Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-22-2014.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, t. č. bytom Q. XX, V., zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2 proti odporcovi Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpeného JUDr. Apolóniou Pavčekovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Masarykova 11, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom O. F., nar. XX.XX.XXXX a B. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 02.04.2014, č. k. 24P/14/2014-52, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolacie konanie o rozvode manželstva a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zastavuje.
Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. O. sumou 130,- Eur mesačne a na mal. B. sumou 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov Q. F. a O. F., rod. B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu P., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým č. X. Na čas po rozvode zveril mal. O. a mal. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. O. sumou 160,- Eur mesačne a na mal. B. sumou 120,- Eur mesačne so splatnosťou výživného vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Stretávanie otca s maloletými deťmi neupravil a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozsudok prvostupňového súdu odvolaním napadol odporca. Uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Je pravdou, že vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, ale bolo to unáhlené a nie za takých podmienok, ktoré stanovil súd najmä pri výživnom. Súdom stanovené podmienky sú zničujúce a doplatia na to v končenom dôsledku maloleté deti. Mzda otca je približne na úrovni minimálnej mzdy a pri zohľadnení diét, ktoré poberá ako kamionista, pri takomto určení výživného mu ostáva suma 100,- Eur na živobytie. Mesačne spláca tri pôžičky vo
výške cca 500,- Eur, inkaso 120,- Eur, svoje poistky uhrádza vo výške 60,- Eur a ďalšie poistné uhrádza na mal. B. vo výške 10,- Eur. Vyčítal prvostupňovému súdu, že necitlivo nezohľadnil skutočnosť, že diéty od zamestnávateľa dosahuje na úkor zdravia a invalidity. Súd nijako nezohľadnil, že je vážne chorý, pracovať môže len s inzulínom a za tak náročných podmienok je zamestnaný len z dôvodu, aby rodina netrpela nedostatkom. Teraz sa manželstvo rozpadá a takýto život nemá pre neho žiaden zmysel. Rozvod vníma ako neadekvátne opatrenie súdu vzniknutej situácii. Zároveň potvrdil narušenie vzťahov, ale nie nenapraviteľných s ohľadom aj na záujmy maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Je presvedčený, že s navrhovateľkou nevyčerpali všetky komunikačné možnosti. Rozvod má vážne dôsledky na spoločné financie a pre maloleté deti bude najlepšie, ak súd tak vážne rozhodnutie opätovne prehodnotí.
Navrhovateľka k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní bolo preukázané, že odporca dosahuje nadštandardný príjem, v dôsledku čoho aj po zohľadnení jeho osobných a majetkových pomerov, vrátane zdravotnej diagnózy, v žiadnom prípade nemožno akceptovať jeho návrh na určenie neprimerane nízkeho výživného spolu pre maloleté deti vo výške 130,- Eur mesačne. Zdôraznila, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby maloleté deti, ktoré potrebujú mať zabezpečené nevyhnutné a odôvodnené životné potreby, sa mali podieľať nízkym výživným na platení lízingu vozidla otca (500,- Eur mesačne), ktoré naviac ani nemôžu využívať pre svoje potreby.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Pred začatím odvolacieho pojednávania právna zástupkyňa odporcu uviedla, že od rozhodnutia o rozvode manželstva prvostupňovým súdom nenastala zmena medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka nechce obnoviť manželské spolužitie s odporcom, a preto odporca netrvá na podanom odvolaní proti výroku rozsudku o rozvode manželstva a o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Trvá len na podanom odvolaní o určenie výšky výživného na čas po rozvode manželstva.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, na preskúmanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p.) za účelom výsluchu účastníkov konania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Vec preskúmal v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O. s. p..
V preskúmavanej veci bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Rozhodnutie v tejto časti v dôsledku späťvzatia odvolania nebolo v odvolacom konaní preskúmavané a odvolacie konanie o rozvod manželstva a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, bolo podľa § 207 ods. 1, 2, 3 O. s. p., zastavené.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na dobu po rozvode manželstva. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený v ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Citované ustanovenie vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť deťom zabezpečená taká životná úroveň, aby zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov. Výživné pre maloleté deti slúži nielen na uspokojovanie výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady liečenia a pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Súd pri určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z týchto aspektov bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie (§ 120 ods. 2 O. s. p.) aj bez návrhu a následne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci rozhodnúť.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozhodoval o vyživovacej povinnosti za čas od rozvodu manželstva. V tejto súvislosti je významné, že pred rozvodom manželstva prebiehalo konanie o úpravu práv a povinností rodičov za čas do rozvodu manželstva, kde bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.06.2014, č. k. 30P/39/2014-21. Uvedeným rozsudkom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný prispievať na maloleté deti na každú dcéru sumou po 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2014. Súd prvého stupňa aj napriek tomu, že rozhodoval v predmetnej veci o výživnom na čas po rozvode, mal vychádzať z tých istých údajov ako boli zistené v konaní o úpravu práv a povinností za čas do rozvodu manželstva. Súd prvého stupňa, ktorý rozhodoval bezprostredne, rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti diametrálne rozdielne, keď určil výživné na mal. O. sumou 160,- Eur mesačne a na mal. B. sumou 120,- Eur mesačne. Na takto určené výživné nemohol mať žiaden zákonný podklad, pretože vychádzal z takých istých pomerov rodičov ako súd v konaní, ktoré predchádzalo rozvodu a nedošlo k takej závažnej zmene pomerov na strane maloletých detí, aby na čas po rozvode manželstva bolo určené výživné nepomerne vyššie.
Ako vyplýva z obsahu vykonaných dôkazov, matka pracuje ako predavačky v spoločnosti TESCO Stores, s. r. o., s priemernou čistou mzdou 359,64 Eur mesačne. Matka spolu s maloletými deťmi a so svojou matkou obývajú 3-izbový byt, za ktorý uhrádzajú nájomné vo výške 430,- Eur mesačne, pričom mesačná úhrada sa skladá z pevného nájmu vo výške 230,- Eur a preddavku na plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 200,- Eur (energie) mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti AUTOTRANSPORT, s. r. o., Prešov s minimálnou mzdou, ku ktorej mu zamestnávateľ vypláca diéty, ktoré spolu so mzdou mesačne predstavujú príjem od 900,- do 1.100,- Eur mesačne. K tomu otec poberá invalidný dôchodok vo výške 180,- Eur mesačne a príspevok zo sociálnej poisťovne vo výške 18,- Eur mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza náklady za bývanie 124,- Eur mesačne, spláca mesačne tri úvery, ktoré boli poskytnuté účastníkom konania za trvania manželstva, výška ktorých predstavuje 465,51 Eur (125,70 Eur, 263,65 Eur, 76,16 Eur). Úvery boli poskytnuté za účelom rekonštrukcie rodinného domu, v ktorom rodičia s maloletými deťmi spoločne bývali v B., na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla a na rekonštrukciu kúpeľne. Otec trpí vážnym poškodením zdravia (diabetická polyneuropatia), v dôsledku čoho si pichá pravidelne inzulín. Mal. O. je študentkou 1.ročníka Strednej zdravotnej školy v V., mal. B. je žiačkou 3.ročníka Základnej školy na W. ulici v V.. Obidve sú zdravé so záujmami primeranými ich veku. Maloleté deti pravidelne navštevujú otca 3 x v mesiaci počas víkendov (od piatka do nedele), pretože v obci B., kde vyrastali majú spoločných kamarátov. Pri rozhodovaní o výživnom na mal. O. odvolací súd zohľadnil, že je už študentkou strednej školy, a preto sú jej odôvodnené potreby vyššie ako u mal. B..
Odvolací súd po preskúmaní veci a doplnení dokazovania dospel k záveru, že na čas po rozvode manželstva je potrebné určiť výživné v primeranej výške ako bolo rozhodované v konaní za čas do rozvodu manželstva. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. O. sumou 130,- Eur mesačne a na mal. B. sumou 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (§ 220 O. s. p.).
Keďže odvolací súd zastavil konanie o rozvode manželstva, musel sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať aj otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie hmotného. V týchto prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Zastavenie odvolacieho konania zavinil odporca späťvzatím odvolania, ale pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O. s. p.) spočívajúcich v postoji odporcu k rozvodu manželstva (odporca sa snažil o zachovanie manželstva odôvodňujúc, že rozvod bude mať vážne dôsledky na finančnú situáciu do budúcna pre rodičov a maloleté deti), odvolací súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (§ 224 ods. 2, § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O. s. p.).
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. 1 § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.