Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-444-2014.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/444/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. O. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 2/ O. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX (právne nástupkyne pôvodného navrhovateľa U. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX), obe právne zastúpené advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom v F., D. A. C. XX, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Ľupčianka so sídlom v Partizánskej Ľupči, Partizánska Ľupča 543, IČO: 31 941 991, o zaplatenie 650,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C/20/2012-92 zo dňa 31. októbra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd vyslovil, že základ nároku navrhovateľa je daný v jednej polovici.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ sa domáhal, aby bol odporca zaviazaný nahradiť mu škodu vo výške 650,00 Eur, ktorá mu bola spôsobená na poraste ozimnej pšenice pôsobením diviačej zvery, čo zistil 12.07.2011. Keďže medzi účastníkmi konania bola sporná nielen výška žalobného nároku, ale aj zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu, považoval za hospodárne vydanie medzitýmneho rozsudku. Na základe skutkového stavu zisteného po vykonaní dokazovania ustálil, že odporca je užívateľom poľovného revíru, súčasťou ktorého je aj poľovný pozemok označovaný účastníkmi konania ako roľa za Hendlovcami (jej označenie údajmi katastra nehnuteľností nie je možné, lebo na ňu nie je založený list vlastníctva). Na predmetnej nehnuteľnosti právny predchodca navrhovateliek vykonával svoju činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka. Odporca nemá uzatvorenú v zmysle § 13 Zákona o poľovníctve s navrhovateľom ako užívateľom poľovného pozemku ani s LK SERVIS, s.r.o., ktorý pôdu zveril do užívania M. R. (tento ju následne zveril do užívania právnemu predchodcovi navrhovateliek) dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Tým ako užívateľ poľovného revíru porušil povinnosť § 26 ods. 1 písm. l/ Zákona o poľovníctve. Rovnako nepreukázal, že vykonal všetky opatrenia potrebné pre zabránenie vzniku škôd spôsobených na tomto pozemku zverou. Keďže parcela sa nachádza v revíre, v ktorom žije diviačia zver, bolo povinnosťou odporcu vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby diviačia zver plodiny vysadené žalobcom nepoškodila (tak, ako tieto opatrenia dôsledne vykonával v čase výsevu kukurice). Hliadkovanie svojich členov preukázal odporca len v období od 09.05.2011 do 19.05.2011. Hoci sa sčítanie diviačej zvery realizuje na jar, o zvýšenie počtu povolení na odstrel požiadal odporca až v decembri 2011. Odporca ani netvrdil, či a aké opatrenia poľovnícky hospodár v zmysle § 19 ods. 9 Zákona o poľovníctve navrhol na zamedzenie škodám spôsobeným užívaním poľovného revíru. Rovnako nepreukázal splnenie povinnosti poľovníckeho hospodára koordinovať spoluprácu s vlastníkmi pozemkov v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou. Taktiež ani právny predchodca navrhovateliek
ako nájomca poľovného pozemku neurobil primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody spôsobenou zverou podľa § 69 ods. 5 uvedeného zákona. Vysial síce pohánku ako odpútavaciu plodinu, ale napriek predošlej skúsenosti s diviačou zverou v rokoch 2009 a 2010 (ktorá chodila na tú istú lokalitu, na to isté pole) nevykonal žiadne ani najjednoduchšie mechanické opatrenie na zabránenie vzniku škody. Neumiestnil do ozimnej pšenice ani také jednoduché zariadenie, bežné v záhradách a na záhumienkoch používané, akým sú tzv. strašiaky. Pole ani z jednej strany ani jednoduchým spôsobom (natiahnutím drôtu) neoplotil. Svoje tvrdenie v liste pre odporcu o strážení pozemku nepotvrdil. Ešte pred vznikom škody nepožiadal o pomoc kompetentné osoby alebo orgány, nesignalizoval im nebezpečenstvo vzniku škody (hoci od roku 2009 vedel o pohybe diviakov v tejto lokalite). Preto ustálil, že zodpovednosť za spôsobenú škodu nesie ako navrhovateľ, tak aj odporca každý z nich v rovnakom rozsahu.
Rovnako konštatoval, že právo na náhradu škody bolo navrhovateľom uplatnené v zákonnej lehote 15 dní odo dňa, keď škodu zistil a v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporným, bola teda dodržaná subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie nároku. Navrhovateľ rovnako nahlásil požadovanú výšku náhrady. Pokiaľ neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobenú zverou, nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za následok zánik nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve totiž pre vznik nároku na náhradu škody poškodeného zakotvuje 3 kumulatívne podmienky, ktorými je nahlásenie škody v zákonnej lehote, nahlásenie požadovanej výšky náhrady a uvedenie opatrení vykonaných na zabránenie škody. Nesplnenie len jednej z týchto troch povinností nemôže byť dôvodom pre zánik nároku na náhradu škody. Opačný výklad by bol v rozpore s duchom zákona zohľadniac, že nevykonanie opatrení na zabránenie škôd je možno posudzovať aj z hľadiska spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle pravidiel Občianskeho zákonníka.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Namietal, že vychádzajúc z ust. § 25 a 26 Zákona o poľovníctve má za to, že splnil všetky zákonom stanovené opatrenia na zmiernenie škôd tak, ako to dokladoval pred súdom. Splnil všetky právne povinnosti, keď vykonával pochôdzky po revíri, kde predpokladal, že vznikne škoda spôsobovaná hlavne diviačou zverou. Dôkazom toho je kniha návštev poľovného revíru, kde sa poľovník povinne podľa platných predpisov zapisuje do revíru, ako aj jeho účel, či vykonáva ochrannú činnosť, právo poľovníctva, t.j. odstrel poľovnej zveri a podobne. Na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu vyplývajú z citovaného zákona - dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovanie a podobne. Oznámenie o škode nahlásil, keď bol porast obilia podľa udania značne poškodený, čo znamená, že tento porast nekontroloval pravidelne. Doteraz nepreukázal, že ku škode došlo jednou inváziou diviačej zveri. Práve naopak sám navrhovateľ pred súdom potvrdil, že po dlhšej dobe zistil poškodený obilný porast. Aká bola dlhšia doba, nebolo upresnené. Podľa tvrdenia sa hodnotil ako dlhoročný hospodáriaci roľník, takže skúsenosti a predpoklady by mal ovládať, pretože zver migruje za potravou. Navýšenie odstrelu sa môže požiadať až po splnení schváleného odstrelu diviačej zveri. Diviačia zver, hlavne prasatá a lanštiaky sa strieľajú celoročne, čo aj preukázal a tiež preukázal, že členovia strážili nielen poľnohospodárske plodiny v kat. úz. A. H., ale vykonávali aj odstrel, čo bolo tiež doložené v súdnom konaní. Preto trvá na tom, že v prvom rade mal vykonať opatrenia navrhovateľ, vhodné oplotenie alebo iné zábrany, čo od samého začiatku odmietal. Nemôže niesť zodpovednosť za škody, ktorým mohol navrhovateľ včas zabrániť, pretože poľnohospodársku činnosť vykonával dlhodobo a musel mať skúsenosti so škodami spôsobenými zverou. Zároveň namietal, že bol nesprávne označený, nakoľko jeho označenie má správne znieť: Poľovnícke združenie Ľupčianka, Partizánska Ľupča, IČO: 31 941 991 - tieto skutočnosti neboli súdom skúmané. Z uvedených dôvodov žiada zrušiť rozsudok a vec vrátiť na nové konanie.
K odvolaniu sa vyjadrili navrhovateľky, ktoré nesúhlasia s tvrdením odporcu a sú v priamom rozpore s výsledkami dokazovania vo veci. Nesúhlasia, že odporca realizoval všetky opatrenia na zabránenie vzniku škody. Škoda bola voči odporcovi riadne a včas uplatnená. Ich právny predchodca vykonal opatrenia na zabránenie škody, a to tým, že parcela bola zabezpečená pravidelnou, aj nočnou prehliadkou, ohliadkou, ako i vysiatím odpútavacích plodín na vedľajšej ploche. Odporca nemal uzatvorenú zmluvu podľa § 13 Zákona o poľovníctve s navrhovateľom ako užívateľom poľovného pozemku ani s LK SERVIS, s.r.o., ktorý pôdu zveril do užívania právnemu predchodcovi navrhovateľa. Tým porušil povinnosť ustanovenú v § 26 ods. 1 písm. l/ Zákona o poľovníctve, ktorá povinnosť vyplýva
priamo zo zákona. Taktiež nepreukázal, že vykonal všetky opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených na tomto pozemku zverou. Bolo povinnosťou odporcu vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby diviačia zver plodiny vysadené ich právnym predchodcom neznehodnotila. Odporca ani netvrdil, či a ktoré opatrenia poľovnícky hospodár vykonal, čo navrhol na zamedzenie škodám spôsobeným užívaním poľovného revíru. Nepreukázal splnenie povinnosti poľovného hospodára koordinovať spoluprácu s vlastníkmi pozemkov v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou. Škoda bola uplatnená v zákonom stanovenej lehote, a to dňa 12.07.2011, kedy ich právny predchodca zistil, že na prenajatej pôde bola spôsobená škoda na ozimnej pšenici, a to pôsobením diviačej zveri. Informoval o tom Poľnohospodársku platobnú agentúru, regionálne pracovisko PPA Dolný Kubín a zároveň si voči odporcovi uplatnil škodu vo výške 650,00 Eur. Odporca listom z 20.07.2011 uviedol, že žiadosť právneho predchodcu navrhovateľov berie len ako informáciu, pričom jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú diviačou zverou je priamo objektívne daná zákonom. Na základe uvedeného navrhujú medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a tento ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Po vyhlásení medzitýmneho rozsudku pôvodný navrhovateľ U. R. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dotazom na Notárskom úrade JUDr. Viera Kupcová bolo zistené, že zákonnými dedičmi po navrhovateľovi sú Mgr. O. R. (manželka) a O. H. (dcéra), ktoré zároveň oznámili, že žiadajú, aby sa v súdnom konaní pokračovalo a nesúhlasia, aby bolo konanie zastavené (č.l. 105). Preto odvolací súd v zmysle ust. § 107 ods. 1 O.s.p. pokračoval v konaní s jeho zákonnými dedičmi.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách (ozimnej pšenici) na parcele za Hendlovcami v katastri obce A. H. o výmere 1 hektár. Škodu právny predchodca navrhovateliek zistil dňa 12.07.2011. Nevedel sa presne vyjadriť, kedy naposledy pred 12.07.2011 bol obzrieť pole, avšak chodieval sa pozrieť určite raz za týždeň na toto pole. Popri tomto poli vedie hlavná cesta a keď nešiel tade on, tak určite jeho brat M.. Svedkyňa Ing. O. P. potvrdila, že videla pole niekedy koncom mája, kedy toto bolo vo výbornom stave, porast bol v plnom odnožení pred klasením. Neskôr videla, že porast je poškodený diviakmi a toto mohlo byť v čase, keď zostávali dva až tri týždne alebo mesiac do samotného zberu. Z uvedeného je možné ustáliť, že pôvodný navrhovateľ dodržal pri uplatnení náhrady škody tak subjektívnu, ako aj objektívnu lehotu na uplatnenie nároku, keď listom zo dňa 15.07.2011 si u odporcu uplatnil náhradu škody. Odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľ nepreukázal, že škoda bola spôsobená jednou inváziou diviakov, je bez významu na výšku náhrady škody a taktiež tu odvolací súd poukazuje na to, že v liste zo dňa 10.08.2011, v ktorom odporca odkazuje na vykonanie ohliadky dňa 03.08.2011 komisiou v zložení Ľubomír Frič - starosta obce, Viliam Husarčík - predseda odporcu, Ing. A. A. - predseda DR PZ, C. M. - poľnohospodársky hospodár a U. R. - poškodený. V tejto správe sa nekonštatuje skutočnosť, že škoda by mala byť spôsobená viacerými inváziami diviakov, prípadne spôsobená iným spôsobom a staršieho dáta. V prípade, že škoda by mala byť spôsobená viacerými útokmi a staršieho dáta, toto by bolo evidentné pri danej ohliadke a odporca by bol na uvedenú skutočnosť v predmetom liste poukázal. Navrhovateľovi plynula subjektívna 15-dňová lehota na uplatnenie škody od zistenia škody, čo zistil dňa 12.07.2011. Objektívna lehota na uplatnenie škody je 2 mesiace od vzniku škody. V prípade, že táto škoda by bola vznikla skôr ako 2 mesiace pred uplatnením škody, bola by predmetnou revíznou komisiou na ohliadke táto skutočnosť zistená a nepriamo na dodržanie objektívnej 2-mesačnej lehoty svedčí aj svedecká výpoveď svedkyne Ing. O. P..
Pokiaľ odporca poukazoval na to, že vykonal opatrenie na zamedzenie škôd v podobe pochôdzok, uvedené je pravdou, avšak tieto boli vykonávané v inej oblasti, ako sa nachádza predmetná parcela, kde malo dôjsť ku škode a takisto v inom období, ako to vyplýva z knihy pochôdzok, a to konkrétne v období od 09.05. do 19.05., pričom ku škode malo dôjsť dňa 12.07.2011. K odvolacej námietke odporcu o tom, že odstrel môže vykonávať iba podľa plánu a schválenie zmeny plánu môže žiadať až po splnení pôvodného plánu a že diviačia zver, hlavne prasatá a lanštiaky sa strieľajú celoročne, čo členovia aj vykonávali, odvolací súd poukazuje na ust. § 30 ods. 10 Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého okresný úrad môže zmeniť počas plánovaného obdobia plán poľovníckeho hospodárenia najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach zverou alebo v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm alebo pri poklese stavu zveri alebo pri premnožení zveri. Odporcovi bola nahlásená škoda v júli 2011. Odporca však nepreukázal, kedy došlo k splneniu plánu (v ktorom období), keďže navýšenie odstrelu požiadal až v decembri 2011. Netvrdil a ani nepreukázal či kontroloval stav zveri ohľadne jeho premnoženia a z tohto dôvodu žiadať zmenu plánu už skôr v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, aby takto predchádzal vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach.
Ako vyplýva z ust. § 69 Zákona o poľovníctve, zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených, spôsobenú užívaním poľovného revíru je podľa Zákona o poľovníctve ustanovená ako objektívna, čo znamená, že užívateľ poľovného revíru (odporca) za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Užívateľ poľovného pozemku (právny predchodca navrhovateliek) je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia nepríjme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru. Za opatrenia užívateľa poľovného pozemku zákon nepovažuje za primerané „len“ výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet ktorých opatrení je uvedený v ust. § 69 ods. 5 len demonštratívne, ale zákon počíta aj s inými opatreniami, napr. natiahnuté pásky, zvoniace ostrahy, strašiaci, denné kontroly pozemku.
Pokiaľ ide o povinnosť uzavrieť dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri Zákon o poľovnícke túto povinnosť ukladá jednať užívateľovi poľovného pozemku (§ 25 ods. 1 písm. g/) a tiež užívateľovi poľovného revíru (§ 26 ods. 1 písm. l/). Predmetná zmluva nebola uzavretá a ani jeden z účastníkov nepreukázal, že by inicioval uzatvorenie predmetnej dohody.
Vychádzajúc z vyššie konštatovaného okresný súd správne posúdil, že na vzniku škody má podiel zodpovednosti i sám užívateľ pozemku, keď tento neurobil primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody. V tejto časti odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.