Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-103-2014.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: FENIX MK, s.r.o., Moyzesova 13, Zlaté Moravce, IČO: 44 931 204, zastúpený Mgr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, proti odporcovi: V. H., bytom K. XX, o zaplatenie 1.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. decembra 2013 č.k. 7C/222/2013-55, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 167,55 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania dňa 15. 07. 2011 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ ako veriteľ poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi sumu 1.500 eur bezúročne, so splatnosťou do 30. 09. 2011. V bode 3/ tejto zmluvy je uvedené, že pre prípad omeškania so splatením pôžičky v lehote splatnosti je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50% z požičanej sumy, pričom nárok na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vznikne veriteľovi v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s riadnym splatením pôžičky a v tomto omeškaní zotrvá 14 dní. Zároveň bol vystavený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15. 07. 2011, v ktorom je ako účel pôžičky uvedený: exekúcia, znalec. Odporca na výzvu navrhovateľa uhradil dňa 27. 04. 2012 sumu 800 eur a dňa 18. 07. 2012 sumu 50 eur. Dňa 03. 07. 2012 uzavreli účastníci písomnú dohodu, v ktorej uviedli, že veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 07. 2011 vo výške 700 eur z titulu nesplatnej časti dlhu vo výške 750 eur z titulu zmluvnej pokuty, ďalej zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.650 eur a zákonný úrok z omeškania zo sumy 700 eur od 28. 04. 2012 do zaplatenia a zároveň dlžník svoj záväzok uznal čo do právneho základu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur, počnúc mesiacom júl 2012, vždy do 20. dňa v mesiaci. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 558, § 657, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Konštatoval, že zmluva o pôžičke nie je platne uzavretá, nakoľko ide o reálny kontrakt a pre platnosť tejto zmluvy sa vyžaduje odovzdanie peňazí dlžníkovi, čo v prípade pochybností musí veriteľ preukázať. V danom prípade navrhovateľ prostredníctvom svedkyne K. nepreukázal, že táto naozaj odporcovi reálne odovzdala sumu 1.500 eur. Odporca viackrát v konaní zdôraznil, že žiadne peniaze mu odovzdané neboli, čo potvrdila i svedkyňa H.. Výpoveď svedkyne K. považoval za účelovú, nakoľko táto po celý čas tvrdila, že suma 1.500 eur mala byť poskytnutá odporcovi iba za účelom exekúcie a znaleckého
posudku, ktorý účel je uvedený i na výdavkovom pokladničnom doklade a až neskôr tvrdila, že zaplatila za exekúciu odporcu a znalecký posudok sumu 900 eur, pričom táto suma spolu predstavovala 1.017,55 eura a sumu 600 eur si mal ponechať odporca na kúpu kotla. Odporca túto skutočnosť v plnom rozsahu vyvrátil tvrdením, že nikdy si nový kotol nekupoval, nakoľko pred pol rokom si kúpil nové krbové kachle a kotol nepotreboval. Za preukázané mal úhradu sumy 717,55 eura dňa 02. 08. 2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi a sumu 300 eur dňa 23. 08. 2011 znalcovi J.. C. F. za podaný znalecký posudok, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dňa 15. 07. 2011 ešte navrhovateľovi nemohla byť známa výška sumy, ktorá mala byť požičaná odporcovi, čomu nasvedčuje práve tvrdenie odporcu a svedkyne H. o tom, že v zmluve o pôžičke nebola uvedená žiadna suma. Taktiež dohodu o uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal, vyhodnotil súd prvého stupňa ako neplatnú, nakoľko konštatoval neplatnosť samotnej zmluvy o pôžičke, a preto dlžník nemohol platne uznať dlh z právneho úkonu, ktorý je neplatný. Zaviazal preto odporcu na zaplatenie sumy 167,55 eura, nakoľko navrhovateľ zaplatil odporcov dlh na exekúcii vo výške 717,55 eura, za znalecký posudok sumu 300 eur a odporca z tejto sumy 1.017,55 eur zaplatil navrhovateľovi iba sumu 850 eur, z čoho vyplýva, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 167,55 eura (1.017,55-850). Zaviazal odporcu i k úhrade úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01. 04. 2012 do zaplatenia, ktorý deň určil podľa výzvy navrhovateľa adresovanú odporcovi o úhradu dlžnej sumy zo dňa 26. 03. 2012, v ktorej navrhovateľ určil zaplatenie dlžnej sumy do 5 dní. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech - 76%, súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Dôvodil, že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ požičal odporcovi sumu 1.500 eur, ktorý dlh odporca aj písomne uznal, z čoho vyplýva, že dôkazné bremeno v otázke ne/existencie dlhu prešlo na odporcu. Tvrdenie odporcu, že neprevzal žiadne peniaze, je účelové, on a jeho manželka zmätočne menili dôvody neplnenia svojej povinnosti, pričom v predžalobnej telefonickej komunikácii ani odporca a ani jeho manželka nenamietali dlh voči navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca prevzal peniaze vo výške 1.500 eur, prevzatie potvrdil na PPD a na vysporiadanie svojich záväzkov odovzdala časť pôžičky vo výške 900 eur svedkyni K. s tým, že z tejto sumy boli uspokojení veritelia odporcu. Úvahy súdu, ktorými spochybnil odovzdanie peňazí, považoval za nepresvedčivé. Na tvrdení svedkyne K. nevidí nič nelogické, nakoľko sumu 600 eur si odporca ponechal preto, lebo tieto peniaze potreboval pre vlastnú potrebu - kúpu kotla a sumu 900 eur odovzdal svedkyni K., ktorá ich preukázateľne použila na dohodnutý účel, pričom je bez významu, či bola v tomto čase známa presná výška záväzku v exekučnom konaní a cena znaleckého posudku. Navrhovateľ sa zaviazal urobiť úkony smerujúce k oddlženiu odporcu tak, aby mu mohol neskôr za províziu sprostredkovať úver. Vytýka súdu prvého stupňa nevyvážené a neúplné hodnotenie dôkazov, keď uveril iba tvrdeniam odporcu bez jediného relevantného dôkazu a okolnosti preukázané v prospech navrhovateľa nebral do úvahy alebo ich spochybnil bez rozumného vysvetlenia. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok tak, že ho v zamietajúcej časti zmení a prizná navrhovateľovi nárok na zaplatenie dlhu v zostávajúcej výške tak, ako bol uplatnený návrhom. Uplatnil si zároveň nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, stotožňujúc sa s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. Dôvodil, že s tvrdeniami navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko súd zistil dôkazovú nejednotnosť v tvrdeniach svedkyne K. o vyplatení sumy 1.500 eur, ktorá mala byť vyplatená na základe pokladničného dokladu, v ktorom táto suma uvedená nebola, svedkyňa K. účelovo zavádzala jeho a jeho manželku v úmysle získať finančné zvýhodnenie. Za absolútnu nepravdu a výmysel považuje tvrdenie svedkyne K., že časť peňazí mal použiť na zakúpenie nového kotla. Tvrdenia navrhovateľa, uvádzané v podanom odvolaní, považuje za účelové a zavádzajúce. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 1.400 eur od odporcu z dôvodu nevrátenia požičanej sumy, pozostávajúcej z istiny 650 eur a zo sumy 750 eur z titulu zmluvnej pokuty. Účastníci konania mali dňa 15. 07. 2011 uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal veriteľ (navrhovateľ) požičať dlžníkovi (odporcovi) sumu 1.500 eur bezúročne, so splatnosťou do 30. 09. 2011. Zároveň si v tejto zmluve o pôžičke mali dohodnúť zmluvnú pokutu vo výške 50% z požičanej sumy pre prípad omeškania so splatením pôžičky. V bode 5/ tejto zmluvy o pôžičke odporca uznal sumu 1.500 eur ako svoj dlh voči veriteľovi. Odporca vrátil navrhovateľovi sumu 850 eur z požičanej sumy 1.500 eur. K zmluve o pôžičke bol pripojený výdavkový pokladničný doklad (bez čísla) zo dňa 15. 07. 2011, podľa ktorého mala byť odporcovi vyplatená suma 1.500 eur a ako účel je uvedený: exekúcia, znalec (odporca tvrdil, že suma na výdavkovom pokladničnom doklade vypísaná nebola). Odporca popieral, že navrhovateľ mu vyplatil sumu 1.500 eur, popiera, že by mu akékoľvek peniaze na základe tejto zmluvy vyplatil, uznáva, že zaplatil za neho dlh exekútorovi v sume 717,55 eura a odmenu znalcovi za vyhotovený znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti v sume 300 eur, t.j. spolu za neho zaplatil sumu 1.017,55 eura.
V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej podľa § 219 ods. 2 OSP iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napr. peňazí, pričom vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí, nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. O taký prípad by išlo vtedy, ak by jedna strana zmluvného vzťahu neodovzdala druhej strane peniaze a ani ich nepreviedla na ním určený účet, ale by na základe dohody s ním postupne za neho hradila napr. cenu tovaru. Samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že druhá strana v dohodnutej dobe uhradí to, čo bolo za neho zaplatené tretej osobe, nerobí z uvedeného právneho vzťahu účastníkov právny vzťah podľa § 657 Občianskeho zákonníka, t.j. pôžičku. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky iba v prípade, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neúplný, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.
V danej veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, na základe ktorého skonštatoval, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá a veriteľ nepreukázal, že odporcovi odovzdal sumu 1.500 eur. Navrhovateľ ako veriteľ bol v zmysle vyššie uvedených záverov povinný preukázať odovzdanie sumy 1.500 eur odporcovi. Túto skutočnosť sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, najmä s poukazom na rozporuplné svedecké výpovede. Z uvedeného dôvodu preto správne súd prvého stupňa posúdil vec podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka titulom bezdôvodného obohatenia sa odporcu, spočívajúceho v zaplatení sumy 717,55 eura navrhovateľom za odporcu súdnemu exekútorovi a sumy 300 eur za vyhotovený znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti. Keďže odporca nevrátil navrhovateľovi celú sumu, ktorú za neho zaplatil, tak exekútorovi,
ako aj znalcovi za znalecký posudok, správne zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 167,55 eura ako rozdielu medzi navrhovateľom zaplatenou sumou 1.017,55 eura a sumou, ktorú odporca navrhovateľovi vrátil - 850 eur. K uznaniu dlhu, na ktorý navrhovateľ poukázal aj v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že tak znenie, ktoré je uvedené v bode 5/ zmluvy o pôžičke, ako aj dohoda nemôže byť právoplatným uznaním dlhu, keďže zmluva o pôžičke bola vyhodnotená ako neplatne uzavretá (pre nepreukázanie veriteľa o odovzdaní požičanej sumy). Odhliadnuc od tejto skutočnosti, tiež aj z toho dôvodu, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti a to: písomnú formu, existenciu dlhu, určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky. Uznaním dlhu nie je záväzok dlžníka, hoci urobený písomnou formou, vrátiť v určitom termíne požičané peniaze (záväzok zo zmluvy o pôžičke), ale je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku, v akej ho uznáva. Z uvedených zákonných skutočností jednoznačne vyplýva, že v danej veci uznanie dlhu nemohlo byť súčasťou zmluvy o pôžičke, nakoľko v čase podpisovania zmluvy o pôžičke a v jej rámci aj uznania dlhu nebolo ešte zrejmé, či záväzok medzi účastníkmi zmluvy vznikol alebo nie, keďže tento vzniká až reálnym odovzdaním veriteľom požičanej finančnej čiastky dlžníkovi, ktorá skutočnosť preukázaná nebola.
S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.