Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-158-2014.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/158/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky Z.. G. N., Q.. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K., K. X/XXX právne zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 111 proti odporcovi F. N.E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K., K. X/XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. F. N., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. H. N., H.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov Z.. G. N., Q.. Č., H.. XX.XX.XXXX B. F. N., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.08.1993 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sabinov, zväzok 12, ročník 1993, strana 52, pod por. číslom 45,
z v e r u j e mal. F. N., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. H. N., H.. XX.XX.XXXX M.o osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 200 Eur mesačne a mal. H. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.06.2014 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého F. B. Z.. H. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné pre mal. F. v sume 200 Eur mesačne a mal. Ninu v sume 100 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.
Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení dcéry H. sa vzťahy medzi manželmi začali výrazne zhoršovať, odporca začal pracovať mimo spoločného bydliska a častá odlúčenosť viedla k ochladeniu vzájomných citov, k citovému aj fyzickému odlúčeniu a odcudzeniu sa. Postupne začali vznikať medzi manželmi hádky bez zjavného dôvodu. Nezhody a vzájomný nezáujem spolu žiť viedli k rozhodnutiu navrhovateľky odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, čo aj učinila v marci 2014 a nasťahovala sa spolu s deťmi k svojím rodičom. Vzhľadom k tomu, že odporca pracuje v zahraničí, nie je možné upraviť jeho styk s maloletými deťmi, nežiadala ho upraviť súdnou cestou. Keďže odporca súhlasil s rozvodom manželstva, nemá záujem obnoviť vzájomné spolužitie a keďže toto ich manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, žiadala, aby ich súd rozviedol.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, zaslal svoje písomné vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva, v ktorom súhlasil s rozvodom manželstva, rovnako súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako aj s úhradou výživného pre mal. F. vo výške 200 Eur mesačne a mal. H. vo výške 100 Eur mesačne. Zároveň nežiadal, aby bol styk s deťmi upravený súdnou cestou, nakoľko sa o tomto vedia s navrhovateľkou dohodnúť.
Kolízny opatrovník navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne - matky a zo strany navrhovateľa - otca určiť primerané výživné.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, rodným listom plnoletého syna pochádzajúceho z manželstva, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, písomným vyjadrením odporcu k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 21.08.2014, vyjadrením k rozvodu odporcu odoslaným dňa 09.11.2014 internetovou komunikáciou, správou o výchovných pomeroch zo dňa 11.11.2014, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 07.08.1993, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sabinov vo zv. 12, ročník 1993, na strane 52, pod por. číslom 45. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a ich posledné spoločné trvalé bydlisko bolo na adrese: Sabinov, Sládkovičova 9/443. Z manželstva pochádzajú tri deti, K. N., H.. XX.XX.XXXX, E. A. V. S., Z.. F. N., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. H. N., H.. XX.XX.XXXX.
Manželia žijú v manželstve 21 rokov, pričom prvé nezhody začali vznikať asi pred desiatimi rokmi, sú teda dlhodobejšieho charakteru. Po narodení najmladšej dcéry H. začali sa vzťahy medzi manželmi výrazne zhoršovať, keďže si odporca nenašiel prácu v mieste svojho bydliska, začal pracovať mimo spoločného bydliska. Z tohto dôvodu začali vznikať medzi manželmi hádky, konflikty v dôsledku ktorých sa navzájom odcudzili. Odporca sa prestal zaujímať o navrhovateľku, ale aj o rodinu ako celok. Aj z tohto dôvodu navrhovateľka voči nemu citovo ochladla. Pred štyrmi rokmi sa manželia pokúsili zachrániť toto manželstvo, vtedy sa im narodila maloletá dcéra H., ktorá v súčasnej dobe má štyri roky, avšak ani po jej narodení sa vzťahy medzi manželmi nezlepšili. Manželská kríza vyvrcholila v marci 2014, kedy sa navrhovateľka spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a po oznámení odporcovi, že má úmysel sa s ním rozviesť, tento uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Rovnako odporca neprejavil záujem obnoviť vzájomné spolužitie. Vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil s rozvodom manželstva, rovnako potvrdil dôvody, ktoré uviedla manželka v návrhu, že sú pravdivé. V súčasnej dobe k nej nič necíti, nemieni s ňou obnoviť spolužitie tak, ako ani ona s ním spolužitie obnoviť nechce, preto sú splnené všetky dôvody pre to, aby súd toto manželstvo rozviedol.
Po odchode zo spoločnej domácnosti bývala navrhovateľka spolu s deťmi spočiatku u svojich rodičov a od 01.10.2014 býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 315 Eur nájom a inkaso. Plnoletý syn K. ostal bývať v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak s navrhovateľkou sa pravidelne navštevujú, a tiež mu zabezpečuje výživu, nakoľko študuje na vysokej škole v Prešove. V rodinnom dome, v ktorom býva plnoletý syn, hradí poplatky za plyn odporca, tiež mu odporca platí školné, navrhovateľka platí poplatky za elektrinu a zabezpečuje mu stravu. Poplatky za elektrinu platí navrhovateľka v sume 43 Eur mesačne, okrem toho spolu s manželom majú úver na rodinný dom, v ktorom býva plnoletý syn a ktorý v súčasnej dobe spláca odporca v sume 210 Eur mesačne. Zároveň z manželstva pochádza pôžička, ktorú spláca odporca v sume 64 Eur mesačne. Navrhovateľka platí poistku mal. H. v sume 24 Eur mesačne.
Navrhovateľka je samostatne zárobkovo činnou osobou, pracuje ako kozmetička, podľa daňového priznania za rok 2013 boli jej príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 20.831,14 Eur, výdavky vo výške 17.098,23 Eur, základ dane bol 3.732,91 Eur. K svojmu príjmu uviedla, že jej priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí okolo 800 až 900 Eur mesačne. Okrem uvedeného príjmu má polročné
odmeny, nakoľko pracuje na mestskom úrade v zbore pre občianske záležitosti a ktoré predstavujú sumu okolo 200 Eur polročne. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Odporca žije a pracuje v zahraničí. V prípade príchodu na Slovensku býva v 3-izbovom zrekonštruovanom rodinnom dome spolu s plnoletým synom K.. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou. Pravidelne sa kontaktuje s maloletými deťmi, ktoré aj navštevuje, rovnako prispieva na ich výživu. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dôvody, pre ktoré sa chce navrhovateľka rozviesť sú pravdivé, skutočne už k nej nič necíti, nemieni ani v budúcnosti obnoviť vzájomné spolužitie tak, ako ona nechce žiť s ním. Zároveň súhlasil, aby maloleté deti, F. B. H. boli zverené do osobnej starostlivosti manželky - matky, a tiež súhlasil s platením výživného pre mal. F. vo výške 200 Eur mesačne a mal. H. vo výške 100 Eur mesačne. Zároveň nežiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi po rozvode, pretože s navrhovateľkou nemá problém dohodnúť sa o tomto styku mimo súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sa zdržiava v zahraničí, súhlasil, aby súd konal aj bez jeho prítomnosti na vytýčenom pojednávaní a súhlasil, aby vo veci rozhodol v zmysle návrhu, ktorý podala navrhovateľka v písomnom vyhotovení.
Mal. F. navštevuje 9. ročník základnej školy, stravuje sa v škole, kde za obedy mu matka platí 22 Eur mesačne, hrá futbal, kde sa platí poplatok 10 až 20 Eur polročne. Zároveň má výdavky spojené so zakupovaním športového oblečenia a obuvi, pričom len nedávno mu matka zakúpila nové kopačky. Mal. F. je zdravý, najväčšie výdavky má na stravu.
Mal. H. navštevuje materskú školu, kde matka platí 10 Eur mesačne školné, 24 Eur mesačne stravné a polročne príspevok materskej škole v sume 17 Eur. Okrem toho navštevuje krúžok anglického jazyka, kde sa platí 20 Eur ročne. Všetky tieto poplatky platí matka maloletej. Mal. H. mala doposiaľ bežné detské ochorenia, v čase rozhodovania súdu sa zdržiavala v nemocnici s ešte nezistenou diagnózou. Otec sa s maloletými deťmi stretáva najmä prostredníctvom telefonického kontaktu, matka potvrdila, že majú dobrý vzťah, vedia sa s otcom dohodnúť na stretávaní sa s maloletými deťmi.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2014, z ktorej sa odsťahovala matka spolu s maloletými deťmi. Nezhody v manželstve však pretrvávajú dlhodobo, takmer 10 rokov a boli spôsobené tým, že odporca trávil veľa času mimo miesta bydliska, chodil za prácou, z tohto dôvodu došlo k vzájomnému odcudzeniu manželov, k citovému ochladeniu z oboch strán. A aj keď mali manželia určitú snahu o záchranu manželstva pred štyrmi rokmi, kedy sa im narodila dcéra H., manželské vzťahy sa nezlepšili. S rozvodom manželstva súhlasil aj odporca, rovnako súhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom písomnom návrhu s tým, že aj podľa jeho názoru nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo v súčasnej dobe neplní svoj účel, je dlhodobo trvalo rozvrátené a nie
je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia tak zo strany navrhovateľky ako aj zo strany odporcu, súd toto manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri úprave práv a povinností k maloletým deťom vychádzal súd z toho, že v súčasnej dobe opateru a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa zdržiava pracovne v zahraničí. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, matka zabezpečuje všetky ich potreby príkladne a zodpovedne, súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ich aj zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. U matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá im zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, tiež im zakupuje učebné pomôcky a školské potreby, hradí ich krúžky, a to aj za finančnej pomoci otca maloletých detí. Zároveň vychádzal z možností a schopností na strane otca, ktorý ich využíva v plnej miere, pracuje v zahraničí, súhlasil s úhradou výživného, aké navrhla matka, a to pre F. v sume 200 Eur mesačne a H. v sume 100 Eur mesačne, pričom takéto výživné súd považoval za primerané vzhľadom na preukázané výdavky u maloletých detí, ale aj vzhľadom na možnosti a schopnosti na strane otca, ktorý žije a pracuje v zahraničí.
Keďže obaja rodičia zhodne uviedli, že nie je potrebné, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený súdnou cestou, nakoľko sa o tomto vedia dohodnúť, rozhodnutie súdu neobsahuje výrok ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.