Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11P-159-2014.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. V., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. XX a otca M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W., M. XX, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Súd dáva súhlas matke maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa M. V., nar. X.X.XXXX z priezviska V. na priezvisko L. namiesto otca maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Nitra bol dňa 7.5.2014 doručený návrh matky dieťaťa z rovnakého dňa, ktorým matka dieťaťa žiadala o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska u maloletej M. V., nar. X.X.XXXX. V obsahu návrhu poukázala na stav, že otec maloletej dlhodobo nemá záujem stretávať sa s maloletou, a to konkrétne od narodenia dieťaťa, pričom v spoločnej domácnosti nežije s maloletou od jej 4 mesiacov života a nepodieľa sa ani na výchove maloletej. Uviedla tiež, že nejaví záujem o vývin a životný osud maloletého dieťaťa, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav a dlhodobo zanedbáva jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej. V návrhu poukázala matka dieťaťa aj na to, že otec s maloletou nemajú vybudovaný žiadny citový vzťah, nakoľko maloletá otca nepozná a tento je pre ňu cudzím človekom, ktorý ju naposledy videl 27.1.2013, kedy ich prišiel navštíviť, avšak nie kvôli záujmu o maloletú, ale kvôli dohodnutiu sa o sume výživného, odvtedy ju nevidel a ani nenavštívil. Matka dieťaťa svoj návrh zdôvodnila tým, že rozdielnosť ich priezvisk vedie často k problémom u lekárov a inštitúcii a v budúcnosti môže viesť k problémom v sociálnej interakcii dieťa v škôlke a v škole s rovesníkmi. V návrhu uviedla i to, že odporcu už dávnejšie žiadala o udelenie súhlasu na zmenu priezviska u maloletej, no otec maloletej sa jej vysmial a uviedol, aby rýchlo na to zabudla alebo nech si nájde iného platcu výživného.
Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá a plne sa pridržiava jeho písomného znenia. Uviedla, že otec sa nijakým spôsobom o dcéru nezaujíma a nepodieľa sa na jej výchove ani výžive, pričom dlh na bežnom výživnom má 895 eur a na zročnom výživnom 580 eur, ale ona ešte návrh u exekútora zatiaľ nepodala. Poukázala na to, že otec o maloletú záujem nejavil a nezaujímal sa o ňu ani v dobe, keď ona bola s maloletou tehotná. Uviedla, že s otcom maloletej spolu nekomunikujú a maloletá otca v podstate vôbec nepozná. Zdôraznila stav, že to, že je otec uvedený v rodnom liste dieťaťa, z neho ešte otca nerobí. Vo svojom vyjadrení pred súdom uviedla, že v súčasnej dobe má druhé dieťa, a to W. T., nar. X.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej mimo manželského vzťahu s iným mužom, ktorý je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť a s ktorým spolu žijú dva roky. Uviedla, že spoločne s druhom vychovávajú ich spoločné dieťa, ako aj maloletú M.. Žiadne výchovné problémy
neudávala. Uviedla, že maloletá sama začala volať jej druha tatinko. Potvrdila, že jej druh sa maloletej venuje, vychováva ju a trávia spoločne veľa času. Poukázala na to, že medzi maloletou M. a maloletou W. je vytvorený vzťah ako medzi sestrami. Uviedla, že priezvisko maloletej spôsobilo viackrát problémy napr. pri jej nástupe do jasiel, kde musela ona ako matka vysvetľovať situáciu, ako aj u lekára, keď ona a obe deti v podstate majú odlišné priezviská. Matka zhodnotila nezáujem otca o maloletú ako dlhodobý s počiatkami ešte v dobe, keď narodenie maloletej M. len očakávala. V konečnom návrhu žiadala, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska u maloletej M. V. na priezvisko L..
Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že má okrem maloletej M. ďalšie dve vyživovacie, a to k synovi z rozvedeného manželstva, s ktorým sa aj stretáva a výživné na neho platí, ako aj k dcére z mimomanželského vzťahu, ktorá žije s jej matkou a on žije spolu s nimi a spoločne s jej matkou sa o maloletú dcéru starajú. Potvrdil stav, že na výživu maloletej M. neplatí a nebol schopný riadne platiť výživné na ňu, pretože mal zdravotné problémy, bol hospitalizovaný, potom prišiel o prácu, potom znova prácu získal a nezaplatené splatné platby výživného by chcel dať do poriadku. Potvrdil, že s maloletou sa nestretáva, pretože dôveroval tomu, že s matkou dieťaťa sa na stretnutiach dohodnú a preto ani nepožadovali v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletej upraviť jeho styk s maloletou. Nakoniec sa však o stretnutiach nedohodli, pričom prvá sms správa zo strany matky bola k nemu smerovaná kvôli tomu, aby matka zistila kedy jej zaplatí na dieťa výživné, čo bolo v čase, keď on bol hospitalizovaný a nemal finančné prostriedky. Následne on matke písal kedy sa s maloletou stretne, potom si však našiel prácu. Následne musel riešiť stratu práce a nemal časový priestor na to, aby podal návrh na úpravu styku s maloletou. Uviedol, že v súčasnej dobe má prácu v Rakúsku a tú si chce udržať a nemá časový priestor riešiť stretnutia s maloletou M.. Uviedol, že verí tomu, že M. nevie kto je on, pretože ho nepozná. Vyjadril sa, že vie, že všetko teraz hrá proti nemu, ale on má ešte šancu. Vyjadril sa, že z Rakúska chodieva na Slovensko z práce domov a hoci bývajú s matkou od seba neďaleko, nekontaktoval matku, pretože domov chodí aby si oddýchol, chce mať kľud a nepotrebuje sa s matkou mal. M. hádať a bez práce si nemôže dovoliť ostať. U zamestnávateľa pracuje od pondelka do piatku alebo od pondelka do štvrtku, zvyšné dni má voľno a vracia sa na Slovensko. Zhodnotil jeho vzťah s matkou ako nie dobrý ešte v období, keď spolu žili a maloletá v tom čase mala zhruba 6 mesiacov. V konečnom návrhu uviedol, že v priebehu tohto roka, ak mu vyjde na to čas, podá návrh na stretávanie sa s maloletou a bude situáciu riešiť, keďže dcéra je jeho a mala by mať aj jeho priezvisko.
Matka dieťaťa reagovala na vyjadrenie otca dieťaťa s tým, že sms právami s ňou otec nekomunikoval kvôli malej, jej potrebám a tomu čo je s ňou, ale jediné čo riešil sa týkalo peňazí ohľadom výživného. Poukázala na to, že otec sa vyjadril, že sa stará o jeho ďalšie dve deti, ale nepovedal prečo sa nestará o maloletú. Spochybnila to, že platí výživné na najstaršie dieťa, a to syna Y., pretože od jeho bývalej manželky ona vie, že výživné na maloletého riadne neplatí.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa na výchove maloletej nijako nepodieľa, pričom má aj dlh na výživnom. Ohľadom stretnutí s maloletou nepožiadal o súčinnosť ÚPSVaR Nitra prípadne iné inštitúcie a preto navrhol, aby súd návrhu matky v tejto právnej veci vyhovel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, spis OS Nitra sp. zn. 13P/390/2012 a zistil tento skutkový a právny stav veci.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/390/2012-74 zo dňa 7.2.2013 súd zveril maloletú M. V., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 110 eur mesačne od 1.8.2012, ktoré výživné zaviazal otca platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné zo strany otca na maloletú za obdobie od 1.8.2012 do 31.1.2013 v sume 660 eur povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.2.2013. Uvedeným rozsudkom nebol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, keďže rodičia maloletého dieťaťa úpravu styku otca s maloletou v konaní pred súdom nepožadovali.
V súčasnej dobe sa o maloletú osobne stará matka dieťaťa. V starostlivosti o maloletú matke dieťaťa pomáha matkin priateľ T. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý je slobodný a zároveň je otcom maloletej W. T., nar. X.XX.XXXX, ktorá pochádza z jeho mimomanželského vzťahu s matkou maloletej M.. Matka
dieťaťa spolu s uvedeným priateľom žijú spolu dva roky, pričom priateľ matky je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť. Už v čase úpravy práv a povinností k maloletej M. matka s jej priateľom žili spolu. V súčasnej dobe spoločne vychovávajú obe deti. Maloletá M. volá priateľa matky tatinko a takto ho začala volať sama. Považuje ho za svojho otca, pretože priateľ matky sa jej venuje, vychováva ju a trávia spolu veľa času. Matka vzhľadom na vek dieťaťa nevysvetľovala dieťaťu situáciu kto je jej biologickým otcom. Biologický otec sa s maloletou nestretáva a nejaví o ňu záujem, ktorý by javiť mal ako rodič maloletého dieťaťa. Voči maloletej riadne neplní zo zákona vyplývajúcu vyživovaciu povinnosť a neplatí na maloletú súdom určené výživné, čoho dôsledkom vznikol dlh na bežnom i zročnom výživnom pre maloletú. Neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej ospravedlňuje stavom, že mal zdravotné problémy, stratou práce, hľadaním si novej práce, nájdením si práce, ktorú musí vykonávať, aby dokázal zarobiť. Napriek tomu, že býva v blízkosti matky a maloletého dieťaťa, nejaví záujem o maloletú a odvoláva sa len sms správy, ktoré poslal matke a v ktorých jej navrhoval stretnutia, aby sa porozprávali o styku s maloletou. Nijakým iným spôsobom sa doteraz nedomáhal stretnutí s maloletou. Len v rámci pojednávania v tejto právnej veci prezentoval zámer podať návrh na úpravu jeho s maloletou, ak na to bude mať časový priestor. Vzťah s matkou maloletej zhodnotil ako nie dobrý. Posledný kontakt s maloletou mal otec podľa vyjadrenia matky 27.1.2013, kedy ich prišiel navštíviť, avšak to bolo kvôli dohodnutiu sa na výživnom a to bolo v čase, keď prebiehalo konanie o úprave práv a povinností k maloletej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/390/2012. Napriek stavu, že otec dieťaťa v minulosti mal prácu, následne prácu nemal a v súčasnej dobe prácu znova má, na maloletú výživné neplatí. Nestretáva sa s ňou, i keď prácu má v Rakúsku, avšak každý týždeň od piatku do pondelka rána alebo od štvrtku do pondelka rána je na Slovensku a zdržiava sa u svojej súčasnej družky, s ktorou spoločne vychovávajú spoločné dieťa E. V., nar. XX.XX.XXXX a je to v blízkosti bývania matky s maloletou M.. Otec podľa jeho vyjadrenia zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú dcéru E. V. a rovnako sa stará aj o syna z rozvedeného manželstva Y. V., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým sa aj stretáva a platí na neho výživné. Naproti tomuto stavu maloletá M. je vychovávaná zo strany rodičov len matkou a na výchove maloletej sa podieľa aj súčasný priateľ matky, s ktorým žijú v jednej domácnosti. Matka dieťaťa vníma situáciu s priezviskom u maloletej ako neriešiteľnú bez zásahu súdu, keďže otec dieťaťa vec s ňou nechcel riešiť dohodou, pričom ho o súhlas k zmene priezviska u maloletej žiadala už dávnejšie. Matke spôsobuje súčasné priezvisko maloletej problémy pri návštevách úradov alebo u lekára, pretože ona a maloleté deti M. a W. majú rozličné priezviská, pričom ona musí následne vysvetľovať situáciu na jednotlivých inštitúciách a preukazovať ju stavom v rodnom liste dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/ , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súhlas na podanie tejto žiadosti jedným z rodičov iba vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Za podstatnú vec, ktorá vyžaduje súhlas rodičov zákonodarca teda považuje aj zmenu priezviska u maloletého dieťaťa. Závažnými dôvodmi pre udelenie súhlasu k zmene priezviska u maloletého dieťaťa sa považuje neplnenie si povinností voči maloletému dieťaťu zo strany rodiča, neprejavovanie záujmu o dieťa zo strany rodiča a strata citového vzťahu k dieťaťu zo strany rodiča. Za vážny dôvod sa považuje aj to, ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupratričnosti s rodičom.
Súd v predmetnej právnej veci po vykonanom dokazovaní môže konštatovať stav, že u mal. M. existujú závažné dôvody pre podanie žiadosti o zmenu priezviska matkou dieťaťa. Mal. dieťaťa preukázateľne vychováva matka a vo výchove i výžive dieťaťa jej pomáha jej priateľ, s ktorým žijú v mimomanželskom vzťahu a navyše spoločne vychovávajú aj ich spoločné dieťa W.. Mal. M. cíti blízkosť matky, jej priateľa a tiež nevlastnej sestry, identifikuje sa prostredím, v ktorom žije, cíti v ňom istoty a zázemie. Má viac ako dva roky a priateľa matky považuje za svojho otca, pretože svojho biologického otca nepozná. Tento totiž o dieťa nejaví záujem, nepozná pomery na jeho strane a sám si uvedomuje, že dieťa ho vlastne ani nemá priestor poznať a vnímať. Otec si v konečnom dôsledku neplní jeho rodičovské povinnosti ku maloletej, a to predovšetkým povinnosť vyživovaciu a výchovnú. Dieťaťu sa od narodenia venuje matka, ktorá vytýka otcovi neplnenie si jeho rodičovských povinností, napriek tomu, že sa o nich v konaní na Okresnom súde Nitra pri úprave práv a povinností ku maloletej 13P/390/2012 dohodli. Stratila dôveru k otcovi maloletej,
ktorý sám priznáva jeho zlyhania v rodičovských povinnostiach, pričom verbálne pred súdom deklaroval snahu to napraviť. Pritom však vôbec nevyužíva blízkosť jeho bydliska k bydlisku dieťaťa na to, aby aspoň o dieťa prejavil záujem, keď je na Slovensku počas víkendu. V tom čase uprednostňuje oddych. Ten mu určite nemožno zazlievať, keďže výkon práce ho unaviť môže, ale rozhodne nie do takej miery, aby o maloletú neprejavil vôbec žiadny záujem, ktorý inak prejavuje, aspoň podľa jeho tvrdenia o syna z rozvedeného manželstva a dcéru, ktorú vychováva spolu s jeho súčasnou priateľkou. O dcéru M. nejaví záujem, ktorý by ako otec javiť mal a dieťa v podstate nemalo doteraz priestor vytvárať si k otcovi akýkoľvek citový vzťah. Otcovský vzor maloletej nahrádza súčasný partner matky. Žiadny citový vzťah ku maloletej neprejavuje ani samotný otec. O podaní návrhu na úpravu styku s maloletou hovorí až v rámci samotného konania v tejto právnej veci, a jeho podanie odvodzuje od toho, či vôbec bude mať na to čas. Je pochopiteľné, že pri existencii troch vyživovacích povinností ku mal. deťom, má otec snahu prácu získať, udržať si ju, a to aj preto, aby si mohol ku deťom plniť vyživovaciu povinnosť a starosť o ne. Súčasne je však nepochopiteľné, prečo práve k mal. M. vyživovaciu povinnosť neplní. Právom dieťaťa je, aby si ku nemu plnili rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Otec maloletej M. v plnení si jeho rodičovských povinností a práv evidentne vážne zlyháva a sám si takýto stav aj čiastočne priznáva, ako vyplýva z jeho vyjadrenia pred súdom. Za danej situácie, keď sa matka s otcom nevedia dohodnúť o zmene priezviska u maloletej, matka žiadala súd o udelenie súhlasu k podaniu takejto žiadosti aj namiesto otca dieťaťa. Súd má za to, že v konaní zistený prístup otca maloletej k jeho rodičovským povinnostiam a v podstate evidentná neexistencia vzťahu k maloletej z jeho strany, sú dôvodmi na vyhovenie návrhu, ktorý podala v tomto konaní matka dieťaťa. Preto súd v tejto právnej veci rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, keďže v danej právnej veci išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie sú mohol začať podľa príslušných ustanovení O. s. p. i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.