Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-39-2010.pdf
PDF · 91.68 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/39/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: I. I., L.. XX.X.XXXX, Y. XX, XXXXX K. D., zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátska kancelária, Komenského 3, Veľký Krtíš, proti odporcovi: I.. W. B., D. R.P., G. XX, XXX XX J., zastúpený spoločnosťou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská ul. č. 12, Nitra, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1 607,51 EUR, k rukám právneho zástupcu odporcu Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská ul. č. 12, Nitra, do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 08.01.2010 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorý odôvodnil tým, že odporca porušil jeho ústavné práva podľa Ústavy SR a podľa Občianskeho zákonníka, kde protiprávne nariadil exekúciu zrážkami z iných príjmov a to z invalidného dôchodku, čím v plnej miere relevantne porušil navrhovateľove práva. Odporcovi bolo dňa 26.09.2008 plne a relevantne oznámené - Uznesenie námietky proti doručenej exekúcii a o trovách, kde je jasne a zreteľne písané že Sociálna poisťovňa Bratislava ústredie, dlhuje navrhovateľovi 1 533,64 € s 20 % mesačným úrokom. Toto jeho oznámenie odporca nebral do úvahy. Odporca neoprávnene vydal exekučný príkaz a nerešpektoval ani navrhovateľove relevantné uznesenie, námietky proti doručenému exekučnému príkazu zo dňa 26.09.2008. Odporca ani po tomto opäť nezisťoval skutočný stav veci v danom prípade a ani navrhovateľa nevyzval aby sa k veci vyjadril. Odporca svojim neadekvátnym rozhodnutím spôsobil jeho osobe - rodine - značné ťažkosti. Štát plne v zmysle zákona o verejnej moci zodpovedá za takýchto vymenovaných exekútorov. Namietal porušenie čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1, 2, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2 a čl. 46 Ústavy SR. Nikto nemôže zo žiadnych dôvodov poškodzovať fyzickú osobu ani samotný exekútor
- alebo znevýhodňovať. Všetky vymenované práva ústavy odporca voči jeho osobe porušil a jeho osobu priamo diskriminoval. Plne a relevantne došlo do zásahu do pokojného stavu zo strany odporcu. Rozhodnutie odporcu značne zasiahlo do jeho súkromia a rodiny. Značne tým utrpela česť a meno podľa Občianskeho zákonníka. Preto si uplatnil a má nárok na odškodnenie a sťaženie spoločenského uplatnenia, a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca nesie plne zodpovednosť za svoje neuvážené konanie. Spôsobil škodu pri výkone činnosti ako súdny exekútor v značnej miere. Výšku škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil predstavuje podľa jeho návrhu dennú škodu vo výške 255,64 € odo dňa 09.09.2008 do /prázdne miesto/, ktorá celková škoda činí /prázdne miesto/ € kde sa každý ďalší deň zvyšuje uvádzaná čiastka o 255,64 €. Zároveň žiadal o okamžité pozastavenie výkonu funkcie odporcu.
Návrh bol doplnený podaním doručeným súdu dňa 20.09.2013 v ktorom navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu upresňoval, že sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla zo strany odporcu a to v pozícii súdneho exekútora, ktorý voči navrhovateľovi vedie exekučné konanie zo strany oprávneného Sociálna poisťovňa pod č. R. XXXX/XXXX. Podľa navrhovateľa bola táto exekúcia neoprávnená a nezákonná. Voči predmetnej exekúcii podal navrhovateľ mimoriadne opravné prostriedky a to dovolanie, do dnešného dňa nemá poznatky o výsledku tohto rozhodnutia. Zároveň v súčasnosti navrhovateľ vedie voči Sociálnej poisťovni súdne konanie pod č. XC/XXX/XXXX o zaplatenie 1 533,84 €, ktoré tiež nie je právoplatne skončené. Odporca hneď po oznámení začatia exekučného konania voči navrhovateľovi, zaslal všetkým bankám v rámci SR príkaz na výkon exekúcie zrážkami z účtu v banke, čím nepriamo očiernil meno navrhovateľa a tento následne nemohol požiadať o žiaden úver v bankovej inštitúcii na území SR, nakoľko všetky banky boli informované o prebiehajúcej exekúcii voči navrhovateľovi a to napriek tomu, že tento podal mimoriadne opravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu si uplatnil voči odporcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla z jeho strany a to tým, že pokračoval v exekučnom konaní a to napriek podaniam navrhovateľa na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Takto došlo k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa, ako aj k narušeniu jeho vážnosti a dôstojnosti. Náhrada škody predstavuje sumu vo výške 6 135,60 €. Pôvodne uplatnenú škodu vo výške 255,65 € si neuplatňuje. Výšku škody vypočítal nasledovným spôsobom: odporca vymáha od navrhovateľa pohľadávku oprávneného vo výške 415,26 € a predbežné trovy exekúcie vo výške 198,30 €, t.j. spolu 613,56 €. Navrhovateľ žiada od odporcu náhradu škody vo výške 6 135,60 € ako 10 násobok sumy, ktorá je v súčasnosti exekučne od navrhovateľa vymáhaná.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním, podaným na súd dňa 17.07.2012 v ktorom uviedol, že predmetná žaloba je neurčitá a nie je zrejmé čoho sa ňou navrhovateľ domáha. V podaní navrhovateľ uvádza, že sa domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch, náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Každý z týchto nárok je samostatný, právne zdôvodnením inými ustanoveniami Občianskeho zákonníka resp. iných všeobecne záväzných prácnych predpisov. Z tohto dôvodu nie je zrejmé, z akého titulu požaduje náhradu škody navrhovateľ voči odporcovi. Rovnako navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol ani nezdôvodnil, ako prišiel k ním uplatnenej sume. Navrhovateľ taktiež vo svojom petite neurčil žiadnu výslednú sumu, ktorú by od odporcu požadoval.
Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý riadne predvolávaný na pojednávania na deň 12.02.2014, 12.11.2014 podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ bol však riadne zastúpený advokátkou.
Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <javascript:%20fZzSRInternal('28762',%20'17814782',%20'17814782',%20'4425008',%20'4425026', %20'0')> a 11 <javascript:%20fZzSRInternal('28762',%20'17814784',%20'17814784',%20'4425077', %20'4425080',%20'0')>.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa mal odporca navrhovateľovi spôsobiť škodu nezákonnou exekúciou a teda škoda mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním exekútora.
Súd mal za potrebné návrh zamietnuť a to z nasledovných dôvodov: navrhovateľ zastúpený advokátom nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ síce uviedol spisovú značku exekučného konania, ale v skutočnosti prenášal akúkoľvek dôkaznú povinnosť na súd a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ustanovenie § 79 ods. 1 upravuje náležitosti návrhu na začatie konania. Návrh musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 obsahovať v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. identifikáciu účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ktoré sa v návrhu odvoláva a uviesť čoho sa v návrhom domáha. Zisťovanie skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom posúdenia toho, čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania týchto skutkových poznatkov tvorí procesné dokazovanie. V konaní je navrhovateľ povinný pravdivo opásať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať. Navrhovateľ mal povinnosť dôkazy nielen označiť ale bolo jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno. Písomné podania navrhovateľa boli pritom absolútne nezrozumiteľné.
Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní. Uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú odporcom, bol navrhovateľ povinný v súlade s § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z., predbežne prerokovať s orgánom príslušným podľa § 4 citovaného zákona.
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje. Navrhovateľ tak isto zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu nebol preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu činnosťou odporcu v namietanom konaní bola spôsobená škoda, ani prípadne nemajetková ujma, pričom absentoval akýkoľvek právny základ žaloby smerujúcej proti odporcovi.
S poukazom na odôvodnenie a pri použití citovaných ustanovení zákona bolo rozhodnuté tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 607,51 EUR, ( rok 2012, 1 úkon (Prevzatie veci) á 210,81 EUR = 210,81 EUR + 1x paušálna náhrada á 7,63 EUR = 218,44 EUR, 2 úkon (Vyjadrenie zo dňa 17.7.2012) á 210,81 EUR - 1 = 105,40 EUR + 1x paušálna náhrada á 7,63 = 113,03 EUR, roku 2013: 2 úkony /Vyjadrenie zo dňa 24.10.2013, Pojednávanie dňa 27.11.2013/ á 210,81 = 421,62 EUR + 2x paušálna náhrada á 7,81 = 437,24 EUR, roku 2014: 1 úkon /Pojednávanie dňa 12.2.2014/ á 210,81 EUR - 1 = 52,70 EUR + 1x paušálna náhrada á 8,04 = 60,74 EUR, 1 úkon / Pojednávanie dňa 12.11.2014/ á 210,81 EUR = 210,81 EUR + 1x paušálna náhrada á 8,04 = 218,85 EUR. Spolu trovy PZ: 218,44 + 113,03 + 437,24 + 60,74 + 218,85 = 1.048,30 EUR + 20% DPH (209,66 EUR) = 1.257,96 EUR. Strata času: 4 polhodiny pri ceste Nitra - Bratislava - Nitra v roku 2013: 13,01 x4 = 52,04 EUR, v roku 2014: 13,40 x4 = 53,60 EUR x 2 pojednávania = 107,20 EUR. Spolu strata času: 52,04 + 107,20 = 159,24 + 20% DPH (31,85) = 191,09 EUR. Benzín: v roku 2013: 1,72 x 6,5 x 1,359 = 15,19 EUR x 1 pojednávanie = 15,19 EUR, v roku 2014: 1,72 x 6,5 x 1,339 = 14,97 EUR x 2 pojednávania = 29,94 EUR, Spolu benzín: 15,19 + 29,94 = 45,13 EUR, Amortizácia: v roku 2013: 172 km x 0,183 = 31,48 EUR x 1 pojednávanie = 31,48 EUR, v roku 2014: 172 km x 0,183 = 31,48 EUR x 2 pojednávania = 62,96 EUR. Spolu amortizácia: 31,48 + 62,96 = 94,44 + 20% DPH (18,89) = 113,33 EUR, všetko podľa všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3 § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.