Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-86-2022.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: M. E., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom v Prešove, ul. Masarykova č. 13, proti povinnému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX C., právne zastúpenému: JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, ul. Pražská č. 4, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 2/16, o vymoženie 12.616,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.02.2022, č. k. 49Er/1040/2016-75, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinnej proti exekúcii zamietol (I. výrok), námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol (II. výrok), návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol (III. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.02.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 206317* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 22.03.2016 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 2/2016 zo dňa 12.04.2016. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k: 45C/33/2010-177 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6Co/720/2014-202 zo dňa 08.09.2015. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 14.04.2016. Súd prvej inštancie citoval ust. § 9a ods. 1, § 50 ods. 1, § 200 ods. 1, § 57 ods. 1 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že povinná podala prostredníctvom právnej zástupkyne u súdneho exekútora dňa 28.04.2016 námietky proti exekúcii, proti trovám exekúcie, teda námietky boli podané v lehote. V predmetných námietkach povinná uvádza, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k: 45C/33/2010-177 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6Co/720/2014-202 zo dňa 08.09.2015, keď sumu na vyrovnanie podielov vo výške 13.216,81 súd povolil povinnej splácať v mesačných splátkach po 150 € vždy do 25. dňa v mesiaci vopred v prospech oprávneného pod následkami straty výhody splátok. Prvá splátka je splatná do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Povinná súdne rozhodnutie plnila v splátkach v súlade s rozhodnutím súdu aj napriek tomu, že na splátky si musela požičať, nakoľko mesačná splátka podľa súdneho rozhodnutia je vo výške jej mesačného príjmu (dôkaz: doklad o úhrade). Povinná si bola vedomá svojej povinnosti mesačne poukázať splátku, no vzhľadom na jej zdravotný stav nemala vedomosť o následkoch omeškania, resp. právnom posudzovaní rozdielov medzi poukázaním platby a jej pripísaním. Ďalej uvádza, že je invalidnou dôchodkyňou, bez pracovného pomeru, chorá, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný väčšej hodnoty, ktorý by mohol byť postihnuteľný v exekučnom konaní a jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinná je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 157,70 € mesačne, teda vo výške ktorá je podľa ust. § 104 Exekučného poriadku nepostihnuteľná v exekučnom konaní ako aj povinná poberá peňažný príspevok vo výške 36,77 € (diétne stravovanie) a vo výške 23 €, ktorá je rodinnými prídavkami na syna V., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Iný príjem nemá. Ďalej uvádza, že súdny exekútor si vyčíslil vo výške 1576,80 € pričom neuviedol, z čoho pozostáva táto suma a hotové výdavky žiadnym spôsobom nekonkretizoval a má za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a žiada exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd uviedol, že povinná neplnila jednotlivé splátky mesačne a táto skutočnosť spôsobila, že došlo k vymáhaniu dlhu aj s príslušenstvom. Exekučný súd nemá právo poúčať oprávneného, kedy je oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a je na jeho vôli, kedy zváži tento postup konania. Záverom súd uviedol, že nie je v možnostiach exekučného súdu zmeniť výšku vymáhaného dlhu a jeho príslušenstva, ktorá je uvedená v exekučnom titulu ako aj trov právneho zastúpenia, ako aj trov konania, ktoré v konaní vznikli. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, podania povinnej, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nebol povinnou podaný dôvodne, nakoľko dôvody majúce základ v insolventnosti povinnej nie sú dôvodom, pre ktoré by bolo možné zastaviť exekúciu. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Zlá finančná situácia povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd prihliada iba na preukázateľné skutočnosti, ktoré majú oporu v zákonných dôvodoch vyplývajúcich z ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd neposudzuje správnosť, resp. zákonnosť rozhodnutí súdov alebo iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní, ako aj dáva do pozornosti skutočnosť, že súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania a dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozsahu určenom exekučným titulom a exekučný súd ma za preukázané, že predmetná exekúcia je vedená opodstatnene, výška pohľadávky uplatnená v exekučnom konaní je v súlade s predmetným exekučným titulom a nárok oprávneného je dôvodný v celom svojom rozsahu. Súd prvej inštancie nezistil, že by si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 12.04.2016 v rozpore s vyhláškou alebo so zákonom a tak súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku III. podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a exekúciu zastavil.
4. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Povinná uviedla, že je invalidnou dôchodkyňou. Už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie bola bez pracovného pomeru, chorá a bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 157,70 €. Povinná je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 316,- € mesačne. Ak povinná nenadobudla počas svojho života žiaden majetok, v dobe keď je chorá, invalidnou dôchodkyňou a osobou s ťažným zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje sprievod tretej osoby, už majetok ani nenadobudne. Ponechanie vedenia exekúcie proti povinnej, je len pretrvávajúcou šikanou voči nej. Povinná má za to, že preukázala, že ak jej mesačný invalidný dôchodok je vo výške, ktorá nedovoľuje viesť exekúciu v žiadnej sume, že nemá žiadnej nehnuteľný ani hnuteľný majetok, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že povinná bola v čase vyporiadania K. jedinou členkou Stavebného bytového družstva C. T. a jedinou nájomníčkou 3-izbového bytu na E. č. X v C., ktorý previedla a nepristúpila k úhrade dlžnej sumy.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.
7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu povinnej odvolací súd dodáva nasledovné:
14. Z obsahu odvolania povinnej vyplýva, že povinná podala odvolanie proti III. výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie.
15. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
16. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie riadnym spôsobom odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania a dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
(nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).
18. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok N. podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
19. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
21. Námietky povinnej v podanom odvolaní smerovali len proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo.
22. Povinná nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.
23. Exekučný poriadok pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.
24. Z odvolania povinnej odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie potom, čo sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím pre exekučné konanie.
25. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinnej nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
26. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinnou uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, keďže povinná nepreukázala splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom a zároveň povinná neuviedla žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého by bolo možné exekúciu zastaviť.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože oprávnený mal v konaní úspech.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).