Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7S-141-2011.pdf
PDF · 75.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/141/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Tamary Sklenárovej, JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: L. L., Q. Q., E.. Q. Č.. XXX, G.. A., štátny občan SR, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ul. Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j.: AA/2011/14773-OPHN zo dňa 8.9.2011, takto
rozhodol:
Z a m i e t a žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/14773-OPHN zo dňa 8.9.2011.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. j.: AA/2011/14773-OPHN zo dňa 8.9.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, odbor sociálnych vecí a rodiny č. W/2011/08256/7 Bin zo dňa 16.6.2011, vo veci zníženia dávky a príspevku na sumu 97,19 EUR mesačne od 1.6.2011, s poukazom na ust. § 14 ods. 3 zák.č. 499/2003 Z.z., s odkazom aj na ust. § 22 písm. b/ cit. zák. a zákona o správnom konaní.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1.2.2007. Žalobca bol od 30.7.2007 doteraz práceneschopný a preto mu od 1.8.2007 vznikol nárok na ochranný príspevok, ktorého výška do 31.12.2010 bola 63,07 EUR mesačne. Od 1.1.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v ktorom v čl. X sa zmenili podmienky pre vyplácanie ochranného príspevku v nižšej sume, ako bolo žalobcovi poskytované, t.j. zákon ju stanovil na 34,69 EUR mesačne, ktorým sa zmenil v ust. § 14 ods. 3 zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, prvostupňovým rozhodnutím priznaná znížená dávka a príspevok v hmotnej núdzi, bola po spočítaní ostatných dávok a príspevkov znížená na sumu 97,19 EUR.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol iba jednu vetu /strana 3./ o príspevku na bývanie, že tento príspevok žalobcovi nepatrí, lebo nemá splnenú podmienku podľa ust. § 13 ods. 3 a 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu na súd proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 8.9.2011.
Hlavným žalobným dôvodom bola skutočnosť, ktorá sa nevzťahovala na zníženie dávky v hmotnej núdzi, ale žalobca sa domáhal toho, aby mu bol poskytnutý príspevok na bývanie, pretože všetky doklady
správnemu orgánu predložil a na základe nich mal aj rozhodnúť a tento príspevok priznať, ktorý mu však doposiaľ poskytnutý nebol. Súčasne žiadal aj náhradu škody vo výške 2865,86 EUR.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. , po vylúčení nároku žalobcu na náhradu škody uznesením č.k. 7S/141/2011-53 zo dňa 18.9.2014 a zistil, že žaloba nebola dôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi znížená suma dávky a príspevku na 97,19 EUR mesačne od 1.6.2011. Dôvodom tejto zmeny bola zákonná úprava, účinná od 1.1.2011, čl. X. zák.č. 461/2003 Z.z. v znení nesk. predpisov, ktorým sa doplnilo ust. § 14 ods. 3 o fixnú čiastku poskytovania ochranného príspevku v sume 34,69 EUR v prípade, ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 7 písm. f/ alebo fyzickú osobu s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 7 písm. f/, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje. Žalobca v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia nepodal ani odvolanie, ani neuviedol žiadne žalobné námietky.
Ako vyplýva zo žaloby, žalobca v žalobe tvrdí, rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vydaného pod č. W/200706238/6 zo dňa 6.3.2007 nepriznal žalobcovi príspevok na bývanie, ani ďalším rozhodnutím č. W/2007/06238/42/ zo dňa 27.9.2008 a v petite žaloby žiada, aby bolo zrušené rozhodnutie W/2011/08256/7 zo dňa 16.6.2011, v nadväznosti na rozhodnutie č. AA/2011/14773-OPHN zo dňa 8.9.2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o znížený dávky a príspevku v hmotnej núdzi.
Súd ďalej zistil, že žalobca dňa 5.10.2009 podal opakovanú žiadosť o priznanie príspevku na bývanie, o tejto žiadosti doposiaľ správny orgán nerozhodol a uvedenú skutočnosť nemôže napraviť tak, že do druhostupňového rozhodnutia uvedie iba vetu, že žalobcovi tento príspevok nepatrí pre nesplnenie zákonnej podmienky ust. § 13 ods. 3 a 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V takom prípade by bolo odňaté právo žalobcovi konať pred súdom, pretože konanie o žiadosti doposiaľ nebolo ani začaté, ani v ňom právoplatne rozhodnuté, pričom ide o dvojinštančné konanie a žalobca sa proti vydanému rozhodnutiu správneho orgánu môže brániť podaním odvolania, prípadne po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, podaním žaloby na súd.
Súd na pojednávaní konanom dňa 12.11.2014 zistil, že žalobca sa nedomáha zmeny výrokovej časti rozhodnutia, týkajúcej sa iného nároku ako aj iného správneho konania, ale domáha sa, aby mu bol priznaný príspevok na bývanie. Uvedené, akcentovala zástupkyňa žalobcu /sestra žalobcu/ na tomto pojednávaní.
Z vyššie uvedených dôvodov, ak správny orgán prvého stupňa nerozhodol o príspevku na bývanie, ktorý bol dôvodom podania žaloby, ako aj odvolania, niet dôvodu, aby súd o tejto otázke rozhodoval, pretože neexistuje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o jeho nepriznaní, pokiaľ ide o žiadosť zo dňa 5.10.2009.
Ak je správny orgán v konaní nečinný, žalobca sa môže domáhať spravodlivosti na súde, podľa ust. § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Správny orgán prvého stupňa je povinný rozhodnúť o príspevku na bývanie rozhodnutím, ktoré riadne odôvodní podľa ust. § 46, 47 Správneho poriadku a doručí ho žalobcovi, resp. jeho zástupcovi /ako má vedené vo svojom spisovom materiáli, t.j. jeho sestre/, aby v prípade jeho nespokojnosti, mohol podať odvolanie, o ktorom rozhodne správny orgán v druhom stupni. Uvedené rozhodnutie musí urobiť urýchlene, bez prieťahov.
Súd súčasne poučil zástupkyňu žalobcu, aby požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Žalobca v tomto konaní uplatnil voči správnemu orgánu náhradu škody v sume 2.865,86 EUR. V tomto konaní /preskúmavacom konaní, kde súdy rozhodujú o legalite vydaného správneho aktu verejnej
správy/, súd nie je kompetentný prejednávať aj náhradu škody, preto v tejto časti súd rozhodol tak, že vec postúpi Okresnému súdu v Trebišove po právoplatnosti rozsudku, uznesenie súdu zo dňa 24.11.2014.
Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Preskúmavané rozhodnutie o znížení dávky a príspevky v hmotnej núdzi boli v súlade so zákonom, žalobca o preskúmanie tejto výšky nežiadal, ale žiadal o iný príspevok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, preto súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250kj ods. 1 O.s.p., žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu neprináleží právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.