Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-63-2014.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/63/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. U. XX, a z otca K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. XX, v konaní o úpravu práv a povinností a úprave styku, takto
rozhodol:
Návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamieta.
Z v e r u j e mal. W. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. S., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,00 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Upravuje stretávanie otca s mal. W. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2014 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W., B.. XX.XX.XXXX. Navrhla zveriť mal. Kristínku do jej osobnej starostlivosti, zároveň navrhla upraviť stretávanie otca s dieťaťom až po vypracovaní znaleckého posudku vzhľadom na psychický stav otca maloletej. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XX/XXXX.
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2014 domáhal zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XX/XXXX.
Tunajší súd uznesením č. k. XXP XX/XXXX-X, XXP XX/XXXX-X zo dňa 18.03.2014 spojil veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XX/XXXX a konanie vedené pod sp. zn. XXP XX/XXXX na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. XXP XX/XXXX.
Dňa 04.08.2014 matka doručila súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal styk otca s mal. Kristínou z dôvodu, že je voči matke maloletej agresívny aj pred očami maloletého dieťaťa, pričom jeho agresivita sa stupňuje. Tunajší súd uznesením zo dňa 03.09.2014 sp. zn. XXP XX/XXXX návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko nebola zistená dôvodnosť obáv matky o zdravie a život mal. Kristíny, ani odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy dieťaťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2014.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.05.2014 trvala na zverení mal. Kristínky do jej osobnej starostlivosti ako aj na úprave stretávania otca s dieťaťom až po vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru psychiatrie z dôvodu opakovaných útokov zo strany otca na jej osoby pred očami dieťaťa, vyhrážaním sa, páchaním trestných činov, častým striedaním partneriek, nestabilitou rodinného prostredia. Uviedla, že jeho agresivita sa stupňuje a má vážne obavy o zdravie a život dieťaťa, ktorej psychický a zdravotný stav sa zhoršil na základe opakovaných útokov. So striedavou starostlivosťou nesúhlasila. Uviedla, že podala trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy dňa 02.02.2014, keďže otec bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 Eur mesačne, pričom uvedenú povinnosť si neplní.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 14.05.2014 na č. l. 72 spisu sp. zn. XXP XX/XXXX navrhol zveriť mal. Kristínu do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné. Uviedol, že otec dieťaťa má vytvorené v domácnosti vhodné podmienky pre stretávanie sa s dieťaťom, ale vzhľadom na vyjadrenie matky dieťaťa, kde poukazuje na nepriaznivý psychický stav otca, považuje prizvanie znalca z odboru psychológie a vypracovanie znaleckého posudku za vhodný dôkaz vo veci úpravy styku otca s dieťaťom, resp. na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, pričom nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, neospravedlnil neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo vedci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednal vec v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odporu psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Mal. Kristína pochádza z partnerského vzťahu rodičov T.. J. U., B.. XX.XX.XXXX H. K. S.G., B.. XX.XX.XXXX. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od konca apríla 2013, nehospodária, matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa, náklady na domácnosť ako aj všetky náklady súvisiace so zabezpečením dieťaťa a rodiny. Predbežným opatrením Okresného súdu Prešov č. k. XXP XXX/XXXX- X zo dňa 03.10.2013 bola mal. Kristína zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 Eur mesačne. Zároveň bolo upravené stretávanie otca s dieťaťom na každú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCoP XX/XXXX zo dňa 09.01.2014 bolo uznesenie Okresného súdu Prešov vo výroku o úprave styku otca s maloletou Kristínou potvrdené.
V súčasnosti má mal. Kristína tri roky. Dieťa ma zdravotné problémy súvisiace s alergiou, resp. s astmou, z tohto dôvodu má matka okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť okolo 20 Eur mesačne. Matka má bežné výdavky na zabezpečenie oblečenia, obuvi, hygienických pomôcok, hračiek, stravy. Všetky náklady na zabezpečenie dieťaťa hradí matka výlučne sama, otec na dieťa neprispieva pravidelne.
Matka má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. T. U., B.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej prechádzajúceho manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa 28.12.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej mal. Michaela bola zverená obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti, rodičia výživné nežiadali určiť.
Matka s mal. dcérami Kristínou a Michaelou býva v trojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Úhradu za užívanie bytu hradí 200 Eur, poplatok za káblovú TV 20 Eur, mobil 35 Eur, hradí pôžičku 80 Eur za osobné motorové vozidlo. Ďalej má výdavky v súvislosti so starostlivosťou o mal. Michaelu, ktorá je v súčasnosti žiačkou 6. ročníka. Matka pracuje ako učiteľka na základnej škole s materskou školou I., poberá rodičovský príspevok, zároveň je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti poskytovania pôžičiek. Od apríla 2013 bola dlhodobo práceneschopná, počas práceneschopnosti bol jej príjem 400 Eur pozostávajúci z dávky PN, rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dcéry Kristínu a Michaelu.
Matka na pojednávaní dňa 12.11.2014 súhlasila so stretávaním mal. dieťaťa s otcom, avšak v jej prítomnosti. Uviedla, že stretávaniu brániť nechce. Navrhla, aby súd určil výživné zo strany otca vo výške 50 Eur mesačne. Z výpovede matky súd zistil, že otec neprispieva na jej výživu posledných 5 mesiacov žiadnou sumou. Matka je v kontakte aj s predchádzajúcimi manželkami otca maloletej, pričom zistila, že neplatí ani na mal. K. S., ktorá má v súčasnosti 9 rokov, voči ktorej má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur. Voči trom mal. synom, ktorí pochádzajú z jeho manželstva s G. J., neplatí výživné niekoľko rokov. Uviedla, že na Okresnom súde Prešov sa vedie trestné konanie pre zanedbanie povinnej výživy voči maloletej.
Otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť voči štyrom mal. deťom z predchádzajúcich manželstiev a tiež voči mal. Kristíne. Otec maloletej bol ženatý 2x, prvé manželstvo uzavrel s G. J.. Z tohto manželstva pochádzajú traja synovia. Druhé manželstvo uzatvoril v roku 2005 s H. Y., z tohto manželstva pochádza dcéra Františka, ktorá má 9 rokov. Súdne trestaný bol 5x. Celkovo hradí výživné na deti sumou 350 Eur. Je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebných činností. Jeho príjem je závislý od zákaziek. V súčasnosti žije v prenajatom trojizbovom byte s partnerkou Y. T. a jej synom Matúšom, ktorý je žiakom 6. ročníka základnej školy ako aj s mal. P. T., nar. XX.XX.XXXX. Otec uviedol, že je jeho dieťaťom, avšak nie je uvedený v rodnom liste. Podľa uvedenia otca v čase spolužitia s matkou mal. Kristíny zabezpečoval osobnú starostlivosť o Kristínu vo výraznej miere, navštevoval s ňou T.. G.. Uviedol, že matka mu bráni v stretávaní sa s mal. Kristínou, pričom stretávania sa domáha aj za asistencie policajtov.
Obaja rodičia zhodne potvrdili, že v minulosti sa problémy snažili riešiť s pomocou psychológa L.. Č., avšak aj napriek jeho usmerneniu nezvládli problémy vyriešiť ani eliminovať problémy v spolužití, ich komunikácia je naďalej vyhrotená a napätá.
Znalkyňa T.. I. I. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý bol súdu doručený 09.09.2014 uviedla, že ak sa situácie pre dieťa stanú stresujúce, zaťažujúce, napríklad stres počas kontaktu s otcom, bude ich vyhľadávať menej a paradoxne sa viac bude úzkostnejšie pútať na matku. Podmienkou zdravého individuačno-separačného vývinu je bezpečná väzba na matku, vývinovo mierne neskôr na otca. Smerom k matke má vytvorený pozitívny vzťah, ktorý sa prejavuje prirodzene. Matka necháva dieťaťu dostatok exploračného priestoru, nezasahuje neadekvátnym spôsobom, nebadať znaky manipulácie s dieťaťom alebo bránenie v kontaktovaní sa s ním, práve naopak matka dieťa pokojne k interakcii s otcom nabáda. Dieťa má prioritne vytvorenú pozitívnu dôvernú väzbu k matke, otca pozná, má k nemu vytvorený pozitívny vzťah,
neodmieta ho, nebojí sa ho, vo vzťahu neboli zistené negatívne známky. Má k nemu však skôr citovo nezainteresovaný vzťah, ktorý sa časom môže vybudovať. Znalkyňa po zhodnotení všetkých údajov a výsledkov psychologického vyšetrenia zhodnotila psychologické kritéria otca k stabilnej, kvalitnej realizácii rodičovskej role ako nedostačujúce. Ide o nezrelého, nezodpovedného rodiča s labilným správaním. Jeho životný štýl nedáva záruku k vytvoreniu stabilného a zdravého prostredia pre mal. Kristínu. Striedavá starostlivosť, prípadne iná širšia forma stretávania s maloletou je u takéhoto typu osobnosti vylúčená. Po rovnakom zhodnotení údajov a výsledkov psychologického vyšetrenia matky vyhodnotila znalkyňa psychologické kritéria k stabilnej, kvalitnej realizácii rodičovskej role ako primerané, postačujúce. Pre svoju dcéru je bazálna, prioritná väzba, ide o normálne fungujúcu dospelú osobu, rodičovsky zrelú. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že vzťah maloletej k matke a naopak je vytvorený obojstranne pozitívny, silný a dôverný. Dcéra sa v spoločnosti matky javí spokojná, matka ju dokáže rýchlo upokojiť v prípade frustrácie, dieťa je na ňu citovo fixované. Smerom k otcovi dieťa prejavuje prirodzenú zvedavosť. Nie je v jeho prítomnosti úzkostná, nebadať známky tenzie. Dieťa v prejave nemá žiadne znaky popudzovania voči otcovi, je spontánne. S otcom je málo, dá sa však usudzovať, že vzťah k nemu nie je nejako negatívne štruktúrovaný, ani matkou negatívne ovplyvňovaný. Do budúcnosti sa môže ešte viac rozvíjať v pozitívnom smere. Ide však skôr o neutrálny vzťah. Prioritný vzťah pre dieťa je matka. Vzťah otca k dieťaťu je povrchný, je to pre neho citový prostriedok ako sa dostať znovu do kontaktu s matkou dieťaťa a obnoviť s ňou vzťah, o čo mu stále ide. Znalkyňa uviedla, že nie je vhodné dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. U otca bol zistený nevyrovnaný osobnostný terén s prevahou disocionálnych čŕt, emočná nezrelosť, nezodpovednosť, nestálosť, vysoká nestabilita vo vzťahoch a teda aj výchovných prostredí. Takýto typ osobnosti je kontraindikáciou pre zverenie dieťaťa do tak širokej úpravy styku so zreteľom na nízky vek dieťaťa a citovú väzbu na matku. Znalkyňa doporučila upraviť stretávanie s maloletou tak, aby sa dieťa stretávalo s otcom každú párnu sobotu na 4 hodiny podľa denného režimu dieťaťa a to buď v prítomnosti matky alebo inej tretej osoby. Podľa reakcií dieťaťa je možné v priebehu nasledujúceho roka stretávanie rozšíriť tak, aby dieťa s otcom trávilo celý deň v rámci párneho víkendu v prípade bezproblémového priebehu a samozrejme za podmienky triezvosti otca. Striedavá starostlivosť nie je v záujme mal. dieťaťa, znalkyňa nedoporučuje zveriť Kristínu do osobnej starostlivosti otca, doporučuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky.
Z opisu mzdových listov zamestnávateľa matky Základná škola s materskou školou I. doručenej súdu 31.03.2014 na č. l. 14 vyplýva jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie posledných 12 mesiacov vo výške 1,81 Eur.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne na č. l. 63 vyplýva, že matke dieťaťa boli Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2014 do 31.03.2014 vyplatené nemocenské dávky celkovo vo výške 1.632,90 Eur, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 5.036,10 Eur.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z výsluchu rodičov mal súd za preukázané, že nevedú spoločnú domácnosť, pričom po zrušení spoločnej domácnosti ostala mal. Kristína v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť po každej stránke, preto súd akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal. dieťaťa upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. Kristíne tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky.
V konaní mal súd za preukázané, že otec mal. dieťaťa je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebných prác. Keďže má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine bol povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Uvedenú povinnosť si otec maloletej nesplnil. V rámci znaleckého dokazovania pred znalkyňou Mgr. I. I. otec uviedol, že jeho
príjem je priemerne okolo 1.000 Eur mesačne, pričom jeho zdravotný stav je dobrý. Má teda pravidelný príjem. Otec dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť, matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa výlučne zo svojho príjmu, pričom pracuje ako učiteľka na základnej škole s materskou školou I., poberá rodičovský príspevok, zároveň je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti poskytovania pôžičiek. Od apríla 2013 bola dlhodobo práceneschopná, počas práceneschopnosti bol jej príjem 400 Eur pozostávajúci z dávky PN, rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dcéry Kristínu a Michaelu. Matka má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. T. U.C., B.. XX.XX.XXXX. Okrem mal. Kristíny má otec vyživovaciu povinnosť aj voči trom mal. synom pochádzajúcim z manželstva uzatvoreného v roku 1992 s G. J.; voči mal. Františke, ktorá má v súčasnosti 9 rokov, ktorá pochádza z jeho manželstva uzatvoreného v roku 2005 s H. Y., voči ktorým ja zaviazaný prispievať výživným sumou 350 Eur podľa uvedenia otca.
Mal. Kristína má v súčasnosti 3 roky, jej zdravotný stav je dobrý, je v predškolskom veku. Osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, ktorá hradí aj náklady s tým spojené. Otec na výživu dieťaťa neprispieva. Stretáva sa s ňou nepravidelne, niekedy v súčinnosti s políciou sa dožaduje stretávania s dieťaťom. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu je toho presvedčenia, že otec je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožňoval aj svojmu mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akokeby spolužitie rodičov existovalo.
Keďže si otec nesplnil povinnosť v súlade s ustanovením § 63 ods. 1, súd predpokladá, že jeho výška priemerného mesačného príjmu predstavuje 20násobok sumy životného minima, avšak vzhľadom na návrh matky určiť výživné vo výške 50 Eur mesačne, súd určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. Kristíny sumou 50 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna. Súd poznamenáva, že výživné, ktoré určil vo výške 50 Eur mesačne, predstavuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa. Podiel matky na výživnom je preukázateľne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Pri zverení dieťaťa do výchovy jedného z rodičov určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému dieťa zverené do výchovy nebolo. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jeho rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť podieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho mal. dieťaťa majú obaja rodičia rovnocenne. Súd zohľadnil, že otec neprispieva na dieťa žiadnym finančným príspevkom, s maloletou sa stretáva sporadicky, neprispieva na žiadne mimoriadne výdavky, ani náhradnou formou. Súd konštatuje, že je jeho povinnosťou zabezpečiť si príjem v takej výške, aby riadne a včas platil súdom určené výživné. Zároveň súd prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť voči jeho štyrom mal. deťom.
V konaní bolo preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je napätá, otec sa s dieťaťom stretáva sporadicky, pričom svoje problémy si rodičia snažili v minulosti riešiť aj prostredníctvom T.. Č., avšak bezúspešne. Stretávanie rodiča s mal. dieťaťom má zaistiť čo v najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu toho cieľa by mali prispieť obaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Do úpravy rodičovských práv a povinností patrí aj úprava stretávania s dieťaťom. Stretávanie otca s mal. Kristínou sa neuskutočňuje v jej najlepšom záujme, aj vzhľadom na súčinnosť polície, ktorej sa otec dožaduje. V konaní bolo preukázané, že otec má záujem stretávať sa s dieťaťom a matka stretávaniu nebráni, avšak trvá na stretávaní v jej prítomnosti. S poukazom na závery vyšetrenia znalkyne, z ktorého vyplýva, že otec maloletej je nezrelý, nezodpovedný rodič s labilným správaním, pričom jeho životný štýl nedáva záruku k vytvoreniu stabilného a zdravého prostredia pre mal. Kristínu, súd striedavú starostlivosť zamietol. Súd návrh otca zamietol aj z dôvodu, že striedavá starostlivosť by nebola v záujme mal. Kristíny. Znalkyňou bol zistený vzťah otca k dieťaťu skôr povrchný ako citový prostriedok znovu sa dostať do kontaktu s matkou maloletej a obnoviť vzťah s ňou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, so zreteľnom na nízky vek dieťaťa a citovú väzbu na matku súd upravil stretávanie otca s dieťaťom na každú párnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. Súd konštatuje, že daná úprava je východzia, pričom stretávanie je možné do budúcna rozšíriť v prípade bezproblémového priebehu stretávania. Vykonané dokazovanie nasvedčilo tomu, že samotná matka je naklonená prehlbovaniu vzťahu, snaží
sa prispieť k jeho rozvíjaniu. Súd apeluje na otca maloletej, aby v záujme svojej dcéry postupoval tak, aby nebola odradená od stretávania sa s ním, čo si vyžaduje vhodný prístup z jeho strany.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.