali naťahovať ( poškodený chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev a naťahovali sa ) a on sa ich snažil oddeliť. Obžalovaný 2/ sa obhajoval tým, že on sa poškodeného ani nedotkol, medzi nimi prebehol len slovný konflikt, pričom poškodený sklenenou fľašou zaútočil na obžalovaného 1/ z dôvodu, že bol nervózny
kvôli ich vzájomnej slovnej výmene názorov ohľadom dlžných peňazí, a keď sa obžalovaný 1/ zamiešal do tohto ich slovného konfliktu so slovami, aby neriešili somariny, bol to práve poškodený, ktorý ako prvý začal fyzický konflikt a udrel ňou obžalovaného 1/. Obaja obžalovaní teda zhodne tvrdili, že to bol poškodený, ktorý zaútočil ako prvý a v podstate bez príčiny.
Obhajobu obžalovaných v naznačenom smere však vyvracia skupina dôkazov a to najmä výpoveď samotného poškodeného, ktorý od začiatku vyšetrovania podrobne a presvedčivo popisoval konanie páchateľov, pričom sa od svojich výpovedí neodchýlil ani na hlavnom pojednávaní, tiež ich obhajobu vyvracia aj výpoveď jediného objektívneho svedka - suseda L. L., ktorý z balkóna prvého poschodia videl oboch obžalovaných, ich postavenie počas útoku na osobu poškodeného, spôsob ich konania podrobne popísal, pričom jeho výpoveď korešponduje s výpoveďou poškodeného. Naopak, obhajoba obžalovaných je nekonzistentná, sú v nej logické rozpory a tiež si ňou odporujú v rôznych detailoch. Pri hodnotení dôkazov súd vzhliadol takéto rozpory ohľadom začatia fyzického konfliktu medzi poškodeným a obžalovanými, keď obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní tvrdil, že konflikt začal poškodený, ktorý chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev a začali sa naťahovať. On sám - t.j. obžalovaný 1/ naopak vypovedal, že s poškodeným mal len slovný konflikt, nič neuvádzal o tom, že ho mal poškodený chytiť za odev pod krkom, že konflikt začal tým, že poškodený chytil fľašu a udrel ňou obžalovaného 1/. Okrem toho súd videl rozpor aj v tej časti výpovedí obžalovaných, kde obžalovaný 1/ tvrdil, že keď mal on a poškodený konflikt s fľašou, obžalovaný 2/ odišiel do vchodu, pričom však obžalovaný 2/ vypovedal, že vstúpil do tohto konfliktu s fľašou tak, že chcel zabrániť poškodenému v jeho útoku na obžalovaného 1/ a to tak, že ho chcel rukami zastaviť. Výpoveď obžalovaného 2/ ohľadom tejto skutočnosti vníma súd zároveň ako účelovú aj z dôvodu, že sa javí nelogické, aby sa poškodený mal po slovnej výmene názorov s obžalovaným 2/ zahnať na obžalovaného 1/ pivovou fľašou. Výpoveď svedkyne U. Š. s poukazom na jej osobné pomery k obžalovanému 1/ a najmä s poukazom na to, že jej tvrdenia v čase hlavného pojednávania nezodpovedali jej výpovedi učinenej v prípravnom konaní, súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom napomôcť obžalovaným vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že všetci traja (t.j. obaja obžalovaní a poškodený) sa naťahovali, ale v konaní pred súdom už uvádzala, že obžalovaný 2/ sa nijako do konfliktu nezapojil, pričom uvedený rozpor v jej výpovediach vysvetlila tak, že mala na mysli, že sa medzi sebou hádali, kričali. V prípravnom konaní pritom tvrdila, že nevie uviesť, kto konflikt vyvolal, lebo prišla ku vchodu až v čase, keď bola bitka - vzájomné naťahovanie medzi nimi už začaté. Tu súd ale poukazuje na to, že kričanie a naťahovanie sa sú úplne inými pojmami s iným gramatickým významom, než krik, hádka.
Súd pripúšťa, že počas incidentu, ktorý je predmetom tohto trestného konania, došlo aj k zraneniu obžalovaného 1/, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto mu spôsobil s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený. Na druhej strane s poukazom na všetky na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy má súd za nepochybné, že zranenia obžalovaného 1/ vznikli v súvislosti so sebaobranou poškodeného, ktorý sa počas útoku na svoju osobu snažil konanie páchateľa prerušiť, pričom na toto využil sklenenú pivovú fľašu, nachádzajúcu sa v jeho dosahu.
Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu obžalovaných, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a tento spáchali práve obžalovaní, pričom obaja obžalovaní po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a to zároveň v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keďže pri tom, ako úmyselným konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli iného, tomuto spôsobili také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Preto súd obžalovaných 1/ a 2/ uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby.
Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného prečinu spočíva v tom, že obžalovaní svojím konaním narušili záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je pri prečine výtržníctva ochrana majetku a pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok, a pri prečine ublíženia na zdraví aj ochrana pred ohrozením zdravia iného.
Obžalovaný 1/ je slobodný a bezdetný. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou U. Š. v Bratislave, z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo prejednávaný bol od roku 2010 päťkrát, prevažne za priestupky menšej závažnosti proti verejnému poriadku či občianskemu spolunažívaniu. Doposiaľ bol 2-krát súdom potrestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/41/2011 zo dňa 11.06.2012, právoplatným dňa 02.08.2012, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil práve v čase plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to iba 6 dní od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Obžalovanému 1/ nepoľahčuje žiadna okolnosť, naopak priťažuje mu spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a tiež skutočnosť, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené a predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný 1/ si z predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T/41/2011, ktorým mu bol za obdobný skutok uložený podmienečný trest odňatia slobody, nezobral ponaučenie a v priebehu plynutia skúšobnej doby sa opätovne dopustil prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví, súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie je potrebné pôsobiť represívne, nakoľko režim podmienečného odsúdenia zjavne nemal na obžalovaného 1/ prevýchovný vplyv a nebol v danom prípade z hľadiska ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa dostačujúci. Pritom vychádzajúc z absorpčnej zásady pri ukladaní trestu za súbeh trestných činov, uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona, sa úhrnný trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Súd v danom prípade rozhodoval v medziach trestnej sadzby pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pri prevahe priťažujúcich okolností súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej sadzby tak, že túto zvýšil o jednu tretinu. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti obžalovanému 1/ uložil trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 16 mesiacov, nakoľko podľa názoru súdu takto uložený trest postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj na prevýchovu páchateľa. S poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému tento trest ako nepodmienečný a pre jeho výkon súd obžalovaného 1/ zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko sa obžalovaný 1/ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Obžalovaný 2/ je slobodný, bezdetný, z miesta bydliska rovnako bližšie hodnotený nie je. Od roku 2009 bol 21 krát priestupkovo prejednávaný, v rámci ktorých mu boli uložené blokové pokuty a tiež pokarhania. Uvedený výpis prejednávaných priestupkov nasvedčuje výbušnej povahe obžalovaného 2/, pričom jeho konania častokrát, ale nie výlučne, smerovali voči jeho rodičom. V registri trestov má obžalovaný 2/ dva záznamy, avšak obe odsúdenia má zahladené, preto sa na neho hľadí, ako keby nebol trestaný. Súd považuje za potrebné podotknúť, že obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní značnou mierou zľahčoval svoje protispoločenské správanie čo sa týka spáchaných priestupkov, snažil sa ich bagatelizovať a zároveň sa na hlavnom pojednávaní správal voči konajúcej samosudkyni nedôstojne a pohŕdavo. Obžalovanému 2/ nepoľahčovala žiadna okolnosť, priťažovalo mu spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Aj v jeho prípade súd aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu za súbeh trestných činov, a rozhodoval v medziach trestnej sadzby pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ako trestného činu najprísnejšie trestného. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej sadzby tak, že túto zvýšil o jednu tretinu, pričom obžalovanému 2/ uložil trest takmer na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 16 mesiacov s určením primeranej skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov. Súd má teda s poukazom na všetky konštatované skutočnosti za to, že nepodmienečný trest
odňatia slobody v prípade obžalovaného 2/ nie je nevyhnutný a na jeho nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie postačí podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný 2/ bude musieť počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jeho nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest, uložený mu týmto rozhodnutím, vykoná.
S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaných v celom rozsahu vinnými zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil im zároveň povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému vo výške 10,93 Eur. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú poškodenému N. Š., tohto súd s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie, pretože hoci si poškodený škodu uplatnil včas (t.j. do skončenia prípravného konania), neuplatnil si ju riadne, pretože svoj nárok čo do výšky a dôvodu nešpecifikoval, a súd mu teda nemohol na základe neurčitého prejavu vôle náhradu škody priznať. Poškodený je však oprávnený domáhať sa náhrady spôsobenej škody či už titulom bolestného, alebo z iného dôvodu občianskoprávnou cestou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.