Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-142-2013.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX W. A. W., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: P.. T. I., vyšší súdny úradník Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 763,23 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 256,18 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 256,18 € od 28.06.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 763,23 € titulom nedoplatku na poskytnutom a nesplatenom úvere spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 28.06.2013, na základe uzatvorenej Zmluvy č. 262539495, ktorú uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 19.07.2004. Navrhovateľ so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 27.06.2013 uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila Slovenskou sporiteľňou a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Dňa 09.06.2014 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že žalovaná suma predstavuje riadne úroky vo výške 2,95 € a suma vo výške 760,28 €, ktorá predstavuje rozdiel debetných operácií vo výške 26296,90 € a kreditných operácií operácií vo výške 26040,72 €
Súdu nebol známy pobyt odporcu, a preto mu podľa ust. § 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (O. s. p.) ustanovil na ochranu jej procesných práv opatrovníka. Ustanovený opatrovník sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinami, a to: návrh č.l. 1-2, Zmluva o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.07.2004 č.l. 3, Oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 08.08.2007, odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.05.2011 č.l. 4, všeobecné obchodné podmienky č.l. 5-18, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 č.l.
19, podací hárok č.l. 20, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 č.l. 21-25, príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 26, pokus o zmier zo dňa 22.08.2013 č.l. 27, prehľad transakcií č.l. 83-88, výpis z úveru číslo 264628758 č.l. 89-90, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 08.08.2007 č.l. 91, odpoveď PZ navrhovateľa na výzvu zo dňa 09.06.2014 č.l. 111-112.
Z predložených listinných dôkazov zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013, Zmluvy o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 19.07.2004, Oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 08.08.2007, odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.05.2011 ktorú uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 19.07.2004, dňa 08.08.2007 Slovenská sporiteľňa odporcovi poskytla povolené prečerpanie účtu do výške 20000,- Sk. Listom zo dňa 18.05.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a od zmluvy na základe, ktorej bol odporcovi poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX odstúpila a odporcu vyzvala odporcu na pohľadávky z bežného účtu vo výške 762,72 € v lehote 7 dní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. okrem iného postúpila na navrhovateľa aj pohľadávku tvoriacu predmet tohto sporu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Zhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver.
Uzatvorená zmluva je tzv. formulárovou alebo aj typovou zmluvou, na základe ktorej bolo odporcovi umožnené čerpať finančné prostriedky z účtu na zriadení, ktorého sa odporca z právnym predchodcom navrhovateľa dohodol a z tvrdení navrhovateľa tieto finančné prostriedky čerpal. Zo strany predchodcu navrhovateľa došlo listom zo dňa 18.05.2011 k odstúpeniu od zmluvy a predchodca navrhovateľa odporcu súčasne vyzval na úhradu pohľadávky z tohto účtu vo výške 762,72 €. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka (okrem iného aj aplikáciou všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. To platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa než ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi zmluvy, v obchodných podmienkach, podľa obchodných podmienok (bod 7.6) t.j. že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátanej jej príslušenstva je pre spotrebiteľa - odporcu nepriaznivejší a zaväzoval by ho nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stav, že by veriteľ (dodávateľ) mal v spotrebiteľskom vzťahu nárok na celé plnenie v zmysle zmluvy vrátane všetkých sankcií bez ohľadu na spôsob ukončenia zmluvy, je neakceptovateľný a týmto spôsobom by došlo k popretiu právnych dôsledkov a významu rôznych spôsobov (inštitútov) ukončenia platnosti zmluvy (napr. odstúpenia, výpovede, vyhlásenia predčasnej splatnosti, dohody, prípadne iných).
Súd teda posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy o úvere zo strany navrhovateľa, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy.
Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a keďže zmluva sa zrušila, odporca bol navrhovateľovi povinný vrátiť poskytnuté plnenie, z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že odporca na bežnom účte vykonal debetné operácie ( výbery z účtu a odchádzajúce platby) vo výške 26.296,90 € a kreditné operácie - úhrady (ako hotovostné a bezhotovostné klady a iné) vo výške 26.040,72 €, a preto je navrhovateľovi povinný vrátiť (vydať bezdôvodného obohatenie) sumu 256,18 € (rozdiel 26296,90-26040,72) a keďže medzi účastníkmi došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nemožno priznať navrhovateľovi akýkoľvek úrok, akékoľvek poplatky, na úhradu ktorých použil časť úhrad odporcu, a preto sud návrh v (zvyšnej) časti zamietol. Odporca uvedenú sumu navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil, a preto má navrhovateľ popri tejto istine i nárok na úroky z omeškania. Navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu dlhu listom zo dňa 18.05.2011, ktorým aj od zmluvy odstúpil a vyzval ho na úhradu dlhu v lehote 7 dní. V tom čase bol úrok z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výške 9,5 %, t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (1,5%), ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ si uplatnil nižší úrok, vo výške 8,5 %, a tento mu súd priznal odo dňa uvedeného v návrhu, ktorý nepredchádza prvému dňu omeškania.
O náhrade trov konania (navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil, odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v sume 256,18 € (čo predstavuje 33,56 %) a odporca bol úspešný (v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý) vo výške 507,05 € (čo predstavuje 66,44 %), a odporca (ako úspešný) by mal v konaní nárok na náhradu trov konania v 32,88 %, (66,44 mínus 33,56), avšak návrh na priznanie náhrady trov konania nepodal a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.