Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cb/118/2013

Potvrdené rozhodnutím 2Cob/15/2015
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava 829 48, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. J. XX, L., 2/ H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, 3/ H. O., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, o zaplatenie 7.972,12 eur s prísl., o návrhu žalovanej v 2. rade na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3Cb/22/2009, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Cb/118/2013-96 zo dňa 12.11.2014 takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1. E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. J. XX, L., 2. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 66, Svidník, 3. H. O., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, o zaplatenie 7.972,12 Eur s prísl. a o návrhu žalovanej v 2. rade na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalovaná sa podaním, doručeným súdu dňa 5.9.2013 domáha obnovy právoplatne skončeného konania, vedeného na tunajšom súdu pod spisovou značkou . Ako dôvod uviedla, že vydané rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora C - 240/98 až C - 244/98 a C 473/00. O týchto rozhodnutiach sa dozvedela 2 týždne pred podaním žaloby. V súdnom konaní sa mali aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, o ktorej skutočnosti sa žalobkyňa podľa skutočností ňou uvedených v žalobe dozvedela len 2 týždne pred podaním tohto návrhu na obnovu konania s odôvodnením, že súd spotrebiteľské právo v predmetnom konaní vôbec neuplatnil a je dôvodné, aby tak v konaní učinil a naplnil cieľ smernice čl. 6 ods. EHS. Zmluvu o úvere uzatvárali žalovaní ako fyzické osoby od právnickej osoby, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, úrok z omeškania 11,99 % ročne je v rozpore s . Súd pri rozhodovaní nezohľadnil judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá má prednosť. Uviedla, že zmluva medzi účastníkmi obsahuje viacero neprijateľných podmienok, okrem dohodnutého úroku z omeškania (pričom ich nijako nekonkretizovala). Uplatnila si náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že tu neexistujú nové dôkazy, rozhodnutia ani skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre žalovanú v 2. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože mal nárok na uplatnenie si úrokov z omeškania vo výške 14,25%. Zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal na to, že k podaniu návrhu došlo po uplynutí 3 ročnej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisovým materiálom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou , ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Na tunajšom súde sa pod spisovou značkou ( predtým ) viedlo konanie, v rámci ktorého žalobca požadoval od žalovaných X. E.Á. L., X.. XX.X.XXXX, X. H. L. ( K.. O.), X..

XX.X.XXXX C. X. H. O., X.. X.X.XXXX, zaplatenie istiny vo výške 7.972,12 Eur spolu s 11,99% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.861,25 Eur od 21.1.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s žalovanými v 1. - 3. rade uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.7.2005, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 Eur, pričom tí sa zaviazali splácať žalobcovi úroky vo výške 6,99% pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,36 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet žalobcu pravidelné mesačné vklady po 41,49 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,63 Eur. Žalovaná v 3. rade sa zaviazala ručením prevziať na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Tí si svoju povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky riadne a včas nesplnili, preto boli, rovnako ako žalovaná v 3. rade, upozornení na plnenie. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných v 1. - 3. rade odstúpil žalobca listom zo dňa 13.11.2008 v súlade s článkom VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom stavebnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité plnenie. Na pojednávaní dňa 3.8.2009, ktorý súd prejednal a rozhodol postupom podľa bez účasti žalovaných v 2. a . rade, prítomný žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že poskytnuté peniaze skonzumovala žalovaná v 2. rade, ktorá je jeho bývalou manželkou. Úver spolu splácali počas manželského spolužitia, po rozvode sa dohodli, že úver budú splácať na polovicu, prestal však splácať potom, čo sa dozvedel, že žalovaná v 2. rade svoju časť dohody neplní. Súd na predmetnom pojednávaní ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok - 42, ktorým zaviazal žalovaných v 1. - 3. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.972,12 Eur spolu s 11,99% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.861,25 Eur od 21.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 478 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi bol rozsudok doručený dňa 9.8.2009, žalovanému v 1. rade dňa 18.8.2009, žalovanej v 2. rade dňa 31.8.2009 a žalovanej v 3. rade dňa 18.8.2009. Voči tomuto rozsudku podala žalovaná v 2. rade odvolanie, v ktorom uviedla, že súd rozhodol v jej neprítomnosti aj napriek tomu, že požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie. Uviedla, že prebieha konanie o vysporiadanie majetku medzi ňou a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorého je aj tento dlh. Splní ho ten, komu bude prikázaný. Chcela požiadať súd o splátky, pretože žalovaný v 1. rade zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť ich syna a ona nie je schopná platiť všetky dlhy. Dňa 7.12.2009 žalovaná v 2. rade doručila súdu späťvzatie odvolania, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením č.k. zo dňa 17.12.2009 odvolacie konanie zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach () obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) písm.

a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný a preto ho v súlade s zamietol. Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Ustanovenie určuje okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania. Je na účastníkovi konania, ktorý obnovu navrhuje, aby preukázal začatie plynutia tejto subjektívnej lehoty. Podstatnou otázkou je začiatok subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Tá je 3-mesačná a začína plynúť od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, kedy ho mohol uplatniť. Kedy však táto subjektívna lehota začína plynúť v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke? V tomto smere súd poukazuje na názor Yvesa Bota, generálneho advokáta Súdneho dvora, podľa ktorého by sa mala takáto subjektívna lehota počítať odo dňa vyhlásenia rozhodnutia. Takýto prístup „je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty, medzi ktoré patrí požiadavka určitosti právnych situácií. V prospech tohto výkladu by hovorila aj skutočnosť, že objektívna lehota nie je v prípade nijako limitovaná. O to viac by sa mala reštriktívne posudzovať lehota subjektívna.

Súd je teda názoru, že určenie začiatku 3 mesačnej subjektívnej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy sa takýto účastník preukázateľne dozvedel o takomto dôvode, alebo v prípade, ak takýto okamih nemožno určiť, tak od okamihu, kedy takýto dôvod mohol uplatniť. Pri dôvode, ktorý uviedla žalovaná v 2. rade je nepochybné, že sa jedná o druhý prípad, teda subjektívna 3 mesačná lehota sa počíta od času, keď ten, kto obnovu navrhuje, ho mohol uplatniť. Oboznámiť sa so súdnym rozhodnutím je totiž možné už v okamihu jeho zverejnenia, v tomto prípade v úradnom vestníku ESD. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky rozsudky SD EÚ, o ktoré žalovaná v 2. rade opiera svoj návrh, boli vydané pred právoplatnosťou rozsudku v tomto konaní, teda pred viac ako 3 mesiacmi od podania jej návrhu. To, že sa s nimi oboznámila až 2 týždne pred podaním návrhu na obnovu konania, nič nemení na tom, že tieto dôvody mohla uplatniť už predtým. V jej prípade platí všeobecná zásada, že neznalosť neospravedlňuje.

Súd navyše nesúhlasí s právnym výkladom žalobkyne v 2. rade, že ustanovenie je možné vykladať tak, že predmetom preskúmania súdu v rámci konania o obnove konania možno akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev ( v tomto kontexte žalovaná v 2. rade cituje rozhodnutie Oceáno Grupo Editorial SA C 240/98 až C - 244/98 , Cofidis C - 473/00, Mostaza Claro C - 168/05, Pannon C - 243/08, Asturcom C - 40/08), ktoré sa obsahovo zaoberá obdobným skutkovým, alebo právnym stavom.

S týmto výkladom súd nesúhlasí a má za to, že ustanovenie pís. e/ musí mať pre jeho použitie na obnovu konania priamy súvis s obnovou konania napadnutého rozhodnutia, teda iba o rozhodnutie, ktoré sa vecne aj personálne týka konania, o obnovu ktorého ide. Vnútroštátne právo treba vykladať tak, aby bolo v čo najväčšej možnej miere kompatibilné s právom úniovým. V našom prípade ale úniové právo o potrebe umožniť obnovu konania pre rozpor s úniovým právom mlčí. Toto mlčanie však Súdny dvor interpretuje jednoznačne. V rozhodnutí Kapferer totiž uviedol, že úniové právo

„neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby ... zrušil (právoplatné súdne rozhodnutie), ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Súdny dvor dôvodil, že „na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými.“ Inak by sa nabúral princíp právnej istoty a to je neprípustné.

Súdny dvor pripomína, že úniové právo neprikazuje prelomiť zásadu res iudicata, no ak vnútroštátny poriadok umožňuje takéto prelomenie z vnútroštátnych dôvodov, potom to musí umožniť aj z dôvodov úniových. Zásada ekvivalencie si totiž vyžaduje, aby právne prostriedky ochrany práv vyplývajúcich z úniového práva neboli menej výhodné, ako prostriedky na ochranu práv vyplývajúcich z práva vnútroštátneho. Platí totiž, že iný právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý prerokoval vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Obnova konania preto neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci. Takéto pochybenia sa dajú napraviť v rámci dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo aj v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom postupom podľa . Jedinou naozajstnou výnimkou, kedy Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Túto argumentačnú líniu Súdny dvor založil v rozhodnutí Lucchini. Ak by vnútroštátny súd rozhodol vec, ktorá nebola v jeho právomoci, a potom by sa spoliehal na zásadu res iudicata, výlučná právomoc komisie by bola úplne zmarená. Úniové právo preto v takom prípade obnovu konania vyžaduje. Súdny dvor však vzápätí dodáva, že rozsudok vo veci Lucchini je veľmi špecifickou výnimkou, ktorej cieľom nie je spochybniť záver, že úniové právo v zásade nevyžaduje prelomenie zásady res iudicata. Vec Lucchini v žiadnom prípade nesmeruje k erózii alebo oslabeniu zásady res iudicata. Z uvedeného vyplýva, že úniové právo vyžaduje od slovenského práva, aby umožnilo obnovu konania len v jednom jedinom prípade - ak vnútroštátny súd oberie o kompetenciu orgán Európskej únie. Nevyžaduje, aby bola nariadená obnova konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Striktný jazykový výklad by mohol zvádzať k záveru, že môže ísť o rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Predmetná norma bola do slovenského právneho poriadku zaradená Dôvodová správa normu odôvodňuje výlučne už spomenutým rozsudkom Lucchini. Rozsudok Lucchini tak neumožňuje napadnúť rozhodnutie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím. Dôvodová správa potrebu novelizácie okrem prípadu Lucchini neodôvodnila nijako inak. Z toho možno vyvodiť, že cieľom novely bolo umožniť obnovu konania len v prípadoch analogických s vecou Lucchini. Z pohľadu účelu by sa teda mal čítať reštriktívne. Zo systematických súvislostí celého totiž jednoznačne vyplýva, že dôvodom na obnovu konania sú len také dôkazy, skutočnosti, rozhodnutia, trestné činy či rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú priamy vecný i personálny súvis s napadnutým rozhodnutím. V opačnom prípade by si stačilo počkať (hoc aj 50 rokov) na vyhovujúce rozhodnutie Súdneho dvora, a potom požadovať obnovu konania. Aká by tu ale bola právna istota účastníkov, ktorí spor právoplatne vyhrali? Slovenská republika je právny štát, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty. Jednou zo záruk tohto princípu je nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zásadu nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, t. j. zásadu res iudicata, je preto možné narušiť len mimoriadne a výnimočne. Takýmto povoleným prípadom prelomenia uvedenej zásady je síce aj obnova konania, ale vzhľadom na to, že ide o zásah do princípu právnej istoty, je namieste doslovná (skôr reštriktívna) aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania. Práve takýto reštriktívny výklad je nutné zvoliť aj pri posudzovanej norme. Túto potrebu podčiarkuje aj fakt, že obnova konania podľa nie je časovo nijako limitovaná. Náš ústavný súd hovorí, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí ... je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou . pritom v článku 152 ods. 4 prikazuje všetkým, ktorí aplikujú právne predpisy, aby v prípade, ak by aplikácia normy mohla vyvolať ústavnoprávne pochybnosti, či dokonca porušiť ústavné princípy, použili taký výklad, aby sa týmto pochybnostiam a porušeniu predišlo. Otázka aplikácie je práve takýto prípad.

Nebolo v konaní zo strany žalovanej v 2. rade preukázané, aby Súdny dvor Európskych spoločenstiev alebo iný orgán Európskych spoločenstiev vo svojom rozhodnutí konštatovali, že rozsudok

- 42 zo dňa 3.8.2009 je s ich rozhodnutím v rozpore.

O trovách konania súd rozhodol podľa a skutočnosti, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.